RC&P MTB Uphill alebo najlepšia odpoveď na otázku, čo ste robili v zime

Odštartovanie v minútovom intervale zabezpečovala profesionálna elektronická časomiera s vizuálnou aj akustickou signalizáciou a keď sa štartujúci postavil na čiaru a časomiera začala pípaním oznamovať posledných 5 sekúnd, napätie vrcholilo a tepy od nerozity stúpali, akoby to bol štart na časovke Tour de France. Keďže trať aj jej profil sú nemenné, umožňuje to pravidelným účastníkom medziročné porovnanie ich výkonnosti. Hneď po štarte a krátkom rozbehu v relatívne miernom sklone čaká na pretekára najťažšie a najstrmšie stúpanie, v ktorom nohy plačú, pľúca kvília, srdce protestuje a rozum káže zosadnúť, ale keďže bajkeri sú tvory zväčša tvrdohlavé, väčšina sa radšej vytrápi v sedle, než by potlačila pešo (aj keď by to rozhodne nebolo oveľa pomalšie). Toto strmé stúpanie vedie po zničenej lesnej ceste lemujúcej rodinné domy a záhrady a keďže miestni obyvatelia cestu nedávno vysypali drveným kameňom, tak to situáciu bajkerom rozhodne nezľahčilo. Po zvládnutí úvodu sa naštaštie trať zmierni a výrazne zrýchli, avšak stále je to do kopca a tak nie je veľa priestoru na oddych. Ten dostane pretekár až po absolovaní miernejšej strednej pasáže v krátkom klesaní a to tesne pred záverečným stúpaním vedúcim po lúke známej ako Cvičná lúka. Neviem z čoho vzniklo to označenie “Cvičná“, lebo zásadne na nej nikto necvičí, skôr naopak - všetci sa len vyvaľujú alebo posedávajú a sledujú trápiaceho sa pretekára lapajúceho po dychu a žmýkajúceho zo seba posledné kvapky energie. Hore však už čaká po prejdení 2,6 km vzdialenosti a nastúpaní 160 výškových metrov vykúpenie v podobe cieľa a tak je napriek kyslíkovému dlhu, ktorý spôsobuje tunelové videnie, nevnímanie okolia a rôzne grimasy na tvári, konečne dobojované. Na najlepších troch v jednotlivých kategóriách samozrejme čakajú aj ceny a uznanie a potlesk zúčastnených. Mimochodom tento rok organizátori pristúpili po dohode s hlavným sponzorom podujatia (Kaktus Bike) k rozšíreniu kategórií z dvoch (muži, ženy) až na šesť (muži, ženy, juniori, juniorky, chlapci, dievčatá), aby aj nastupujúca mladá generácia mala motiváciu trochu si zasúťažiť a stretlo sa to s pozitívnym ohlasom.



Po vyhodnotení sa spravidla niektorí účastníci, ktorí vnímajú toto podujatie aj ako stretnutie so známymi a dobrý základ pre spoločný výjazd, zoskupinkujú a vyrazia v ústrety ďalším dobrodružstvám. Práve skoro rodinná atmosféra je to, čo mnoho iných masovejších podujatí stratilo a tu na tomto podujatí ju nachádzam každý rok znovu a znovu a preto sa sem rád vraciam. A keďže mnoho ľudí netuší, kto za organizáciou tejto príjemnej akcie stojí, vyspovedal som jedného zo zakladajúcich členov RC&P teamu a aj člena MTBiker fóra - pazhiho (čítaj pažiho). Jeho odpovede vám ponúkam na nasledujúcich riadkoch:

Kedy ste založili RC&P Team a čo vás k tomu viedlo?
RC&P Team bol založený 26. 10. 2002. Vznikol kvôli tomu, že sme sa rozhodli, že si vyskúšame organizovanie MTB maratónu a na to potrebuješ mať nejaké oficiálne zastrešenie, v našom prípade má formu občianskeho združenia.

Koľko stálych členov má momentálne RC&P Team a čo všetko organizačne zastrešuje, prípadne na čom sa organizačne podieľa?
RC&P Team má v súčasnosti osem aktívnych členov a niekoľko ďalších, ktorí sa neprejavujú až tak aktívne, ale za členov ich počítame. Presný počet však nevieme, pretože si nevedieme evidenciu. V rokoch 2003 až 2005 sme organizovali MTB maratón pod názvami RC&P Kaktus Bike maratón a RC&P Specialized maratón. Od roku 2003 organizujeme RC&P MTB Uphill, časovku jednotlivcov do vrchu na horských bicykloch. Pri všetkých týchto pretekoch nás podporoval známy obchod s bicyklami a velomateriálom Kaktus Bike.

Prečo zanikol RC&P maratón?
Odpoveď na túto otázku je čiastočne skrytá v predchádzajúcej odpovedi. Je nás málo a aj napriek tomu, že máme veľa kamarátov, ktorí nám ochotne vypomáhali, dospeli sme k záveru, že s takým počtom ľudí, koľkých sme boli schopní dať dohromady, je organizácia maratónu rizikom. Išlo najmä o to, že sme nechceli robiť okruhový maratón, zároveň sme chceli, aby maratón bol aj pre bežných ľudí, ktorí sa radi povozia po lese. Tak sme pripravili tri trate (33, 62 a 88 km), ale tieto sme už neboli schopní obslúžiť na takej úrovni, ako sme si predstavovali.

Čo Tebe, resp. vášmu teamu, dodáva chuť a motiváciu organizovať RC&P MTB Uphill keďže to rozhodne nie je o zisku?
Pravdupovediac, neviem celkom presne. Asi to, že sa na štarte stretneme so známymi, ale aj novými tvárami. Všetci sa tešia, padajú tie zvyčajné predštartové hlášky, skrátka, bez ohľadu na to, aké je práve počasie, panuje dobrá nálada. A potom, keď balíme, stretávame tých ľudí a oni tú dobrú náladu majú stále, sú spokojní a neľutujú, že prišli.

Nejaká hlboká myšlienka alebo odkaz pre čitateľov MTBiker.sk na záver?
Nič hlbokého mi nenapadá. Tak asi len, nech vám to jazdí, nech vás to baví a nech vás je čo najviac.

Foto od Katky Melišovej: