Rozhovor s Ivanom Zimom

O SEBE

Ivan, predstav sa nám.
Nebudem sa predstavovať nejako obšírne. Koho zaujíma viac detailov, môže si pozrieť moju stránku http://www.ivanzima.sk. Takže len heslovite. Študoval som v Prahe a odtiaľ mám aj manželku. Po rozdelení Československa sme zakotvili v mojom rodisku vo Svite. Máme tri krásne deti. Väčšinu nášho času vypĺňa práca vo vlastnej firme. Popri tom som poslanec MsZ vo Svite, venujem sa Horalovi a iným maratónom ktoré s Horalom súvisia. Snažím sa nájsť si čas aj na osobné záľuby, hlavne šport.

Ako si sa dostal k horskej cyklistike a aké športy si ešte vyskúšal?
Môj pôvodný šport je basketbal. Bol to prirodzený vývoj. Svit bol a ešte stále tak trochu je mestom basketbalu. Jedného pekného dňa, keď som bol piatačik, prišli na hodinu telesnej výchovy dvaja páni. Každý z nás im predviedol zopár preskokov, behov, kotúľov... Ani neviem ako, ale do šiestej triedy som nastúpil do tzv. basketbalovej. Odvtedy som bol basketbalista a musím povedať, že ma to riadne chytilo a bavilo. Dovolím si tvrdiť, že som patril k tým lepším. Nebyť zdravotných problémov s kĺbami od 15-tich rokov možno by bolo všetko ináč. Čo ma na tej dobe dodnes fascinuje, je ten spôsob budovania základne pre vrcholový basket. Rok čo rok vo Svite vznikala minimálne jedna trieda, ktorá sa viac venovala športu. To dnes žiaľ už nefunguje a je to vidieť aj na tých vrcholových tímoch. A pritom to bolo také jednoduché a skoro nič to nestálo!
K cyklistike bola cesta ešte veľmi dlhá. Prvý športový bicyklel som si kúpil až na vysokej. Bol to samozrejme Favorit, ale so super výbavou: duralový stred WALTER na oske so štvorhranom, kompozitová prehadzovačka a prešmykač rovnakej značky. Cena prekračovala neuveriteľných 4.000,-Kčs, preto ho mali v obchode normálne vystavený a nie skrytý pod pultom. Ročné úspory z brigád mi na ten zázrak nestačili, takže som sa musel zadĺžiť. Jazdil som na ňom hlavne cez víkendy do južných Čiech odkiaľ pochádza moja manželka. Dnes sa táto trasa prakticky nedá absolvovať. Na trase Praha – Strakonice neuvidíš na bicykli ani samovraha. Neskôr po revolúcii som si doprial ešte väčší luxus. Rám postavený na mieru z chrommolybdenových trubiek Columbus od majstra Štěrbu s výbavou Campagnolo. Horské bicykle prišli oveľa neskôr. Priznám sa, že po MTB období, počas ktorého som na cesťáka takmer zabudol sa v posledných rokoch zase viac venujem ceste.

Máš ešte na jazdenie čas?
Snažím sa. Niekedy je to ťažké, ale v základnej kondícii sa udržiavam. Veľmi to nesledujem, myslím, že takých 3 až 5000 km ročne najazdím.
Veľmi sa nám s kamarátmi osvedčilo „tzv. jarné sústredenie“. Každý rok sa na týždeň odtrhneme od všetkého a zmizneme do teplejších krajín. Je to taká pánska jazda, kde sa môžeme plne venovať iba cyklistike. Tento rok to bola napr. Mallorka a najazdili sme tam viac ako 700km. Vrelo doporučujem všetkým pracovne vyťaženým cyklistom. Keďže je to mimo hlavnej turistickej sezóny, nie je to ani drahé.

