Ako nafúknuť vytýčených 5 000 km za rok o 60 % alebo rodinných 10 000 km

Ako nafúknuť vytýčených 5 000 km za rok o 60 % alebo rodinných 10 000 km

8 komentárov

reactor 11.02.2017 25 fotografií   Jesen Leto Jar Zima Trening Horska Cyklistika

Priznám sa, že mi vôbec nenapadlo písať cyklo memoáre za rok 2016, no borec z fóra menom Semanuel ma inšpiroval učiniť tak. Dokonca mu ukradnem formu, rozpísať to mesiac po mesiaci. Na začiatok však pár slov o tom, ako sa mi podarilo z neurčitého cieľa 5 000 km za rok, čím som chcel prekonať 4 400 km z roku predošlého, urobiť 8 000 km. Stačí na to obmedzenie športu, do ktorého som sa predtým nútil, Stravu, horák, potomka, ktorý vás kopíruje a tolerantnú manželku .

 

Ale pekne poporiadku. Vo februári som ukončil 50 mesiacov trvajúcu bežeckú šnúru s objemom 100 km mesačne, ktorá sa pôvodne začala nevinne, ako doplnok k biku na zimu. No, aby som sa donútil začať behať aj ďalšiu zimnú sezónu, ušil som na seba búdu, že predsa nepretrhnem tú šnúru. Prvé dva roky to fungovalo aj cez leto, keďže junior bol ešte malý a beh predsa trvá kratšie ako výjazd na biku, takže aj potreba pohybu, aj junior boli uspokojení. Ďalšie bikové sezóny boli utrpením, chcel som na bike, no bežecké čísla nepustili. Tak som mal letné mesiace už k 10. dňu v mesiaci nabehaných 60 km, len aby som sa mohol takmer nerušene venovať mojej najväčšej vášni - bicyklu. Najmä dovolenkové mesiace boli na to ideálne, kedy som za týždeň pri mori odbehol v pekle 70 – 80 km. Neskôr som aj dával 5x 20 km mesačne, nech sa toho zbavím, až to došlo do štádia, kedy sa zo mňa začal stávať v miernom klimatickom pásme Bratislavy celoročný jazdec. Dovtedajšie behy v lese, kde som ich odbíjal počas zimy cez víkendy, boli vytlačené víkendovou zimnou cyklistikou na pracovné dni, no vôbec ma nebavilo behať po sídlisku, až som sa rozhodol, že to po 50 mesiacoch zabalím. K tomu prispela aj dlho tlejúca túžba kúpiť si plnokrvné MTB k môjmu Cannonu - trekáču, ktorá sa práve vo februári zmenila na realitu. Proces výberu popíšem v mesačných prehľadoch, zatiaľ len, že to bolo výmenou za dve šelmy mačkovité do bytu, ako dohoda s manželkou, že keď ja môžem dva biky, tak jej stačí jeden, no 2 mačky k tomu. Svoj vrelý vzťah k nim nespomínam, lebo toto číta aj ctená polovička .

V lete 2015 som sa nechal ukecať na Stravu. Nie, žeby som dovtedy nebol súťaživý, no Strava vo mne prebudila nevídanú mániu, ak už nebyť KOM, na čo už nie som najmladší a vďaka výške ani najľahší, no aspoň byť v top 10% na každom jazdenom segmente. Ešteže sa aj aktuálne 8-ročný junior tiež namotal na cyklistiku a dovtedy neznámy pojem relaxačných jázd som mohol absolvovať s ním, a to úctihodných 1 800 z celkovo 8 000 km za minulý rok. A keďže pracujem v zahraničnej firme, ktorá si ctí aj osobný život zamestnancov, tak po odrobení si 8 hodín v sedavom zamestnaní mám dostatok času na sebarealizáciu v teréne. Ešte by to chcelo vyladiť pracovný čas na skorší štart a nie 8.00-16.30 a bolo by to dokonalé. K tomu tolerantná, resp. s osudom zmierená manželka a nižšie popísaných 8 000 km bolo na svete.

