Reportáž: Stupava Winter Trophy MTB & Run 2017 - pretekanie s cencúľmi na tvári má vždy svoje čaro

Reportáž: Stupava Winter Trophy MTB & Run 2017 - pretekanie s cencúľmi na tvári má vždy svoje čaro

6 komentárov

Imroman 30.01.2017 40 fotografií   Stupava Trophy Winter Trophy Horska Cyklistika Preteky MTB Maraton Reportaz

Január sa už tradične stal mesiacom, kedy sa časť cyklistov rozhodne na chvíľu zobudiť zo zimného „spánku“ a prevetrať nohy v štýle - rýchlo a zbesilo. Ak nestačí, nie je problém si strihnúť aj nedeľný beh, a teda kombináciu, na ktorej si chcem po minuloročnom druhom mieste spraviť reparát...

 

Musím sa priznať, že túto akciu som si postupom času skutočne obľúbil, takže nie je problém vyraziť do Stupavy, a teda dnešnej mrazivej hmly, aj keď všade na horách svieti slniečko - čo by inak u mňa zrejme nehrozilo . Navyše, na 2 dni po sebe, keďže spojenie sobotného biku a nedeľného behu tvorí pomerne unikátnu kombináciu, ktorá ma postupom času každoročne láka. Kto má záujem výlučne o beh, môže si dať namiesto bicykla sobotný bežecký pretek na rovnakej trati. Poučený z minulého roku prichádzam ešte o trochu skôr, pretože v zime všetko trvá dlhšie, chcem sa v pohode nachystať, kuknúť záverečný zjazd a celkovo, koľko je v teréne vlastne snehu.

Výbava


Oproti minulému Cyklonárezu putovala na môj „zimák“ odpružená vidlica, pretože minulý rok tu všetko bolo zmrznuté, drncavé a poriadne rýchle. Po malom prieskume terénu vyzerá byť trať pekne udupaná, takže dávam tiež o čosi vyšší tlak – cca 1,1 bar vpredu a 1,5 vzadu. Ohrievače do zimných tretier, klasika vrch Gabba plus nohavice Polare ako istota ochrany pred vetrom. Práve ten zrejme najviac tlačil pocitovú teplotu hlboko pod bod mrazu a dnes to ani nevyzerá, že by slniečko prerazilo ako minulý rok. Rovnako trochu viac popíjam pred štartom a bidón nechávam v aute, pretože by sa so mnou len zbytočne previezol. Beriem si so sebou základné veci na defekt, aj keď priznávam, že neviem, či by sa mi ho chcelo opravovať – túto „dilemu“ musel nakoniec riešiť Tomáš (Cervo) hneď na úvodnom asfalte, ale nakoniec sa rozhodol správne . V podstate za MTBIKER sa jednalo o taký malý teambuilding, kedže sme zišli v skoro kompletnom zložení...





Tlačenica na štarte


Rovnako na štart idem oproti minulému roku skôr, aby som sa nemusel potom tlačiť, keďže sa nás zišlo skutočne dosť a na tak krátkej trati je vždy lepšie byť vpredu. Na sebe mám ešte veci, ktoré mi potom berie Veronika (weja146) a už treba len chvíľu vydržať. O to viac ma hnevá správanie niektorých „racerov“, ktorí prídu na úplne poslednú chvíľu a natlačia sa hneď dopredu pomaly pred štartovú čiaru. Tiež by som sa rád do poslednej chvíle rozjazďoval, ale mám trochu rešpekt voči ostatným. Teoreticky jediný, kto mal právo, bol Tomáš Višňovský, keďže je úplne inde, ale ten tam zďaleka nedošiel ako niektorí... Výsledok? Pekná tlačenica s prvotným cieľom prežiť v zdraví úvodnú alej. O 11:00 idem skúsiť spolu ďalšími cca 270 bikermi tento počiatočný cieľ splniť.

Trať dlhá 25 km ponúka prevýšenie 577 m a v podstate zostala na 100 % rovnaká. Každoročne sa opakujem s tvrdením, že na zimnú akciu, kedy v podstate neviete ako bude, bohato postačuje. To už sme na asfalte a úvod dopadol celkom dobre, aj keď na konci čakalo zopár ľadových úsekov.



Príjemný letný vetrík


Smerom do Borinky ideme po hlavnej a fúka parádny ľadový protivietor, výsledkom čoho sa každý snaží schovať, kde sa dá. Začína opäť menšia tlačenica, no po chvíli kašlem na to, prišliapnem a idem na čelo k Višňovi. Úvodné panely do kopca a môžeme začať naplno. Snažím sa točiť ľahšie prevody, nech nemám nohy ako betón a postupne sa rozbieham. V lese stúpanie pokračuje a bonusom je krásna ľadová platňa.





