Derniéra Lancea Armstronga na Tour de France sa skončila "len" úspechom jeho nového tímu

PARÍŽ 26. júla (SITA, AP) - Defekty, pády a trápenie v kľúčových alpských a pyrenejských etapách. Lance Armstrong si určite predstavoval posledný ročník cyklistických pretekov Tour de France vo svojej kariére inak. Aby toho nebolo dosť, derniéru sedemnásobného víťaza podujatia sprevádzali aktuality o federálnom vyšetrovaní a jeho obvinení zo systematického dopovania. Ich pôvodcom nie je nik iný ako Armstrongov bývalý tímový kolega z US Postal Floyd Landis, ktorého sa Texasan v kritických momentoch prepuknutia testosterónovej aféry po Tour de France 2006 zastal.
Armstrongova misia na Tour sa oproti vlaňajšku skončila neslávne. Tretie miesto nedokázal ako líder nového tímu RadioShack obhájiť, o útoku na dvojicu Alberto Contador, Andy Schleck nemohlo byť ani reči. Výsledkom bolo konečné 23. miesto bez jediného etapového vavrínu, útechou iba prvenstvo RadioShack v tímovej súťaži.
V nedeľu po dojazde na Elyzejských poliach v Paríži 38-ročný Američan vyhlásil, že neľutuje rozhodnutie pokúsiť sa o ôsmy titul víťaza Tour de France. Aj Landisov útok so snahou zruinovať celú jeho kariéru sa podľa neho míňa účinkom. "Nepovedal by som, že ležím v troskách. O desať rokov, keď sa na tohtoročnú Tour spätne pozriem, budú moje spomienky o niečom inom. Samozrejme, nezískal som žlté tričko. Ale zapamätám si tento tím, ktorý dokázal vyhrať súťaž družstiev. To je dôležité aj z pohľadu sponzora," povedal Armstrong a pokračoval v hľadaní pozitív, medzi ktoré zaradil aj prítomnosť 10-ročného syna Luka: "Zapamätám si, že tu bol som mnou celý týždeň môj syn. Zapamätám si aj smolu, pády. Ale to nie sú veci, ktoré by vo mne zanechali negatívne stopy."
Prvé drahocenné minúty stratil Armstrong v 3. etape, keď sa mu na "mačacích hlavách" zvliekla galuska. Osudová bola tento rok pre neho 8. etapa, v ktorej celkom trikrát spadol a do Álp sa nestihol zotaviť. "Po prvom páde už telo nebolo to, čo pred ním. Druhý bol klincom do rakvy. Prečo som teda neukončil to trápenie a sklamanie? Nemohol som odstúpiť. Mohol som sa vyhovoriť na desať rôznych vecí, ale to ja nerobím. Výsledok nie je ideálny, no bolo by chybou zradiť tím, sponzora a svojich fanúšikov. Viem, že som nepredviedol to, čo sa odo mňa čakalo, ale je to oveľa lepšie ako nedokončiť," vysvetlil Armstrong. A čo ho teraz čaká pred definitívnym odchodom na druhý cyklistický dôchodok? "Pôjdem na Bahamy, vyložím si nohy a budem sa snažiť zabudnúť na bicykel. Dám si vychladené pivo a postavím s deťmi pár hradov z piesku. Chuť súťažiť mám na ďalších
40 rokov. Keď budem mať osemdesiat, už sa asi nevrátim," konštatoval Armstrong a na záver odkázal svojim priaznivcom na Twitteri, aby ho na istý čas ospravedlnili.