Jazdíme AM/EN (?)

Jazdíme AM/EN (?)

21 komentárov

warzone 15.07.2017 15 fotografií   Allmountain Enduro Xco Cross Country Horska Cyklistika

Boh mi je svedkom, že nemám rád škatuľkovanie... Som stará škola, pre mňa je to všetko proste MTB. Kde je tá hranica, kedy končí Cross Country a začína All-Mountain? Alebo, aký technický, naklonený či dlhý musí byť zjazd prírodným trailom, aby to už bol enduro pojazd? Pozrime sa teda na AM/EN jazdenie trochu bližšie.

 

Toto bilancovanie medzi štýlmi jazdenia má dve roviny... alebo vlastne dokonca tri. Prvý pohľad na vec je čisto terénny, druhý je technický a ten tretí zase pohľad a motivácia samotného bikera. Nemusím asi hovoriť, že práve ten tretí je z nich najpodstatnejší. Prvé dve skúsim teda rozobrať ja a na tú poslednú sa opýtam na osobný pohľad pár bikerov.



Pozrime sa teda na vec cez terén


Všetci to dobre poznáme. Vyrážame z domu asfaltkou smerom k obľúbenému singletrailu. Odhliadnime od typu biku, na ktorom cestu absolvujeme a poďme na to trochu teoreticky... Začíname teda dokonca pár kilometrov cestným jazdením, väčšinou sa tomu nevyhneme. Asfalt skončí, no pruženie našich bikov sa dostalo nad hranicu nastavenia SAGu, iba ak si to náhodou strihnete cez obrubník. Nasleduje lesná zvážnica, terén začína stúpať, a to už zase koketujeme s XC jazdením. S vystúpanými výškovými metrami sa konečne dostávame na začiatok úzkeho prírodného chodníka, ten ale stále nejde len „down“. Začína teda pravá horská trail kategória alebo ak chcete, All-Mountain. Chodníček sa po chvíli nakloní o čosi viac dole a korene a skaly tiež akosi narastajú. Sme už v enduro štýle. Určite chápete, čo tým chcem povedať. Čo sa týka terénu, málokedy je to čisto jednostranný štýl. Vždy sa nájde napr. rovnejší úsek, kde by bol vhodnejší ľahší bike s inou geometriou, menšími zdvihmi a zase na niektoré technické pasáže by bolo najlepšie presedlať na zjazďák. AM/EN biky by teda mali ponúkať pomer – dá sa vyšliapať hore a užiť si maximálne zjazd. Rozdiel medzi AM a EN v type terénu by bol už celkom tenký ľad, z môjho pohľadu je to skôr o prioritách. Chceš sa len tak túlať celý deň po horách alebo je tvoja priorita zjazdík po svojom obľúbenom traili, čo to dá...? Rozdiely sa lepšie ukážu výrobcovia bikov v ďalšom odseku.



Technický pohľad - chlebíček bikového priemyslu


Technická stránka obsahuje charakteristiku samotného biku a potrebné či doporučené vybavenie bikera. Pozrime sa najprv na webstránku typického výrobcu MTB bikov. Aj keď väčšina čitateľov MTBIKER webu je technicky znalá, pokúsim sa napísať to tak, aby tomu porozumela aj tá menej znalá menšina. Bez ohľadu na výbavové rady a ďalší fenomén posledných rokov - 27,5 – 29“ kolesá, vidíme kategórie horských bicyklov: hardtail – fully, teda s predným odpružením a celoodpružené bicykle vybavené prednou vidlicou a zadným tlmičom. Hardtaily sú väčšinou určené na jazdenie štýlom XC, teda svižnejšie jazdenie po zvážniciach a menej technicky náročných lesných chodníkoch. Predný zdvih je poväčšine 100 mm, geometria dlhšia a celkový posed viac natiahnutý. Píšem ale väčšinou, pretože niektorí výrobcovia ponúkajú aj trail alebo AM hardtaily so zdvihom vidlice okolo 140 mm a geometriou prispôsobenou na toto jazdenie. Pri hardtailoch sa moc zamotať nechcem, lebo AM/EN je prevažne o dvoch pružiacich komponentoch, teda kategória fully. V rýchlosti, tak ako existujú hardtaily určené na XC, máme aj kategóriu celoodpružených bicyklov na 100 – 120 mm zdvihoch. Rovnaké jazdenie, ľahká váha bikov, akurát trocha viac pohody vplyvom zadného pruženia.

Samozrejme, zase zovšeobecňujem, je to o trochu viac zamotané, ale mojím cieľom je prejsť na kategóriu, ktorá nás dnes zaujíma, a to sú fully bicykle v rozmedzí 130 – 170 mm zdvihu pruženia. Tu máme v podstate tri kategórie – trail alebo AM a enduro. Niektorí výrobcovia uvádzajú ešte Sport Trail a AM Trail. Technicky... Trail bike je od endura ľahší, svižnejší, viac do XC. Pokiaľ jazdíš dlhé výjazdy, veľa pritom stúpaš, ale tvojím zámerom sú prírodné trailové zjazdy, toto by mohlo byť to pravé pre teba. Prípadne nežiješ v lokalite s veľkými kopcami a lesné chodníky sú skôr hladšie a rovinaté, bohato postačí zdvih okolo 140 mm, ktorý ponúkajú tieto bicykle. Celkovo je trail - AM bike dobrý svojou univerzálnosťou. Ako som písal vyššie, niektorí výrobcovia robia aj AM-trail hardtaily. Tie sú obľúbené pre svoju nižšiu cenu, technickú jednoduchosť oproti svojim celoodpruženým bratom, nižšiu váhu a rovnako nútia jazdca jazdiť „čistejšie“. Znamená to, že celoodpružený bike na 140 – 160 mm zdvihu už vie veľa chýb jazdcovi „odpustiť“ tým, že nerovnosť pohltí pruženie. Hardtail má zadok pevný, takže jazdec pozná okamžite, kde urobil chybu. Enduro biky sú stavané pevnejšie, aby vydržali väčšiu záťaž v náročnejšom teréne (viď. Test: Specialized Enduro Comp 650b - pevne stavaný a neskutočne tuhý). Ich zdvihy 150 - 160 mm zvládnu pohlcovať väčšie nerovnosti, a tým je jazda plynulejšia a rýchlejšia. Rovnako si s endurkom viete bez obáv užiť aj deň v bikparku. Stúpanie v sedle je tu skôr záležitosťou nutnosti.



Kdesi som pred časom videl percentuálne rozdelenie týchto kategórií a bicyklov hore/dole kopcom. Bolo to niečo v tomto zmysle: XC biky – 70/30, trail – 50/50, enduro – 30/70, atď. Samozrejme, je to od konkrétneho výrobcu a konkrétneho bicykla. Bicykel od jedného výrobcu so 160 mm zdvihmi môže byť lepší v stúpaní ako bicykel od iného výrobcu s tým istým zdvihom. Je to dané geometriou rámu, efektivitou prepákovania zadnej stavby, váhou, zvolenými prevodmi, veľkosťou kolies... hotová veda. Ale to, čo platilo kedysi, už nieje dnes tak úplne rovnaké, a tak keď bola pred pár rokmi normálna váha pre enduro bike okolo 15 kg, dnes už sú to hodnoty okolo 13 kg. Používajú sa ľahšie materiály, šetrí sa na váhe rámu, komponenty sú ľahšie, prešmykač na väčšine dnešných bikov nahradil jeden prevodník, atď.

V podstate pri celoodpružených bicykloch platí – čím viac zdvihu, tým vyššia váha, ale zase viac komfortu. Preto bude trail bike v tej istej výbave (okrem pružiacich jednotiek) ľahší, svižnejší, lepší na stúpanie a nakoniec vhodnejší na dlhé výjazdy po veľkých horách. Na enduro biku si to zase viac užijete v zjazdoch, tzv. fun faktor paralelne s pár cm zdvihu stúpne. Skúste si predstaviť schádzať dlhý zjazd z veľkej hory chodníkom plným koreňov, kameňov, točiek na hardtaili so zdvihom 100 mm. Je dosť pravdepodobné, že vás to hlavne zozadu dosť vyklepe a dole budete radi, že to už máte za sebou. Na celoodpruženom bicykli s funkčným 160 mm zdvihom vpredu aj vzadu si tú jazdu užijete a keď vám zostane čas a sily na cestu nahor, tak si to dáte ešte raz.



Bikový priemysel nás tlačí do rozdeľovania horskej cyklistiky do kategórií podľa štýlu jazdenia a odlišnosti bicykla. Vyrábajú sa horské bicykle na rôzne štýly jazdenia a rôzne terény. Aj s XC bikom sa dá odjazdiť enduro trail a rovnako na 160 zdvihovej mašine si vieme niekedy dať celodenné pojazdenie po poľných cestách krajinkou, ale povedzme si narovinu, nebude to to pravé orechové.

Kolega mi raz spomínal, ako chodil s partiou nadšencov, ktorí hltali kilometre prevažne po cestách štýlom Poprad – Kráľova Hoľa a späť. Na tom by nebolo nič divné, keby s nimi nechodil na zjazdovom biku v 200 mm zdvihoch. Samozrejme po pár pojazdoch zistil, že je to čistý masochizmus a zatiaľ čo si kamoši užili super deň na bikoch, on bol ešte pár dní rozbitý. Prispôsobujeme a kupujeme si preto logicky bicykle určené na ten typ terénu a ten štýl, ktorý nám na jazdenie vyhovuje. Dalo by sa teda povedať, že z hľadiska technického je to o výške zdvihu bicykla, a teda jeho schopnosti zdolávať nerovnosti rôznych veľkostí.

Vybavenie jazdca na AM/EN jazdenie


V prvom rade chcem podotknúť, že konkrétne značky a modely sú osobnou preferenciou a odporúčam pred kúpou prečítať si nejaké recenzie napríklad aj na našom MTBIKER webe. Na rozdiel od XC jazdca, je AM/EN viac zameraný na technický terén a prekračovania vlastného tieňa v náročnom horskom teréne, čo prináša o čosi väčšiu možnosť kolízie, nárazu a pod. Preto je aj výbava a oblečenie viac „hardcore“ od bikerov hltajúcich kilometre krajinou. Na druhej strane, kopčeky si musí vyšliapať poctivo vlastným pohonom, každý gram ušetrenej váhy príde vhod, a tak si zase nemôže dovoliť ťažkú výbavu zjazdárov. Tak poďme na to od hlavy po päty.

Hlava:


Pokiaľ nejdete na enduro preteky, kde je integrála povinná alebo sa nejdete vyblbnúť v bikeparku na klasické trailové jazdenie, bude stačiť AM/EN prilba. Tá ponúka väčšiu ochranu zátylku a zároveň dostatočné odvetranie. V integrále by ste sa prehriali v prvom šliapaní alebo by vám polovicu výjazdu visela na batohu.



Na oči určite klasické cyklistické okuliare - bezfarebné, žlté či oranžové sa budú do lesa hodiť viac ako tmavé, hlavne ochránia pred náhodným konárom alebo vystrelenou skalkou, verte mi, mám s tým osobnú skúsenosť. Nebyť slnečných okuliarov, som dnes na piráta. Trčiaci konár sa zošmykol po okuliaroch, ale aj tak sa pod okom zašívalo. Pokiaľ chcete ešte väčšiu ochranu pred kameňmi, konármi, pracom, frkajúcim blatom, dažďom alebo všetkým spomenutým naraz, tak šup na oči zjazdové okuliare pred zjazdom. Väčšina dnešných AM/EN prilieb je s nimi kompatibilných, tak sa vám nebudú zosúvať, viď. napr. test Prilba Specialized Ambush - bezpochyby najlepšia prilba, akú som kedy mal .

Telo:


Keďže v zjazdárskych opiciach a chráničoch krku by sa šliapať veľmi nedalo, postačí dres. Pre oškreté ruky v poraste odporúčam aspoň 3/4 rukávy. Dlhoprsté rukavice sú samozrejmosť, poskytujú dobrý grip v úchyte, vonkajšiu ochranu a nakoniec aj stekajúci pot je čím utrieť. Na spodok je samozrejmosťou spodné prádlo s cyklo vložkou a voľné kraťasy. Dĺžka kraťasov podľa postavy a preferencií rovnako aj hrúbka materiálu.

Kolená:


Kategóriu kolená som si nechal zvlášť, lebo ako vravíme: „keď sa jedná o hlavu, oči a kolená, sranda bokom“. Kolená si pekne pošetrite, veľa športovcov už skončilo kvôli dodrbkaným kolienkam. Preto na nich nosíme chrániče. Kedysi sme nosili tie zjazdárske, dalo sa v nich šliapať, ale dnes už sa vyrábajú odľahčené, viac dýchajúce, ohybnejšie prispôsobené na AM/EN, takže výber je dobrý.

Nohy:


SPD-čka či flaty? Večná téma rozporov... Každopádne, čo ti vyhovuje, v tom si pokojne šľapaj ďalej. Keď sa zaklikávaš, pozeraj po AM/EN tretrách, výber z rôznych značiek je dnes už veľký. Ponúkajú väčšiu ochranu ako klasické ľahučké XC modely. Pokiaľ stojíš radšej na flat pedáloch, dominant na trhu už pekných pár rokov je firma 5.10. Ich špeciálna podrážka drží na pedáloch bezkonkurenčne a rôzne modely ponúkajú rôznu masívnosť, ochranu, váhu, atď. Sám som si pred rokom pozeral iné značky, ale nakoniec som sklonil hlavu a ostal pri 5.10. Doťahuje sa aj Shimano, skúsenosti jazdcov a názory na ne sú rôzne.



Pohľad a motivácia bikera


Najdôležitejší aspekt výberu štýlu jazdenia na dvoch kolesách je bez debaty motivácia samotného jazdca. Ťažko niekoho nútiť, aby hltal desiatky kilometrov po cestách a poľňačkách, keď ho to nebude baviť a radšej sa vidí ako v lese brázdi kľukatý trail. Vybral som pár bikerov z MTBIKRA rôzneho veku a z rôznych kútov Slovenska jazdiacich AM/EN štýl, aby vám sami povedali čosi málo k tomuto jazdeniu.

Každého z opýtaných som sa opýtal nasledovné tri otázky:
  1. Čo pre teba znamená pojem AM/EN jazdenie?
  2. Ako vnímaš rozdiely v štýloch AM, EN a Backcountry?
  3. Čo by si odporučil pre začínajúcich AM/EN riderov?


Vlado - volodaj (rider z MT)

  1. AM/EN jazdenie pre mňa znamená najzaujímavejšiu disciplínu MTB jazdenia. Pekné zjazdy, ale aj ťažšie vydreté výšľapy, spoznávanie nových kútov, pekné výhľady a jazda s kamošmi rôzne v prírode. A jasné, že po jazde pár pív a rekapitulácia výjazdu.
  2. AM beriem ako jazdenie po horách, ktoré som pred chvíľou opísal. Zobrať sa partička a niekam na deň, prípadne aj viac vypadnúť a užiť si to. Hlavne nejaké pekné hrebene a aspoň trochu mimo civilizácie. EN mi príde skôr ako pretekanie a formát pretekov. Prípadne viac jazdenie až tak v horách na upravených singloch a parkoch, kde je dôraz viac kladený na zjazd a rýchlosť ako na nejaké šľapačky a relax vonku. Backcountry si zase predstavujem ako vypadnutie úplne mimo civilizácie na viac dní, spojené so spaním vonku, opekaním, a tak. U nás asi trochu ťažšie praktizovateľné, predsa len sme husto obývaný štát. Ale keď kuknem Alešove bikepacking výlety, tak sa to dá aj tu, len treba trošku chcieť .
  3. A pre začínajúcich? Ťažko radiť, ale asi nenechať sa ovplyvňovať drístami na fórach o tom, ako má AM/EN bike vyzerať, koľko má mať presne zdvihu, vykašľať sa na škatuľky. Kúpiť nejaký bike, sadnúť a začať jazdiť. Zo začiatku s rozumom, nezabudnúť na prilbu, chrániče aspoň kolien a zbytočne sa nepreceňovať. Nebáť sa osloviť iných ľudí s výberom trás, prípade sa dohodnúť s miestnymi, aby ukázali nejaké zaujímavé miesta a traily. Aj vďaka tomu som stretol a spoznal kopec super ľudí v rámci celého Slovenska, s ktorými si rád idem zajazdiť k nim a oni zase prídu sem a povodím ich kade-tade. Veď hlavne o tom by biking mal byť, o ľuďoch