Január


Už tradične som ho začal hneď 1. s tým, že dám aspoň 30 km smer Karpaty. Ono som ich aj dal, no s návratom po snehu, to ešte na tenkých trekáčových gumách. Niekedy vtedy som sa rozhodol stať sa majiteľom MTBčka. Od začiatku mi bolo jasné jediné – chcem fullíka. Veľkosť kolies, pruženia, použitia, prešli nekonečne dlhým výberom. 15. januára v deň Stúpavského zimného MTB maratónu som si zobral testovací stroj a s jedným borcom polietal 55 km po Kobyle, no najmä po Karpatoch. Na Bielom kríži práve prelietavali na jednom z mála snehových úsekov maniaci z pretekov a vtedy som si povedal, že ďalší rok to už dám aj ja. Keď ma súputník zobral naspať cez Cerovku, ktorá sa mi v momente napriek snehu a blatu zaľúbila, vedel som, že horák si na 100 % musím kúpiť. No výber trval ešte pekne dlho. V Januári som ešte dobehával predposlednú stovku, tak na bike veľa času nezostalo. Mesiac skončil na čísle 206 km.



Február


Začiatkom februára som bol znechutený z výberu. To, čo som chcel, v mojej veľkosti už nebolo a stroje pre rok 2016 ešte nemali. Ale ja som chcel bikovať hneď! Tak som bikoval aspoň na Cannone a behal poslednú stovku. A 11.2. to prišlo! Objavil som v jednom bike shope dovtedy prehliadaný stroj, napísal som im o zľavu, odsúhlasili ju a 12.2.2016 som sa stal hrdým majiteľom fullky na 120-tkovej vidle a tlmiči, s teleskopkou, ktorú som od začiatku chcel na zjazdy a 29-tkových kolesách, vzhľadom na mojich 190 cm. Hneď ten piatkový večer som ho išiel pokrstiť v tme blatom aspoň po okraji Kobyly, ktorú mám hneď za panelákom. Okrem krstu blatom som mu dal aj meno – TANK. V sobotu ráno som už o ôsmej sedel na biku a mieril si to do Karpát objavovať nespevnené cesty a chodníky. Zrazu u mňa Karpaty dostali nový rozmer, pretože dovtedy som ich brázdil len po asfalte na X-krát spomínanom Cannone. Domov som prišiel zablatený nielen po uši, ale aj vrecká som mal plné blata, no stálo to za to . Vo februári som úspešne doklepol bežeckú šnúru rekordne dlhým 27 km behom popretkávanú rýchlymi popracovnými výjazdmi po Kobyle, keďže dni sa predlžovali a na dojazdy za šera sa dá zvyknúť. A keďže ani junior nezaháľal a dal párkrát Karpaty, nazbieralo sa tých kilákov 398.



Marec


V marci mi nikto nebránil bikovať ani cez týždeň, keďže som stále doniesol čerstvý medvedí cesnak z Devínskej Kobyly a popri tom som raz za víkend – nedele dával cca 80 km na trekáči v záujme naťahania objemov, aby som na plánovaných MTB maratónoch neskončil na chvoste . Druhý víkendový deň – soboty som na 2-3 hoďky trávil poznávaním Karpát, čo bolo súčasťou zoznamovania sa s mojím strojom. Najradšej hneď z rána, keď bol terén ešte primrznutý, to sa šlo parádne. Nikde ani živej duše, len ja a môj bike, k tomu vŕzgajúce konáre stromov vo vetre a sem tam nejaká srna. Popri tom som ešte držal jednu bežeckú 10-tku týždenne, aby som nespôsobil telu úplným vynechaním behu prílišný šok . V marci som to potiahol na 628 cyklo kilákov.

Apríl


Apríl sa niesol v znamení príprav na môj 1. MTB maratón absolvovaný na MTB stroji, a to Kráľ Záhoria. V minulosti som totiž absolvoval 2x Kaktusovu Kobylu a jeden Green Bike na trekáči . Ale od pádu na poslednom, hneď na 6. kiláku, kde som hodil rybičku po nevybranej zákrute a dootĺkal si všetko čo sa dalo, našťastie okrem biku, na ktorom som sa doplazil do cieľa, som si povedal, že sa už na trekáči na MTB maratón hrabať nebudem... Prípravu som aj vďaka nevhodnému oblečeniu vo výnimočne chladnom apríli prepálil tak, že v deň pretekov som cítil nastupujúcu horúčku. Účasť som zrušil, no chcel som dať aspoň vzdialenostný ekvivalent v Karpatoch. Dal som ho riadne oslabený a po príchode domov triaška a horúčky s diagnózou prechladnutých obličiek. Napriek tomu sa podarilo v apríli dať okrem stále prebiehajúcej 10 km behu týždenne 650 km na biku.



