Rok hobby bikera

Rok hobby bikera

7 komentárov

Semanuel 14.01.2017 5 fotografií   Horska Cyklistika Sezona 2016 2016 Trening Zima Jesen Leto Jar

Ako sa rok s rokom stretol, mnohí z nás sú o poznanie, prípadne nejaké tie finančné prostriedky, deti, či vrásky bohatší. Ostatní možno o nejaké tie zážitky. A práve to je aj môj prípad – najmä čo sa bicyklovania týka.

 

Ku koncu roka 2015 som zrazu vyfasoval služobný telefón. Taký ten múdry s internetom. Vtedy mi v hlave skrstla myšlienka trekovať si všetky výjazdy. Keďže telefón nosím kvôli bezpečnosti stále pri sebe, nainštaloval som si strava.com a s pevným odhodlaním sa zaviazal pustiť si danú aplikáciu pri každej ceste bikom, čo sa mi viac-menej podarilo. Aby ste chápali, pre človeka ako ja je to naozaj výzva, keďže napríklad tachometer vlastním asi od jari 2015, avšak stále je originálne zabalený a odložený na suchom a bezpečnom mieste, ktoré odhalím pravdepodobne až pri najbližšom sťahovaní.

Inak, biker som naozaj hobík. Bicykel používam na cestu do práce (tam a späť dokopy cca 10 km) a keď je to možné, voľnú chvíľu trávim vozením sa po sigláčoch v lesoch v okolí hlavného mesta. Moje výjazdy sa obvykle vmestia do 2, max. 3 hodín. A to väčšinou počas víkendov, keď moja malá dcérka spí. Preto, ak čakáte epické opisy akcií ako 1 000 míľ alebo 333 km (kam by ma mimochodom manželka nepustila ) o prekonávaní samého seba, musím vás sklamať. Ide len o moje čisto subjektívne, osobné a možno pre niekoho aj inšpiratívne zážitky. Takto retrospektívne je inak veľmi zaujímavé sledovať, kedy a koľko toho človek prejde a koľko kilometrov celkovo má vlastne za sebou. Aby som vás ale nenudil prehľadom typu – dnes pekne slnečno/ veterno/ chladno, s toľko a toľko ujdenými kilometrami a takým a takým prevýšením... svoj rok zosumarizujem po mesiacoch, z pohľadu bikera najzaujímavejšími udalosťami.



Január


Ako po minulé roky, aj ostatný Silvester je bez snehu, no potom čo to napadlo. Dokonca aj v Bratislave. Jav posledné roky nie úplne bežný, čo však znamená, že aj v Malých Karpatoch je možné pojazdiť si po snehu. Zatiaľ môj jediný bicykel (keďže starší fulík som na jeseň daroval sestre), 29" HT, aj po inšpiratívnej sérií článkov na MTBIKERi, pripravujem na zimnú sezónu. Nový zadný plášť, nízke tlaky...

Výhoda vozenia v lesoch v okolí hlavného mesta je v tom, že hneď ako nasneží, von sa vyroja hromady ľudí. Chodníky sú potom pekne udupané, čo vytvára ideálne podmienky na vozenie. Škoda však, že hneď ako napadne rozumná vrstva snehu, príde oteplenie a sneh sa topí. Jeden takýto deň v odmäku som zažil – človeku trvá obvyklá jazda dvakrát toľko. Nielen času, ale aj energie. Vianočné klobásy so šalátom úspešne vypotené...

16. januára sa zúčastňujem Stupava Winter Trophy MTB, keďže to nemám ďaleko a nemusím dlho cestovať. Je to môj prvý MTB maratón vôbec. Teda, nie čo sa vzdialenosti týka, ako skôr druhu pretekov. Hromadný štart, super organizácia, zaujímavé podmienky – cez blato, ľad, sneh, až po slnečno. Pozitívne prekvapil počet účastníkov aj organizácia. V mojej kategórií 30 -39 ročných, hoci 30-tku som ešte nedosiahol (pár dní stále v talóne), sa umiestňujem niekde v prvej polovici, z čoho som sám milo prekvapený. Okrem pozitívnych dojmov si beriem domov aj igelitku s (využiteľnými) hlúposťami a 3 páry ponožiek. Samozrejme špeciálnych na bike. Tak možno ich na nejakom maratóne ešte niekedy využijem.
Prejdených 174 km.