Paľo – ext3r (31 r., rider z TN)

  1. AM/EN jazdenie pre mňa znamená hlavne oddych, niečo, čo ma mentálne zregeneruje, takpovediac sa pri tom "vyvenčím" a preto chcem stále viac!
  2. AM jazdenie vnímam ako také agresívnejšie XC, kde chýba nejaká extrémna náročnosť pri zjazdoch, takže skôr niečo, čo človeka vyslovene príjemne zabaví. EN je už pre človeka, čo doslova vyhľadáva technickú náročnosť trailov, no a Backcountry by som prirovnal k obom predchádzajúcim, plus nad to nejakú tú chuť bádať a objavovať , veď predsa nie každý túži prechádzať kategorizované a upravované traily.
  3. A pre začínajúcich riderov AM/EN-u by som odporučil mať trpezlivosť a odvahu, nie každý zvláda ihneď tie najnáročnejšie traily, všetko treba skúsiť postupne a výsledky sa dostavia. Neublíži ani si okúsiť spraviť nejaký ten vlastný "trail" v rámci možností samozrejme




Vlado – vladol (31 r., Stupava)

  1. AM/EN je pre mňa škatuľka, aby som mohol iným ľuďom vysvetliť, čo jazdím.
  2. AM = štandardne jazdenie (nie preteky), bez lanovky, bez vývozu, technické prírodné traily, žiaden bikepark. EN = AM na čas (čiže preteky). Backcountry = to, čo sme niekedy volali mtb (a niekedy aj jazdili), čiže nevozím sa len po "trailoch", netočím sa na jednom kopci, ale idem odniekiaľ niekam, užívam si, že som v prírode, nepozerám furt na Stravu, atď...
  3. Odporučil by som im, aby veľa jazdili, dali si záležať na kondičke (žiadne cigy a podobné veci), nedoľaďovali si pracky na ponožkách k pruhom na prilbe a neriešili furt komponenty.


Róbert - Double

  1. Je to niečo, čo momentálne vypĺňa môj volný čas a veľmi ma baví. Definovane asi - zvážnicou hore a trailom dole, ktorý môže byt prírodný a aj umelý. Nerád do toho ťahám aj jazdenie v bikeparku, kedže zdolať kopec ti pomáha lanovka, ale na druhej strane treba aj takéto jazdenie absolvovať, viď. bod č.3., čiže AM/EN jazdenie je podla mňa bez lanoviek. No a samozrejme pri AM/EN jazdení nemôže chýbať partia kamarátov, ideálne v štyroch, ktorí ťa počas výjazdov motivujú, hecujú poprípade doberajú a po výjazde rozoberajú pojazdené traily.
  2. Kedže endurom sa zvyčajne označujú preteky, tak je to podla mňa AM jazdenie na čas. Na druhej strane, výrobcovia zase označujú AM bicykle do 140 mm a EN bicykle od 150 do 180 mm, tak zase podla tohto AM štýl bude menej drsnejší ako EN štýl, čiže bez veľmi strmých technických pasáží a väčších dropov či skokov. Backcountry je jazdenie po horách, ideálne viacdňové, kde musíš mať veľmi dobrú kondíciu, ale aj techniku, kedže jazdíš a spoznávaš aj neznámy terén. Ešte by som spomenul freeride, ktorý by som definoval ako downhill mimo bikeparku s dlhými poletmi, ideálne už aj s nejakým trikom a veľmi technickým terénom. Najlepší príklad je isto Red Bull Rampage.
  3. Napr. pri výbere bicykla, ak sa rozhodujú medzi 130 a 140, zobrať 140 mm zdvih. resp zobrať vždy väčší zdvih pri rozhodovaní, pokiaľ už samozrejme nejazdím na nejakej 160. Inak hore kopcom bez húpania to ide už aj na tej 160. No a samozrejme neustále zlepšovanie techniky. Nebáť sa zájsť aj do bikeparku, kde sa učí najlepšie. A ešte jednu vec pomáhať trail-builderom stavať a starať sa o traily, určite to ocenia a spoznáte aj nových ľudí.