„Nezasvätení“ by si pri prvom pohľade na fotky tejto pasáže zrejme klepali na čelo, ale v podstate sa jednalo o jediný poriadny ľad na celej trati – plus ešte 2 kratšie úseky, ak by som mal byť presný. Keď vychádzame na tradičné zvážnice, čaká už parádny sneh. Miestami ho ale bolo viac ako som pôvodne myslel a nebol ani tak ujazdený - stačila chvíľa nepozornosti a už človek hrabal ako kura. Chvíľku mi trvá, než sa rozbehnem, no čelo mám kúsok na dohľad a v dlhom tiahlom stúpaní som skoro tam. V kopci na Biely kríž už mám na dosah aj prvého v rámci 30-39, no potom spravím chyby. V prvom rade, pri strmom výšvihu za bufetom si musím odložiť okuliare, keďže pri tej zime stačí trochu spomaliť a následné fuňanie sa postará o zvyšok. Lenže v rukaviciach to do vrecka nestrčím, takže musím zastaviť a hodiť ich za hlavu – predsa len, odhodiť okuliare si môže dovoliť Peťo Sagan a nie ja . Snažím sa doraziť späť, no začnem kopiť somariny.

Čím viac chceš, tým menej to ide...


Práve v tejto pasáži je sneh najviac sypký a vyhadzuje ma zo stopy – a čim viac v snehu „chcete“, tým menej to pomáha . Takže strácam kontakt a bojujem potom sólo. Trať ubieha pomerne rýchlo, no vďaka snehu na niektorých úsekoch o dosť menej ako minulý rok. Každopádne, tento stav je podľa mňa ideálna hranica medzi jazdivosťou a dobrým snehovým „feelingom“ a myslím, že väčšina z jazdcov nemohla nič namietať. Záver sa pomaly blíži a už ani toľko neriskujem, čoho výsledkom ma dobehne Jakub Vančo, ktorého sa ešte stihnem zbaviť v posledných stúpaniach. Cieľový zjazd je parádny a sneh výborne drží, takže pokiaľ človek zbytočne neriskuje, aj bezpečný. Trochu si zaspomínam na letné rýchle chodníčky plné prachu. Možno niekoho sklamalo, že záverečný brod sa opäť nekonal, ale myslím, že takých veľa nebolo a námraza na tvári hovorí jasne .



To už ale vybieham na cieľovú rovinku a finišujem za 1:09 hod. na celkovom 5. mieste. Samozrejme ma škrie, že mi ostal „zemiak“, ale o nič predsa nejde a zajtra mám šancu si spraviť chuť. Víťazom sa stal Tomáš Višňovský v čase 1:06 hod. a medzi ženami Janka Keseg Števková za 1:20 hod. Medzi bežcami na 25 km zvíťazil Gabriel Švajda v čase 1:38 hod. a medzi ženami Renáta Klčová za 2:04 hod. Navyše, bežci štartovali 30 min. po nás, takže konečne sme si na trati s výnimkou krátkeho úseku nijako neprekážali, čo bol podľa mňa výborný nápad.

Výsledky MTB 25 km nájdete TU a výsledky z behu TU.

Základným kameňom celého podujatia je tradične veľký vyhrievaný stan, ktorý sa postupne napĺňa a rovnako vytvára výbornú atmosféru v štýle „všetci pod jednou strechou“, čo celkovému vyhláseniu vždy prospeje. Navyše vonku čakala úschovňa, takže o bike sa človek zatiaľ nemusel báť a mohol si v pohode vychutnať kávu, čaj a pod. Ja mám času do zajtra habadej, takže zostáva priestor na reči o cyklistike a všetkom možnom, akurát hudba mohla byť podľa mňa o trochu tichšie, aby bolo počuť, čo ten druhý vlastne rozpráva. Ešte nemám úplne dotiahnutý nocľah, no nakoniec to ani nemohlo lepšie dopadnúť.



Kamarát Noro býva s rodinou kúsok od Stupavy a poskytol mi parádny komfort, takže karimatka a perina zostali v aute, za čo mu chcem aj takto poďakovať . Človek je častokrát po tak krátkom a intenzívnom preteku skôr nabudený ako unavený, takže chvíľu trvá, než vôbec zaspím a ráno som hore skôr ako lokálny kohút. Nemôžem sa dočkať až ma vypustia na trať...