Máj


V máji, aj keď zo začiatku prekvapivo chladnom, sa naplno zapojil do cyklistiky aj junior, ktorý tiež podľahol prekonávaniu sa na konkrétnych segmentoch a jeho radosť v dni, keď bol po jazde na plné pecky v prvej trojke medzi 10-15-timi dospelákmi podporovaná veľkými zmrzlinami za odmenu, nemala konca – kraja. Objavil aj zjazd z Kamzíka – blue trail, kde sa občas púšťal tak, ako by som sa v jeho veku púšťal aj ja, no teraz už veru nie . Musel som ho brzdiť, aby sa nedotĺkol ako jeho tato na spomínaných MTB pretekoch absolvovaných na nevhodnom biku. Ja som spoznával singláče v Karpatoch a snažil sa prekonávať osobáky na Kobyle. Uvedomil som si, že na singláčoch mi v dovtedy prehľadných zákrutách začala vadiť vegetácia, čo by mi v živote nenapadlo, že mi bude prekážať milovaná zeleň. No odpúšťam jej to . Obrovské sklamanie z neúčasti na Kaktusovom maratóne po Kobyle z dôvodu nutnosti účasti na svadbe na ďalekom východe mi neubralo z nadšenia a máj to vypálil na 792 km.

Jún


Jún je u mňa z neznámych dôvodov jediný mesiac, kedy mám nejakú jazdu snov. Osobáky, či už z čias merania si úsekov len tacháčom, resp. tento jún 2-krát na Strave. Na mojom Cannone som vystrelil od Červeného mosta po Biely kríž za 35.50, umiestňujúc sa medzi "elitu", keď si uvedomím, že borci predo mnou sú žiletkári a teraz prezradím, že som nemoderný biker, jazdia v tretrách. Teší ma aj úsek cesta mládeže po asfalte, kde som v koncoročnom zúčtovaní skončil na 33. pozícii z 1 034 borcov. Týmto vyzývam jazdcov z mimo BA, keď budete mať potrebu alebo nutnosť navštíviť BA, doneste si stroje a pojazdite tu. Byť v žíhavé dni jeden z 50 – 100 jazdcov v daný deň je zaujímavejšie ako napr. v mojom rodnom Bardejove, kde som tak jeden z 50 ľudí absolvujúcich konkrétny segment, no za rok . Jún u mňa činil 852 km.



Júl


V Júli som sa 1-krát priblížil k vysnívanej tisícke, no nezdolal ju. Okrem tradičných domácich výjazdov, zmrzlinových a zjazdovkových ciest s juniorom, sa párkrát podarilo ísť na celorodinný trip v trojici aj s manželkou. Podarilo sa mi niečo, o čom som sníval už dávno. Ukázať im Karpaty aj z inej strany, špeciálne jednu pre mňa magickú lúku s jediným dokonale tvarovaným stromom v jej strede tesne za vrcholom nad Strminou pri Medených Hámroch. Stačilo posunúť biky autom k priehrade v Lozorne a pobehať to tam smerom k Bielemu krížu. Dovolenka na talianskom ostrove, kde slúžia city biky z požičovne ako približovadlá neschladila moje cyklo nadšenie ani v tropických teplotách a dal som na starom čarostroji aspoň športových 150 km + nejaký ten beh.

A potom to prišlo. Môj skutočne 1. MTB maratón na MTBčku v Stupave, a to rovno 75-ka. 40-tku som nechcel z obáv tlačenice v úvode preteku, na 75-ku som však nemal natrénované. Letné výjazdy boli či už po asfalte alebo v teréne do 50 km. Venoval som sa častými jazdami juniorovi. Až týždeň pred Stupavou som dal tréningovú stovku, z toho 70 km v teréne. Keby ma nepotiahol spolujazdec – sused, tak to nedám, a to najmä z dôvodu podcenenia pitného režimu v neskutočnom vlhku po nedávnom daždi a samozrejme kvalitnom teple. Aspoň som vedel, ako si rozložiť sily na pretekoch. No, nevedel . Začal som ležérne, pokračoval ležérne a keď som začal zaberať, bolo už neskoro. Prišiel som vyrelaxovaný do cieľa na začiatku 3. tretiny v poli porazených . A potom sme šli s rodinou na kupko... Júl mi vydal na bikových 930 km, a to uz beh zredukovaný tak na 2-3x za mesiac.