Henrich - Henry33

  1. AM/EN pre mňa znamená pohodu. Nikam sa neponáhľať a hlavne si to na traili užiť. AM/EN je o jazdení v skupine s kamošmi, kedy stúpania ubiehajú ako voda pri nekonečných debatách o novinkach v MTB a vecí s tým spojených. Naopak, smerom dole sa dá veľa priučiť pri nasledovaní skúsenejších jazdcov.
  2. AM a EN sú v svojej podstate o tom istom, a to vyšliapať si to na kopec a dole si to užiť. Enduro už je ale viac o race móde, kedy sa merané úseky idú naplno z dôvodu dosiahnutia čo najlepšieho času. Backcountry je o úniku mimo bežné všedné problémy života, kedy si zbalíte to najnutnejšie a na pár dní sa stratíte v prírode.
  3. Pre všetkých začínajúcich jazdcov by som odporučil neorientovať sa na to, na čom a čím jazdím, ale hlavne jazdiť. Nie je dôležité, aký má kto bicykel a koľko stál. Najdôležitejšie je nájsť si podobné chorých kamošov, ktorí ti ukážu všetky najkrajšie miesta, naučia ta jazdiť po najlepších lajnách, budú ťa motivovať posunúť svoje schopnosti ďalej. Takisto je dôležité nevzdať to pri prvom páde a skúšať to, skúšať to a skúšať to .
.
 

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Zďieľaj ho:
Buď naším fanúšikom:

Podobné články

MTBIKER shop (Výber z produktov v kategórii Komponenty ~ Reťaze ~ 10-11-12 prevodov):

Prejsť do shopu (Komponenty ~ Reťaze ~ 10-11-12 prevodov)

Komentáre

SB@RB 15.07.2017 (17:44)

Súhlas, dobrý článok. Zistil som, že nemám XC, ale trail bike podľa rozdelenia "hore/dole kopcom- XC biky – 70/30". Lebo ja osobne aké výškové metre našliapem hore, také musím zísť dolu ( a je to jedno ktorou trasou) aby som sa dostal domov. Ináč by som pri uvedenom pomere 70/30 ostal niekde v lese či? ...

 
Body SB@RB 15.07.2017 (19:08)

To je myslene skor asi ako bodove hodnotenie chovania sa biku v stupani/zjazde, kde 100 je maximu.

 
warzone SB@RB 15.07.2017 (19:20)

Ano ako pise Body pouzival to jeden nemecky web pri testovani bajkov myslim.Ide o to na kolko je bajk vhodny do stupania a klesania,samozrejme tie cisla su cca.

 
SB@RB warzone 15.07.2017 (20:33)

Tak v tom prípade to beriem a sedí to ako r... na š....

 
silva 16.07.2017 (09:48)

Jazdit po najlepsich lajnach: D slovencina je krasna hehe

 
Gusto0 15.07.2017 (23:26)

ja uz ani neviem ci jazdim XC ked vidim preteky v XCO (dalsi clanok - jazdime este XC?). styly sa strasne rozdrobili. najst pre seba bike je tiez problem. pamatam si ked MTB bolo bud XC alebo DH. kupil si si XC a bolo na tebe aky si borec co vsetko na tom das a ako.
ale asi - je jedno na com, ci v elastackoch alebo volnych gatiach - jazdim to, v akom terene sa prave nachadzam a aku mam zrovna odvahu

 
Petteri123 15.07.2017 (20:10)

100%p článok mtbiker top klobuk dole👍👍👍👍

 
luke129 15.07.2017 (17:32)

vynikajúci článok, konečne niekto vie vysvetlit aspon približný rozdiel medi AM a EN bicyklami

 
JaKa 15.07.2017 (17:39)

Parádny článok... aj pekné odpovede na otázky

 
Jackob47 JaKa 15.07.2017 (20:56)

reálne až také vysvetľovačky medzi AM/EN netreba, nie?