Stačí len utekať


To, čo mnohých na behu najviac láka a zároveň „odpudzuje“, je možno jednoduchosť. Za nikým sa moc nedá schovať (prípadne minimálne), technické problémy sú jedine tak zle zaviazané šnúrky a rovnako vybavenie nerobí rozdiely, pretože dobré topánky si dnes môže dovoliť takmer každý. Proste utekaj... To bol môj hlavný cieľ a rovnako celkové víťazstvo v kombinácii, ktoré mi minulý rok tesne ušlo. O 11:00 teda stojíme na štarte v počte okolo 115 ľudí, samozrejme vrátane tých, ktorí včera nebikovali - tento beh je zároveň samostatný pretek. Trať meria 10 km s prevýšením cca 200 m a podstate sa jedná o úsek po asfalte do Borinky a záver včerajšieho biku. Podmienky boli úplne rovnaké vrátane nepríjemnej (takej za prsty zachádzajúcej) zimy - keď to celé začalo, vôbec ju ale nevnímam. Jakub Vančo, ktorý bol včera tesne za mnou to skúšal zo začiatku, ale zbytočne som „neplašil“ a išiel svoje tempo.



Nakoniec v stúpaniach za Borinkou už mám pekný náskok a predo mnou zostali len dvaja bežci, takže záverečnú časť trate si oproti minulému roku dokonale vychutnávam vrátane finálneho zjazdu a úsmevov v cieľovej rovinke. Zvíťazil Marek Hladík v čase 36 min. a medzi ženami Eszter Hortobágyiová za 44 min. Mne trať trvala cca 39 min., čo mi stačilo na 1. miesto v kategórii a konečne sa mi ušiel aj najväčší pohár za celkovú kombináciu. Takže cieľ splnený .



Výsledky z behu 10 km nájdete TU a výsledky kombinácia TU.

Tak už chýba len záverečné zhodnotenie a nenapadá mi nič iné ako poďakovať organizátorom a všetkým dobrovoľníkom popri trati, že sa im tam chcelo stáť, mrznúť a pripraviť niečo pre nás. Podľa mňa všetko klapalo a už sa teším na letnú oveľa dlhšiu verziu ŠKODA STUPAVA TROPHY, teda 4. kolo ŠKODA BIKE OPEN TOUR, kde rovnako nechýba podobná kombinácia a kde mám tiež nejaké „resty“ .

Za fotky ďakujem Michalovi Kostkovi.
 

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Zďieľaj ho:
Buď naším fanúšikom:

Podobné články

Stupava Winter trophy MTB&RUN

28.01.2017 - 29.01.2017
1. kolo - Župný pohár
MTB - maratón
Stupava (Slovensko)

Pozvánka, Reportáže, Foto, Video, Výsledky
Zúčastnení bikeri (41)
anarchistaandrejxcxandyapobaronebascervocripodrifter_00eborisErikCannonfabkoFoxinogabriel63Imromanjelo520Johny2Juraj_KUKOJurajvokuzmikLukyMmajcikmali6milsumirec321Moccamull25murkochlapecPa3kLpapatulopatas125pepemskpeterppPixtyRoboop76Roman74siso33slavoSpecialmanstefan.bajcarTomketxbikerZubko1

MTBIKER shop (Výber z produktov v kategórii Komponenty ~ Prehadzovače ~ MTB 10-11 prevodov):

Prejsť do shopu (Komponenty ~ Prehadzovače ~ MTB 10-11 prevodov)

Komentáre

reactor 31.01.2017 (15:48)

kto startoval zozadu, tak ako ja, uplne z chvosta, za co si mozem sam, tak mal hromadnu cykloturistiku a nie pretek Ja som meskal, ale bez ohladu na to, by pri takom pocte ucastnikov trebalo bud pustat vo vlnach, alebo predlzit trat aspon o 10km. Sice som sa z uplneho chvosta prestrikoval na cca 115. poziciu, no vo vyslapoch v jednej kolaji nebola samozrejme sanca obiehat, musel som sa vliect v zastupe...

 
izo 31.01.2017 (15:58)

Diky za cielovu fotografiu

 
dores 31.01.2017 (22:40)

"Nezasvätení“ by si pri prvom pohľade na fotky tejto pasáže zrejme klepali na čelo, ale v podstate sa jednalo o jediný poriadny ľad na celej trati – plus ešte 2 kratšie úseky, ak by som mal byť presný."
... a ja som sa na tom poslednom parádne vysypal, lebo som si povedal, že prvé dva som obišiel, tak ten tretí skúsim krížom. Našťastie pomaly. Aspoň dvaja borci za mnou mali výstrahu

 
Imroman dores 01.02.2017 (08:10)

Ja som ho siel priamo ale mal som pekne stiahnuty zadok

 
dores Imroman 02.02.2017 (10:20)


a gratulujem ku kombinácii, aspoň viem, že mám ešte "drobné" resty v kondičke, cca 25 priečok

 
Imroman dores 03.02.2017 (06:28)

Stale mas dost casu to este zlepsit

 
Pridaj komentár