August


V auguste bolo veľa dovolenky, 10 dní potuliek po Slovensku, tak bike len sem tam z požičovne a veľa turistiky. Potešila ma najmä jazda na Orave. Teda jej polovica. Na HTčku z požičovne som sa vybral zo Zuberca na Ťatliakovu chatu a bola nádherná, no hlučná. Bike vŕzgal ako keby stál rok na daždi, tak som sa rozhodol spraviť zúfalý krok. Vypýtať si na chate trochu oleja. Keď som k nej prišiel, pred ňou stáli dve bandasky použitého fritovacieho oleja. Zo slušnosti som sa spýtal báb v kuchyni, či ho môžem použiť a nalial som zo dve deci so všetkým tým sajrajtom na reťaz a iné časti biku. Od radosti som dal ešte ďalšie 2 kopce v okolí. Týmto pozdravujem majiteľa požičovne . Junior prepadol jazde po bikroske pri Iuvente na pomedzí Dúbravky a Karlovky. Točili sme tam kolečká do úmoru a skákali ako kobylky. V auguste mi to aj vďaka niekoľkým jazdám do práce z Dúbravky do Petržalky "skratkou" cez Kitsee hodilo 785 km.



September


Tento mesiac sa geniálne počasie pričinilo o dosiahnutie magickej tisícky. Prvé dni ešte voľno, tak som brázdil kopce v pohorí Tribeč v okolí svokrovcov, kam som sa čoskoro vrátil na pretek 1. ročníka MTB maratónu v Topľčiankach. Vďaka ochote organizátorov, ktorým som sa vopred ozval, či nemajú plánovaný výjazd po stopách hlavnej 40-tkovej trate, som si ju prešiel s nimi v predstihu. Vediac, čo ma čaká, som si dôkladne rozložil sily a pripravoval sa až tak poctivo, že som naň šiel bez regenerácie. V super počasí som išiel okrem jedného kritického výšľapu, kde ma riadne boleli kríže úplne v pohode a takmer si splnil časový limit s negatívnym rozdielom 2 minút. Finálna pozícia otvárala 2. tretinu výsledkovej listiny. No oveľa väčšiu radosť mi spôsobil junior, ktorý skončil vo svojej kategórii na 2. mieste spomedzi 20 účastníkov. Jeho našliapané kopce, resp. dlhé roviny sa prejavili a začal pokukovať po dlhších pretekoch. September sme doklepli poškolskými výjazdmi s finišmi v tme na neďalekej bikrosovej dráhe. Keď som sa koncom septembra pozrel na číslo, ktoré sa blížilo k tisícke, tak som si ju už nenechal ujsť a juniorových krásnym cez 400 km doplnil o mojich 1 017 km.



Október


Október som žhavil takmer každý deň hneď po práci aspoň hoďku doma po Kobyle, do zotmenia. Synátor sa namotal na 11-km pretek v jeho kategórii na Morave – Jezernické viadukty. Rozhodnutý doplniť zbierku pohárov a ukázať svoju vytrvalosť z natrénovaných dlhých a častých výjazdov ma tam ukecal ísť. Veľmi ma mrzelo, že nemohla s nami ísť manželka, čo by umožnilo pretekať aj mne. Tak som aspoň povzbudzoval mladíka, no skončil v ťažkej českej konkurencii zloženej výlučne z klubových juniorov v druhej polovici. Aký to rozdiel oproti pretekom, kde sa zúčastnil lokálny prebor + pár decák súťažiacich rodičov v Topoľčiankách. Október skončil na čísle 695 km.