O HORALOVI

Predstav ho.
Horal je moje štvrté dieťa, môj vzťak k nemu je teda citový a osobný. Takže mám dve dievčatá a dvoch chlapcov. Horal má jedenásť rokov a je tým pádom druhý najstarší z mojich detí. Staršia je iba dvanásťročná Lenka. Rovnako ako moje ostatné deti, aj on si vyžaduje odo mňa dosť času. V letných mesiacoch naňho ostatní (vrátane manželky) žiarlia. Asi oprávnene. V tom období som doma nepoužiteľný.
Pred prvým Horalom sme nemali žiadne skúsenosti s organizáciou takého podujatia, ani sme sa sami nikdy MTB maratónu nezúčastnili. Takže sme úplní samoukovia. Myslím si, že v amatérskych podmienkach v ktorých Horala robíme mu udržiavame vysoký štandart a dôstojne ním reprezentujeme tatranský región aj Slovensko. Dokazuje to napríklad zaradenie Horala do INTER MOUNTAIN SERIES. Mrzí ma, že s výnimkou bajkerov si to málokto všimol.

Budú nejaké novinky?
Novinka a myslím poriadna bola vlani. Trojdňový HORAL TOUR. Po viacročných úvahách sme to pokusne spustili. Mali sme ohromné šťastie na počasie - veď už bolo na čase. Bolo to famózne. Hlavne posledná nedeľnajšia etapa bola vďačná pre divákov aj bajkerov. Chceme v tom pokračovať. Veľké zmeny neplánujeme, chceme iba rozdeliť mužov v rámci HORAL TOUR na dve kategórie MUŽI a MUŽI od 50 rokov. A ešte príde jedno obmedzenie. Na HORAL TOUR bude maximálny počet účastníkov 150. Počas sobotňajšieho HORALA sa v areáli štartu a cieľa uskutoční Slovenský pohár v biketriali. Pribudne tak atrakcia pre divákov.

Udrží si bez Teba Horal svoj vysoký štandard v ďalších rokoch? A nechýba mu rastový hormón?
Dúfam, že si ho udržíme. Najväčšie rezervy máme v marketingu. Potrebovali by sme na to súrne schopného a ochotného človeka. Mohol by sa niekto šikovný na základe tohto rozhovoru prihlásiť.

O KANDIDATÚRE

Koľko kilometrov musí ročne nabicyklovať Tvoj budúci asistent? Máme šancu?
V mojich predstavách nemusí asistent veľa najazdiť. Naopak, mal či mala by mať tzv. ťažký zadok. To aby vydržal dlho sedieť v kancelárii, veľa ľudí vypočuť, veľa toho prečítať, pochopiť a napísať výsledok namiesto mňa. Aby mne zostal čas na bicyklovanie.

V očiach bežných ľudí je politika špinavá hra plná krásnych rečí, klamstva a pretvárky. Prečo si sa rozhodol vojsť do takých kalných vôd?
Pretože na dne každého rybníka je bahno a pri tom dne tučnejú staré lenivé kapry. V každom rybníku v ktorom chýba šťuka to ide z kopca. Podľa mňa môže byť strana SaS tou šťukou, ktorá nám dáva nádej, že kaprov, ktorí si myslia, že im už nič nehrozí trochu popreháňa.

V akých stranách si bol a prečo teraz SaS?
Nebol som a nie som v žiadnej strane, samozrejme ak nepočítam pioniersku organizáciu a SZM. To ale neboli politické strany. Miesto na kandidátke SaS nebolo podmienené stranníckou príslušnosťou. Vylúčení ale boli bývalí členovia KSČ (KSS) a Štbáci.

Ako dlho si myslíš že môže hoc aj čistý charakter odolávať všetkému pokušeniu čo tam číha? To sa dá vôbec ostať poslušný straník a pritom si zachovať čisté svedomie?
Samozrejme, že každá strana prepokladá a vyžaduje stranícku poslušnosť. Na prvom mieste však je podľa mňa osobné presvedčenie každého verejného činiteľa. Ak jednotlivec neprisľúbi vernosť strane ktorej program je v príkrom rozpore s jeho presvedčením, tak by ku konfliktom nemalo dochádzať často. Samozreme, že v dnešnej politike sa určite medzi stranami robia isté kompromisné dohody. Vtedy môže mať jednotlivec problém a musí robiť kompromisy aj on. Ruku na srdce, nie je náš život plný kompromisov? My ženatí o tom vieme svoje.