Február


Február stojí za h..., resp. za blato. Február 2016 bol tuším najteplejší v za celú históriu meteorologických meraní s najväčším počtom zrážok. Avšak žiadny sneh, iba dážď. Ešte oficiálne pred vyrytím tretieho krížika na môj chrbát si doprajem darček v podobe nového celoodpruženého bicykla s vyšším zdvihom, po veľa veľa hodinách strávených na internetoch nájdením čo najviac muziky, za čo najmenej peňazí. Manželka si vydýchla, lebo si myslela, že tým sa moje monológy o rôznych typoch a výbavách bicyklov končia. My bikeri ale vieme, že kúpou bicykla iba začína ďalšia kapitola rozpráv o svojom vlastnom.
Prejdených 78 km.

Marec


Zabehávam nový bike. Láska na prvý pohľad vyzrieva do hlbokého citu po každom ujdenom kilometri. Objavujem nové single, ktoré stihli po zime vyrásť v okolí nášho hlavného mesta. Mnohé síce ani zďaleka neposkytujú toľké vyžitie ako má ich skrytý potenciál, v dôsledku nie úplne šťastného dizajnu a prevedenia, každopádne, keďže sám som ani pri jednom nepriložil ruku k dielu, neradno mi kritizovať. Na pár výjazdoch navštevujem aj pre mňa odľahlejšie miesta v okolí Stupavy. Mnohé staršie chodníky je po zime ťažko nájsť, keďže všade je kopa lístia a stopy masívnej a nešetrnej ťažby. Nad spôsobom, ako sú drancované niektoré miesta v lese tzv. „výchovnou ťažbou“ (termín mi príde rovnaký ako výchovná facka), ostáva rozum stáť.

Každopádne, masívne blato na začiatku mesiaca postupom času schne a na Veľkú Noc je už jasné, že jar je tu. Aj do práce sa dá chodiť bicyklom už takmer denne. Niektoré dni vynechávam kvôli workloadu (to je v korporáte termín pre stav, keď si o piatej spomeniete, že vlastne ste neobedovali, lebo na to nebol čas. Do tejto témy by som však nerád hlbšie rýpal).
Prejdených 213 km.



Apríl


Obdobne ako v marci, obieham čo sa dá v okolí bydliska. Les sa začína radikálne zelenieť, je príjemne teplo a ešte takmer žiaden hmyz, čo vytvára jedny z najlepších podmienok na bike počas roka. V sobotu 30. apríla prebehla oficiálna otváračka novej trate „Blue trail“v Bikeparku Koliba. Dlho očakávaná trať s prívlastkom „rodinná“, mne rozhodne ako rodinná nepríde. Každopádne, baví ma vďaka početným klopkám a plynulému a rýchlemu flow, ktorý sa na nej dá získať. Skvelo dotvára kolorit Bikeparku Koliba a moja poklona patrí staviteľom.
Prejdených 261 km.

Máj


Máj lásky čas začína byť plodným obdobím pre cyklistiku. S kolegami sa zapájame do iniciatívy „Do práce na bicykli“, ktorá aj napriek trpkému úvodu - kvôli smrti cyklistu v bratislavskej doprave, pravdepodobne motivuje aj veľký počet ostatných ľudí, nakoľko množstvo cyklistov v meste radikálne vzrastá. S rodinkou sme dovolenkovali na Donovaloch, a teda bike nesmel chýbať. Mimo hlavnej sezóny je to mesto duchov, a teda ani lanovka na hoľu ešte nejazdila. Na kopcoch som okrem poľského turistu nestretol nikoho. Tak aj po DH trati, ktorá vedie popod lanovku, som šiel rekreačne. Trať by sa zišlo trochu zveľadiť, ale keďže sezóna ešte nezačala, s jej nástupom verím, že sa to zmení.

Keďže na Donovaloch sa parkové jazdenie nekonalo, stihol som to ešte v danom mesiaci nahradiť Kálnicou. Myslím, že priemernému AM bikerovi, ktorý býva na západnom alebo strednom Slovensku, nemá zmysel bližšie Kálnicu predstavovať... Každopádne, bike v parku nesklamal. Tak teda na bikerských orgiách v podobe Bikefestu sme si vybrali enduro preteky. Počas pretekov som dosiahol jubilejný tisíci kilometer tejto sezóny. Inak, závodík pohodový, organizátorom nemám čo vytknúť a patrí im vďaka. O rok hádam opäť. K Bikefestu sa toho už popísalo hodne. Z mojej perspektívy by som len chcel podotknúť, že aj organizácia napreduje. Oproti 2014, kedy som bol naposledy, ma hlavne prekvapil nárast účastníkov. Možno to bol dôvod, prečo to kapacitne nezvládali stánky s jedlom. Každopádne, Bikefest odporúčam každému zanietenému bikerovi.
Prejdených 286 km.