November


Čo vymyslieť, keď ma beh po sídlisku nebaví, žerú ma mrle a po práci je už tma? Priznám sa, že sa v tme odvážim akurát tak na kraj lesa, alebo s vedomím, že tam niekde je obydlie alebo obývaná horáreň, tak aj kúsok cez les. Tak som si vytvoril pár okruhov prevažne po asfalte, Karlovka, Dúbravka, začiatok Karpát od Červeného mosta po 2. Kameňolom a naspať, okraj Kobyly a vyrážal okolo ôsmej večer na cca hoďku a pol zajazdiť si. Takto som sa mohol ešte aj doma povenovať juniorovi, keďže, keď už je tak či tak tma, je mi jedno, či štartujem o piatej alebo ôsmej. Cez víkendy a po večeroch som nazbieral 511 km.



December


December sa niesol v znamení nekonečného prechladnutia spôsobeného mojou závislosťou na pohybe, špeciálne dvojkolesovom. Ledva som sa vyliečil, ďalšia jazda ma zasa dorazila. Tak som jazdil aj nachcípaný, bolo mi to už jedno. Začiatkom decembra som si povedal, že rok zavŕšim na čísle 7 777 km, no to číslo bolo naplnené už pred sviatkami a predsa počas nich nebudem sedieť doma . Nová méta preto bola 8 000 km. Tak som nezaháľal ani v mrazoch a snehu a doklepol to slávnostnou silvestrovskou jazdou s juniorom, ktorý sadol po mesiaci na bike (chytila ho zimná mánia - rubikova kocka a iné hlavolamy) a zavŕšili sme to na číslach ja 8 008 km, junior cca 1 800 a so symbolickým príspevkom manželky nám to hodilo na rodinných 10 000 km . Teraz v januári dávam snežné jazdy, aspoň to je pestré. Jediné počasie, ktoré ma vie odradiť, je vetrisko spojený z lejakom a husté sneženie pri plusových teplotách. Ale myslím, že keby také počasie trvalo viac ako 3 dni po sebe, prekonal by som sa a vyrazil aj do takého . Nemám žiaden kilometrový cieľ, len cieľ jazdiť čo to dá a najmä konečne zrýchliť pomocou SPDčiek, ktoré si na jar zadovážim zatiaľ aspoň na Cannondale.



Celkový počet jázd bol okolo 260, samozrejme zarátane aj multijazdy v jeden deň, najskôr s juniorom, potom sólo, resp. naopak. Kiež by sme mali takých rokov čo najviac, čo prajem každému kto toto číta .
 

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Zďieľaj ho:
Buď naším fanúšikom:

Podobné články

MTBIKER shop (Výber z produktov v kategórii Kolesá a ráfiky ~ Vypletené kolesá ~ MTB kolesá):

Prejsť do shopu (Kolesá a ráfiky ~ Vypletené kolesá ~ MTB kolesá)

Komentáre

maros1974 12.02.2017 (13:21)

pekne si to popisal. z toho co si sem dal mi vyplyva, ze este na 1-2 deticky mate urcite priestor, mozno to uz nebude 10k kilometrov za rok, ale len 1500-2000 ako ja, ale mozem povedat ze to stoji za to.

 
reactor maros1974 12.02.2017 (20:08)

veru, veru, nebudeme sa branit dalsiemu dietatu. A presne si spominam, ako prve roky juniora to bolo 1700 - 3000 km rocne

 
certisko 12.02.2017 (08:59)

reactor - skvelee!!! Drzim palce. Tie Karpaty uprimne zavidim. Chodim tam aj ja velmi rad, len to mam od ruky...

 
delarosa 12.02.2017 (19:27)

reactor, pekne citanie, inak pozeram ze robis v petrzalke, kde konkretne?

 
MiroSurin 12.02.2017 (19:53)

skus nám bonznuť tu požičovňu v ktorej neservisuju stroje.

 
reactor MiroSurin 12.02.2017 (20:08)

nebudem konkretny, ale je to jedna z dvoch v Zuberci

 
Semanuel 13.02.2017 (09:02)

Tak to som nesmierne rad, ze som Ta dokazal takto inspirovat. Pekny clanok. Svojim vykonom sa ale pohybujes v uplne inej dimenzii!

 
ferdopedro 18.02.2017 (00:19)

V poslednej dobe zakopavam o objemovy trening a 7000 km po nížinách ci cestach, ale ak by mal niekto kazdy vikend zaujem o 120 km vyjazd na 12 az 14 hodin a 4000 vyskovych kludne zoberiem so sebou musim sem hodit nieco z vyjazdov

 
Pridaj komentár