Bude to aj o štyri roky ten istý Ivan Zima? Pomôžeš znovu bajkerovi, ktorého ani nepoznáš, sa napríklad zaregistrovať na Salzku? Pošleš ešte cudziemu človeku mailom fotečku, ako si ju poslal mne pred štyrmi rokmi? Budem Ti môcť aj potom tykať?
Naozaj si myslím, že s týmto nebudem mať problém. Veď už mám svoje roky a ohybnosť mám zníženú. Čo by ma malo zmeniť? Imunita? Alebo snáď nadštandartný príjem? Naozaj si v tomto verím! Veď aj dnes, keď patrím povedzme k strednej sociálnej vrstve mám kopu kamarátov medzi študentmi, dôchodcami, nezamestnanými či dokonca bývalými bezdomovcami, ktorí nemali ďaleko k sebazáhube. Rozumieme si, rešpekujeme sa a mnohokrát si aj pomáhame.

Čo na to Tvoja rodina? Budeš im viac chýbať a podruhé, snáď im doteraz pri Tebe nechýbalo nič. Si finančne zabezpečený, nejdeš do politiky pre peniaze.
Toho sa bojím viac. Spomínal som, že najstaršia dcéra bude mať čoskoro 13 rokov. Najmladšia má 10. Hormóny začínajú pracovať už teraz a najbližšie 4 roky to budú mať dievčatá a my s nimi dosť ťažké. Obidvaja chlapci Miki aj Horal majú 11, sú vo vývoji trošku pozadu. Miki je detskejší, ale o to úprimnejší a už mi raz vyčítal, že mám prácu radšej ako jeho. To naozaj zabolí. Nemám presnú predstavu koľko času zaberie práca poslanca, ale verím, že to zvládneme. Zvládli sme aj iné veci. Našťastie ma manželka podporuje a to je pre mňa veľmi dôležité.

Ako bajkerov nás zaujíma čím konkrétne nám môžeš pomôcť. Z tohto pohľadu o čo sa budeš v parlamente snažiť?
Bajkerom vadí súčasný zákon o lesoch, ktorý nejasne definuje kde sa cyklista v lese smie či nesmie pohybovať. Zákon sa odvoláva na technickú normu, ktorá nemá všeobecnú záväznozť (je záväzná iba pre odbornú verejnosť). Takže teraz existujú rôzne výklady, kde cyklista smie a kde nie. Toto je potrebné vyjasniť. Tak ako asi väčšina bajkerov, aj ja si myslím, že na všetkých lesných cestách a zvážniciach cyklisti veľa škody naozaj nenapáchajú a je zbytočné ich v tomto obmedzovať. Do voľného lesa by ale jazdiť nemali. Jazda voľným lesom na bicykli, až na výnimky, ani nie je technicky možná.
Druhou oblasťou, zaujímavou nielen pre cyklistov, je financovanie rekreačného a mládežnického športu. Je všeobecne známe, že veľmi veľa peňazí, ktoré poskytne štát na šport sa stratí v aparáte jednotlivých športových zväzov. Dá sa to vyriešiť elegantne tak, že každý mladý človek bude mať nárok na poukaz v hodnote trojnásobku životného minima (momentálne to činí 555,-€). Tento poukaz bude môcť poskytnúť klubu podľa vlastného uváženia. Takto sa peniaze od štátu dostanú priamo do klubov, ktoré pracujú s mládežou. Zväzom by zostal v kompetencii vrcholový šport a reprezentácia.



Predstav ďalšie Tebe blízke témy.
Je to predsa len rozhovor pre bajkové médium a nechcel by som tu obťažovať témami z iných oblastí. Prípadných záujemcov opäť odkážem na svoje webové stránky. Je tam niečo o základnej a najdôležitejšej téme SaS – odvodovom bonuse, niečo o cestovnom ruchu aj podnikaní...

Čo si myslíš o poslaneckej imunite? Takmer všetci poslanci hovoria, že nemajú problém ju zrušiť. Na samotné hlasovanie ale buď neprišli, alebo mali ťažkú ruku zahlasovať za zrušenie a v praxi ich arogancia nemá hraníc.
Jednou z podmienok kandidatúry za stranu SaS bolo písomné prehlásenie a záväzok, že kandidát sa v prípade zvolenia vzdá poslaneckej imunity. Urobil som to a myslím si, že tak je to správne! Imunita by zostala platiť iba na jeho prácu súvisiacu s výkonom postu poslanca.