AM- bike, na ktorom si užiješ celý deň, nevyniká vo výšľapoch, nevyniká ani vo funfactore zjazdov, ale zajazdíš na ňom hocičo

EN- bike, kde by som tomu pripísal už nálepku "gravity" jazdenia. Prevažne dole, ale na kopec výjdeš.
Inak mi to príde, že freeride zaniká a nahrádza ho enduro, nakoľko aj novodobé endurá sú na tom geo, výbavou, hmotnosťou aj tuhošťou lepšie ako freeriďáky z mojich čias.

 
warzone Jackob47 15.07.2017 (21:53)

Zaujmavy pohlad.Z casti suhlasim,EN bajky su u niektorych vyrobcov dost Hardcore.Napr.Enduro od Specialized mi pride geometriou a zdvihmi uz FR masina do bikeparku.Na druhej strane teraz jazdim Ghosta FR AMR 7 2016 a uz od prveho pocitu je to makka zabavna masinka s ktorou sa sice hore da vyslapat,ale oproti SL AMR X je to o poznanie horsie.Dolu to zase chce ist do vzduchu,odrazat sa od kazdej nerovnosti,proste hrava geometria.Takze je to od vyrobcu.

 
Jackob47 warzone 15.07.2017 (23:25)

Jj ako hovoríš, sú endurá ako capra, enduro, meta, ktoré asi vystihujú to, čo si predstavujem ja pod pojmom enduro.

A potom samozrejme ďalšie a ďalšie. Takže treba skúšať a študovať.

A čo sa týka toho freeridu, tak možno ho to nahrádza aj preto, že sa nikomu už nechce tlačiť na kopec

Však si vezmime koľko FR bikov sa robilo len pár rokov dozadu a teraz takmer nič.

Univerzalita je teraz v móde
Veľa ľudí si kupuje enduro bicykle, nakoľko sa tak cíti a počuje o tom. Druhá vec je, že pre väčšinu ľudí by bol trailbike ideál a AM luxus

 
iron.hide 15.07.2017 (23:39)

a ked nie som am/en, tak som out?

 
nostro66 iron.hide 16.07.2017 (00:22)

Tak urcite

 
warzone iron.hide 16.07.2017 (10:04)

To mas tak raz si OUT a raz zase IN

 
Adrum iron.hide 17.07.2017 (12:30)

tak si XC/am/en OUT.. ale to len ked si vonka..ked si doma tak to iste len IN..

 
mk 15.07.2017 (22:50)

No konecne,ze niekto co to pise aj vie co robi. Ziadne skatule,ale ako si povedal oddych,zabava a hlavne z bodu A do bodu B

 
katko 19.07.2017 (17:49)

v endure aj tak za chvilu budu len motorceky...potom uz zdvihy v kopci vadit nebudu

 
warzone katko 19.07.2017 (18:21)

Nieeeee :O motorceky su smrrrrrt :X

 
SB@RB katko 21.07.2017 (07:55)

myslím, že nie si ďaleko od pravdy. stále viacej električiek je v teréne a nie sú to dôchodcovia. Mladí cca 30-35 roční muži, čo som s nimi hodil reč, tak väčšinou ITčkári, čo potrebujú vypnúť. Moderný človek je veľmi pohodlný a verím tomu, že keby sa dobrá full elektrika dostala cenovo na úroveň klasického biku /čisto teoreticky/ tak by ju jzadili aj tí čo sa tvária ako odporcovia, lebo momentálne na ňu nemajú dostatok prostriedkov.

 
katko SB@RB 21.07.2017 (08:18)

staci ist na Bike fest na Gardu...tam uz sa jazdia len Ecka...

 
Pridaj komentár