Príchod

Kvôli dlhšej vzdialenosti som si musel trošku privstať (4:00). Pobalil som sa už deň pred tým, aby sme sa nezdržiavali. Vypil som len čaj a zjedol niečo malé pod zub a vyrazili sme. Cesta prebehla v pohode, keďže väčšinu som prespal. Pri príchode na futbalový štadión nás už organizátori stavali na parkovisko. Po zimnej prestávke sa človek pozdraví s kolegami a hybaj sa prezentovať. Cestou k prezentácii sme si to s kamošmi skrátili rovno cez futbalové ihrisko a „vedúci“ nás zjazdil so slovami, že to by si ani Armstrong nedovolil. Hneď z rána sme sa dobre zabavili. Prihlasovanie fungovalo bez dlhších radov. K štartovnému číslu každý účastník dostal čip a nejaké reklamné katalógy + (tričko). Nasledoval predštartový rituál.

Preteky

Štart dlhej trate bol naplánovaný na 9:00 (krátka trať o 10:00), tradične na námestí vo Svätom Jure. Pol hodinku pred štartom vyrážam s ostatnými sa rozjazdiť a pokecať ako sa majú. Samotný štart bol pomerné rýchly - taktovku od štartu zobral do rúk Zdenko Fáber. Na prvej asfaltke pomedzi vinné sady som sa ho chytil a na počudovanie sme ostali sami. Čudoval som sa, no po chvíli nás dorazili Tomáš Hauser, Peter Mosný a Dušan Končitý. V takejto partii sme si to valili ďalej. Posledne menovaný Dušan to skúsil asi od 10km sám v úniku. Nikto sa za ním nehnal, keďže to bolo tesne po štarte. Prvé kolo pomerne ešte zjazdné sme prešli v slušnom tempe v peknej spolupráci. Pri vjazde do druhého kola sme už dobehli Dušana a začalo sa ostro pretekať. Jediným problémom boli pomalší jazdci z krátkej trate, ktorých bol častokrát problém predbehnúť (problém boli zjazdy). Na špici sme ostali Ja, Zdenko a Tomáš. V takej to trojke sme si to dupali pomedzi hobby jazdcami. Asi v polovici druhého kola mne a Tomášovi po odišiel Zdenko, ktorý neskôr v cieli slávil víťazstvo. My dvaja sme si to na pomerne rozmočenej a rozbahnenej trati šlapali ďalej. V jednom zjazde cca 5-7km pred cieľom som nešťastne zapichol predné koleso do blata až po osku a nasledoval krkolomný pád. Našťastie si to odnieslo iba odreté koleno. Chvíľku som sa otrepával a snažil som sa dohnať Tomiho v poslednej pasáži medzi vinicami. Nepodarilo sa - Tomi si došiel po druhé miesto a ja som obsadil bronz. Opakovalo sa tak umiestnenie spred roka. Trať s prevýšením 1800m a dĺžkou 75 km ponúkla rýchly maratónik s víťazným časom okolo 3,5 hod. V cieli som bol rád, že som bol celý. Však dôjsť zdravý do cieľa je to hlavné

Hodnotenie

Organizácii nemám čo vytknúť - občestvovačky boli rozmiestnené rozumne (za jazdy sme si zobrali aspoň niečo na pitie). Sprcha v cieli pre pretekárov padla nesmierne vhod. Bike sa dal tiež umyť, no tu si už človek musel vystáť radu. Celkovo by som to zhodnotil tak, že organizátori si udržali svoje dobré meno a zase raz pre bikerov pripravili pekné preteky, aj keď tohto roku im nepralo počasie.

Na jedlo nebol čas, pretože hneď po dojazde som sa osprchoval a bežal som kamarátovi na svadbu, taktiež bikerovi Martinovi Markechovi. Touto cestou by som chcel novomanželom Janke a Martinovi zaželať všetko dobré do ich spoločného života. Nech vás cyklistika sprevádza! Myslím, že hovorím za všetkých bikerov. PS: užite si ten tandem