Jún


V júny sa dalo (pre)žiť. Prekvapivo teplota sa málokedy vyštverala nad teploty, pri ktorých sa vyplazený jazyk zamotáva do reťaze. V mojom vzťahu s bicyklom som prekročil ďalšiu métu – začal jazdiť SPD. Naše puto je opäť o čosi pevnejšie a aj napriek počiatočným zmiešaným pocitom, je to pre mňa zmena k lepšiemu. To, ako bike pohotovo reaguje a drží najmä na koreňoch a kameňoch, je prekvapivé. Keďže som biker, čo sa rád drží pri zemi ako lieta, užívam si zvýšenú mieru trakcie. Ak nad takouto zmenou niekto z vás stále váha, kľudne choďte do toho.
Prejdených 344 km.

Júl


Pri návšteve svokrovcov na východe som si odbehol do Ružomberka. Na tento bikepark som si brúsil zuby už dlho, ale akosi nikdy nevydalo. Konalo sa ale milé prekvapenie, najmä čo sa rôznorodosti a dĺžky tratí týkalo. V parku plno bikerov, pohodová atmosféra, super pojazdenie. Trochu zamrzel defekt v strednej časti trate Modrý zamat. Šlo asi o nejakú geopatogénnu zónu, keďže na jednom mieste sme sa stretli s defektom naraz štyria borci. V požičovni bicyklov v dolnej stanici lanovky prekvapivo duše nebolo dostať, touto cestou preto ďakujem chalanovi na Capre, ktorý mi na parkovisku predal svoju dušu a potom počas prvej jazdy sám dostal defekt. Verím, že karma ti to nejako vráti . Podarilo sa mi navštíviť aj rodnú hrudu a traily v okolí Bojníc, na ktorých som vyrastal ešte s oceľákom. Spomínané aj na MTBIKERi - Také to domáce vozenie: Jesenný trail v Bojniciach.. Nostalgia!
Prejdených 207 km.

August


Prvý upgrade nového biku v podobe o niečo širších a pre mňa ergonomickejších rajdov, ale hlavne výmena 60 mm predstavca za 40 mm. Skrátenie predstavca osobne vo výšľapoch až tak negatívne nezamrzelo, naopak, pri zjazdoch radikálne podporí už tak pomerne zjazdový potenciál a stabilitu biku. Najplodnejšie obdobie z hľadiska jazdenia u mňa bolo zabrzdené chorobou. Dcérka doniesla rodičovský pozdrav v podobe agresívneho vírusu, z ktorého ona bola síce fit po pár dňoch, u mňa mu však bolo dobre viac než dva týždne. Nezanevrel som však na ňu. Práve naopak – v auguste aj napriek pomerne priaznivému počasiu (teploty neboli až natoľko intenzívne, aby nám zoškvarilo mozog v prilbe), sme spolu strávili v sedle hodne času. Zamrzela neúčasť na pretekoch Kráľovského endura v Granč-Pertovciach. Pre mňa osobne svojho času naozajstná biková výzva a top enduro preteky na Slovensku. Sprostredkovane som sa ale dopočul, že sa vychytali slabšie miesta v organizácií oproti minulému roku a celé preteky sa opäť posunuli o level vyššie, tak dúfam, že o rok sa o tom budem môcť presvedčiť opäť osobne.
Prejdených 179 km.

September


Osobne mám september veľmi rád. Teploty sú väčšinou priaznivé, stále je svetlo do večera, kondička je po lete poväčšine na dobrej úrovni. Pomaly som sa dostával aj z choroby a pojazdil všetky traily, ktoré za to stáli v bližšom aj vzdialenejšom okolí. Mimo bratislavským priateľom by som preto odporučil – keď vás rodina dotlačí na rolu šoféra kvôli návšteve Ikey (skloňuj podľa vzoru Eurovea), hoďte do auta aj bicykel. Všetky dobré traily sú pomerne ľahko dostupné a vyhľadateľné. Malé Karpaty sú síce nízke, čo sa nadmorskej výšky týka, vynahradzujú to však potenciálom.
Prejdených 248 km.