Oslovil si časť bikerskej rodiny aj formou mailov a SMS. Kto Ťa pozná, ten to chápe a fandí Ti, mnohých pre ktorých si zatiaľ neznámy to pohoršilo. Chceš k tomu na vysvetlenie niečo povedať?
Vnímal som to a vnímam ako oslovenie ľudí z našej cyklistickej komunity s ktorými mám rovnaké záujmy. Možno som precenil známosť mojej osoby. Tým ktorí ma požiadali o vyradenie z korešpodencie som samozrejme vyhovel a verejne som sa ospravedlnil všetkým, ktorých sa to akýmkoľvek spôsobom dotklo. Keďže sa to už preberalo na fóre, tak by som to takto stručne uzavrel.

Aký plat by si dožičil poslancovi?
Povedal som, že nemám presnú predstavu o tom, koľko času zaberie práca poslanca NR, takže neviem posúdiť ani jeho ohodnotenie. Môj prvý dojem je, že plat poslanca národnej rady je vysoko nadštandartný. V porovnaní s tým je napríklad odmena poslanca mestského zastupiteľstva symbolická. Poviem Ti, že za túto odmenu by žiaden nezamestnaný nedvihol zadok zo svojej stoličky v krčme. Neviem ako v iných mestách, ale my máme na stránkach mesta zverejnené mobilné telefónne čísla poslancov. Kedykoľvek mi telefonujú občania, ktorí cítia potrebu sa mi s niečim zveriť. Takže okrem času, ktorý strávim na zastupiteľstvách, radách, komisiách či iných stretnutiach som akokeby stále v službe. Prečo to vravím? Pretože, ak je takýto pomer medzi odmenou a povinnosťami poslanca NR SR aký je tento pomer u poslanca mesta, tak potom musí mať deň poslanca národnej rady minimálne 72 hodín.

Čo môže volič od Teba očakávať?
Jeden človek medzi 150-timi nezmôže veľmi veľa! Mám to vyskúšané v našom malom 12 člennom mestskom zastupiteľstve, kde je často výsledok hlasovania 11:1. Môj volič sa však môže spoľahnuť napríklad na to, že nikdy nebudem súhlasiť s odškodnením tzv. poškodených v nebankových inštitúciách, že nikdy nedvihnem ruku za podobný nezmysel akým je súčasný zákon o registračných pokladniciach, že považujem súkromné školstvo za rovnoprávne so štátnym a že si zalúži rovnakú podporu... Neviem či som dostatočne jasne naznačil svoj postoj. Ak chceš uvediem ešte pár príkladov.

Zhrňme to. Strana SaS a na kandidátke Ivan Zima s poradovým číslom 98. Mňa si presvedčil najmä tým, čo si nezištne robil pre druhých doteraz. Chceš niečo dodať na záver?
Veľmi veľa ľudí na Slovensku je sklamaných a znechutených. Atmosféra v spoločnosti je zlá. Politické špičky sú podozrivé z grandióznych krádeží a ľud si berie príklad. Pamätáš si na cynické konštatovanie za socíku: „Kto nekradne - okráda svoju rodinu“? Vtedy mi to pripadalo hrozné ale v porovnaní s dnešnou situáciou to bola detská hra. Mnohí, najmä mladí nechcú voliť, pretože nevidia perspektívu, že by ich voľba mohla niečo zmeniť. To je veľmi nebezpečná situácia, ktorá nahráva doterajšej politickej garnitúre. Preto je nutné aby čo najviac ľudí prišlo voliť. Myslím tým najmä mladých ľudí, pretože stredná a staršia generácia má viac zafixováné, že voľby sú ich právo a povinnosť. Takže, ak mladí chcú aby sa naša krajina mohla aspoň začať vyvíjať podľa ich predstáv, musia ísť voliť. Ak tak neurobia, tak im prajem šťastnú cestu a úspechy v štúdiu cudzích jazykov.

Ďakujem za rozhovor.