Ukážky vyhodnotenia záznamu srdcovej frekvencie v programe Presné posudzovanie výkonnosti verzia 3.0, dnes je dostupná verzia 4.0.



Namerané krivky z tréningu

DRUH AKTIVITY:

Cestná cyklistika

TYP ZAŤAŽENIA:

Intervalový tréning - s dlhými intervalmi zaťaženia

ŠPORTOVEC:

Muž, 27 rokov, 77 kg, max. SF 190 úderov/min, minimálna SF 45 úderov/min

SLEDOVANÉ PARAMETRE:

Počas tréningu bola sledovaná prístrojom Polar Xtrainer Plus (parametre sú zhodné s S 710) srdcová frekvencia (SF), rýchlosť, vzdialenosť a frekvencia pedálovania.

POPIS:

Tréning bol vykonávaný na kopci Havran pri Piešťanoch. Cyklista vykonal 10 intervalov dlhých 3300m do kopca s prevýšením 180m (každý úsek). Po každom intervale nasledoval (bez prestávky) zjazd 3300m na miesto štartu a hneď bol začatý ďalší interval. Teplota vzduchu bola cca 20 stupňov celzia, jasno a bezvetrie.

Medzičasy - úseky


Graf č.1 SRDCOVÁ FREKVENCIA


Graf č.2 RÝCHLOSŤ A VZDIALENOSŤ


Graf č.3 FREKVENCIA PEDÁLOVANIA


Graf č.4 ZOTAVENIE A POČET ÚDEROV

V 1. grafe je podrobný výpis medzičasov aj s maximálnymi, priemernymi a minimálnymi hodnotami srdcovej frekvencie (SF) každého medzičasu. Z výpisu medzičasov je vidieť, že prvé 4 intervaly sú pod 12 minút a ostatné sú pod 13 minút. Je samozrejmé, že s pribúdajúcimi kilometrami pribúdala aj únava. Samozrejme, že trénovanosť alebo maximálny výkon do veľkej miery ovplyvňuje aj výživa. Berme do úvahy, že výživa počas tréningu bola dobrá, takže sa zameriame iba na svalový výkon, čiže trénovanosť. Keby si športovec počas výkonu nebol kontroloval výšku SF, je celkom pravdepodobné, že by v prvých intervaloch mohol “prepáliť” tempo a možno by ani 10 intervalov neabsolvoval. Podľa dĺžky výkonu (väčšinou viete dopredu dĺžku výkonu vo vzdialenosti alebo v čase) si potom viete stanoviť SF, nad ktorú by ste sa nemali dostať alebo aspoň nie často, či na dlhú dobu.

Zaujímavé z hľadiska testovania sú údaje o priemernej SF v každom úseku (hlavne v zaťažovanom – pedálovaní do kopca) a údaj o poklese SF v úseku oddychovom. Pokles SF je možné na PC alebo počas merania (na výpise medzičasov to vidieť nie je) sledovať napr. po ubehnutí jednej minúty od dokončenia intervalu do kopca alebo najnižšiu hodnotu SF v oddychovom intervale (táto hodnota je na výpise medzičasov pod stĺpcom označeným ako “min”). Ak ste skončili na vrchole kopca so SF 170 ú/min a po jednej minúte vám klesla SF na 130 ú/min., je to lepšie, ako keby klesla SF iba na 140 ú/min. Čím nižšie sú tieto hodnoty SF tým lepšia je trénovanosť (čiže schopnosť organizmu vysporiadať sa so zaťažením – tzv. rýchla regenerácia počas výkonu).

Takisto priemerné hodnoty SF v úseku (intervale) do kopca sú dôležité, lebo určujú stupeň zaťaženia, aký ste museli vynaložiť. Ak bude čas dvoch úsekov rovnaký a priemerná hodnota SF jedného z úsekov nižšia, je to lepšie, lebo ste nemuseli vynaložiť toľko energie ako v úseku, kde bola priemerná SF vyššia. Porovnávať je možné iba rovnaké úseky, teda buď úseky do kopca alebo úseky z kopca. Na výpise medzičasov je vidieť, že športovec musel vynaložiť čoraz viac úsilia s pribúdajúcimi úsekmi. Neskôr sú priemerné hodnoty SF úsekov do kopca vyššie pri zhruba rovnakom čase. Na porovnanie si pozrite 5. úsek (10. medzičas) a 10. úsek (20. medzičas).

Možno ešte lepšie je vidieť, že priemerné hodnoty SF úsekov do kopca sa pohybujú okolo 158 úderov/min, ale čas jednotlivých úsekov sa spravidla zvyšuje s pribúdajúcim časom (dobre je to vidieť od 6. úseku). Ak budete podobný test opakovať o niekoľko týždňov či mesiacov a ak budete lepšie trénovaný, mali by ste dosiahnuť kratšie časy úsekov pri rovnakých priemerných hodnotách SF alebo rovnaké časy úsekov pri nižších priemerných hodnotách SF.

Ak nastane opačná situácia, tak ste netrénovali správne a vaša trénovanosť nestúpla alebo ste pretrénovaný, aj keď trénovanosť stúpla (v tomto prípade je nutná kvalitnejšia regenerácia). Opačná situácia môže nastať aj v prípade prichádzajúcej choroby (aj keď ju ešte necítite vedomím). V každom prípade musíte previesť analýzu daného stavu a prispôsobiť tomu ďalší tréningový proces. Vyššia trénovanosť je signalizovaná aj skutočnosťou, keď pri vyšších priemerných hodnotách SF skrátite časy úsekov (samozrejme pri absolvovaní všetkých 10-tich intervalov do kopca).

V 2. grafe je podrobný rozpis medzičasov s výpočtami rýchlostí a vzdialeností. Zľava je číslo medzičasu, medzičas od začiatku merania, časy jednotlivých úsekov, rýchlosť pri ktorej bol medzičas stlačený, priemerná rýchlosť úseku, priemerná rýchlosť od začiatku tréningu, vzdialenosť úseku, vzdialenosť od začiatku merania (tréningu).

V 3. grafe je podrobný rozpis medzičasov s výpočtami frekvencie pedálovania. Zľava je číslo medzičasu, medzičas od začiatku merania, časy jednotlivých úsekov, hodnota frekvencie pedálovania pri ktorej bol medzičas stlačený a priemerná frekvencia pedálovania úseku. Z informácií o frekvencii pedálovania si môžete určiť aký prevod je pre vás najlepší v jazde po rovine alebo do kopca. Ako test si stanovíte napríklad nejaký kopec (konštantnú vzdialenosť), ktorý rovnomerne stúpa a zvolíte si jeden pastorok na zadnom kolese a budete sa snažiť držať konštantnú srdcovú frekvenciu. Na druhú jazdu (nemusí byť v ten istý deň) si zvolíte iný pastorok a znova vykonáte ten istý test. V ktorom teste dosiahnete lepší čas, ten pastorok vám viac vyhovuje.

Vo 4. grafe je podrobný rozpis zotavenia po každom intervale (nebol meraný) a výpis počtu úderov v každom úseku. Podľa hodnoty zotavenia je možné určiť do akej mieri je organizmus vyčerpaný a tým pádom prispôsobiť nasledujúcu intenzitu.

---

pokračovanie článku >>>