Október


Choroba sa vrátila späť ako bumerang. Tentoraz som sa rozhodol šamanskú medicínu vymeniť za výdobytky modernej medicíny a vyfasoval antibiotiká. Veľmi veľmi som sa chcel dostať do konca sezóny do „bratislavského“ bikeparku v rakúskom Semmeringu, vzdialeného asi 1,5 hodiny jazdy autom. Žiaľ, predpovede počasia nevyzerali optimisticky, tak ako plán B sme si zvolili opäť Kálnicu. Po rannej prehánke sa z toho vykľul parádny deň plný intenzívneho jazdenia s kamošmi. Spokojnosť!
Prejdených 125 km.



November


Po zmene času prichádza bikerova depresia. Mám pocit, že lístie zo stromov opadlo všetko naraz v priebehu pár dní. Jeho odhrabávanie je sizyfovská práca. Pomerne intenzívne jazdené chodníky sa strácajú pod nánosmi lístia, ktoré skrýva zradné neznáme nebezpečenstvá, ktoré vás v nečakanej chvíli vedia katapultovať cez riadidlá (true story). V polovici novembra Bratislavu prekvapil sneh, mňa až do takej miery, že som sa vybral za hátéčku voziť s podhustenými plášťami, čoho výsledkom bol defekt. Skvelá zámienka prezuť 2,1 palca široké plášte za 2,3 v mäkšej zmesi.
Prejdených 205 km.

December


Intenzita môjho jazdenia klesá priamo úmerne s vonkajšími teplotami. Za zmienku rozhodne stojí požičanie cesťáku od kamaráta Ľuba, čím by som sa mu chcel touto cestou poďakovať. Pre mňa osobne zážitok, ako keby presadnem zo 4x4 Range Rovera do Porsche so zadným náhonom. To, že na horákoch sa hráme kto má širšie rajdy, lepšiu trakciu a zabrzdí na kratšom úseku, zrazu akosi neplatí. Úplne iný posed, tá ľahkosť, akcelerácia, kadencia, návyková rýchlosť... Nepresvedčilo ale natoľko, aby sa cesťák stal mojím ďalším bicyklom v pivnici. Možno spôsobené aj tým, že po sviatkoch to ide s tým šliapaním akosi ťažšie a silou vôle musím presviedčať šalát s kapustnicou v polovici výjazdu, že ich naozaj nechcem vidieť ešte raz. V posledný slnečný deň v roku sa mi podarí stráviť, ako inak, na biku.
Prejdených 126 km.

Čo povedať na záver?


Keď sa na to pozerám takto retrospektívne, zostali síce nejaké resty, ktoré som nestihol, ale bol to naozaj zaujímavý rok. Môj osobný cieľ 2 500 km za sezónu mi ušiel o vlások, doslova o pár desiatok kilometrov. Každý jeden som si však užil a o to predsa na biku ide, nie? Chcel by som sa poďakovať hlavne manželke (nebajkerke) za trpezlivosť a pochopenie, Herrymu za parťáčenie a zaželať všetkým bikerom do Nového roka len to najlepšie a v 2017 ešte viac bezpečných kilometrov ako v tom predchádzajúcom. Vidíme sa na traili!
 

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Zďieľaj ho:
Buď naším fanúšikom:

Podobné články

MTBIKER shop (Výber z produktov v kategórii Komponenty ~ Pedále ~ Nášlapné MTB):

Prejsť do shopu (Komponenty ~ Pedále ~ Nášlapné MTB)

Komentáre

nervak79 14.01.2017 (20:29)

Pekný Lapaj.Aj článok super.A podľa km si už pokročilý a nie hobby biker .

 
maxdax 14.01.2017 (09:42)

Pekne napísané a motivačné...

 
okmada123 14.01.2017 (13:18)

Pekný článok, dobré čítanie

 
AdMich 14.01.2017 (13:52)

Super

 
Tomas84us 14.01.2017 (14:19)

Super, len tak ďalej

 
Kubec0702 14.01.2017 (23:01)

radosť čítať

 
reactor 15.01.2017 (20:00)

si ma inspiroval. Tiez napisem memoare za rok 2016 a dovolim si ukradnut tvoj system - rozkuskovat ich po mesiacoch
Videl som tam vela paralel so mnou: - fullka kupena vo februari, comu predchadzal mesiac a pol vyberu. Tiez junior, no uz 8 rocny, z ktorym som relaxacne nazihal 1800 km a sam dalsich 6200, ale to je tim, ze robim sice v Rakuskej firme, no nie v korporacii, t.j. po 8. hodinach dovi dopo. A este jedna vec, manzelka tiez takmer nebajkerka, no zvykla si na moju vasen

 
Pridaj komentár