Reportáž: ŠKODA Svätojurský MTB maratón – doslova raketový deň

Ak sa s niečím dá spojiť úvod maratónskej sezóny, tak je to zrejme fučanie v kopci pomedzi vinice. Tento obraz už mám v hlave pomerne silno zafixovaný a zrejme nie som jediný. Nech teda hry započnú...

Trať v Svätom Jure je svojím profilom a dĺžkou naozaj rozumne zvolený úvod a aj preto sa teší čím ďalej, tým väčšej popularite. Dlhá trasa v dĺžke 70 km s prevýšením cca 1 900 m je tak akurát na úvod a hlavne skutočne rýchla, takže máte pocit, akoby ste krajinou Malých Karpát doslova preleteli. Tomu napomáha aj povrch celkom imúnny voči vrtochom počasia, na čo ale tento rok nebol dôvod. Výdatné dažde spred niekoľkých dní tomu skôr pomohli a ubrali niečo z povestného prachu - čakali v podstate ideálne podmienky. Rovnako tvorí tento maratón aj prvé kolo už zabehnutej série ŠKODA BIKE OPEN TOUR.


Do Jura prichádzam tradične skôr a parkujem na ešte prázdnom ihrisku, pričom slnko už naozaj poriadne hreje. Krátke/krátke bude jasná voľba a ešte sa aj pekne zapotíme. Registrácia bez problémov, pomôžem ešte kolegom s našim MTBIKER stánkom a hurá sa pripraviť (na podujatiach ŠBOT môžete využívať formu odberov z eshopu). Moja Orbea Oiz už bola dostatočne otestovaná na nedávnom Turieckape výživnými koreňmi, takže viem, že všetko sedí spoľahlivo na svojom mieste a môžem ísť roztočiť nohy do prvého kopca.


Beriem so sebou veľkú fľašu a do vrecka dresu malú plastovú „trojdecovku“, čo by malo vo výsledku stačiť na celú trať bez potreby tankovania. Radím sa na štart a pekne čakám na odpálenie. V Jure sa vždy zíde dobrá konkurencia, no dnes bola naozaj na vysokej úrovni, vrátane zahraničných jazdcov. No tým najväčším favoritom bol jednoznačne Tomáš Višňovský, jazdiaci prvým rokom ako profi za tím Česká spořitelna - Accolade. Takže tým smerom sa po štarte rozhodne pozerať netreba . Samozrejme nechýba množstvo kamarátov a dobrá nálada na štarte pripomína, prečo sa na tieto akcie chodíme vyblázniť...

Prvé kolo – hlavne sa neuvariť

O 10:00 opúšťam námestie a v podstate hneď narazíme do spomínaného kopca pomedzi vinič. Moje spomienky na Jur nikdy neboli najlepšie, pretože som sa tu vždy uvaril a potom sa celkovo trápil, no dnes cítim, že to bude iné. V úvode síce top skupina uletí, no keď roztočím nohy, pomaly sa doťahujem dopredu a po strmej lúke vytvoríme celkom početnú partičku. V dlhom rýchlom zjazde po kamenistej zvážnici si ako vždy spomeniem, že je tu taká, pomerne nepríjemná zákruta, z ktorej sa dá pekne vyletieť a potom sa už všetko presunie na začiatok medvedieho údolia. To tvorí v podstate aj s dlhým asfaltovým nájazdom najdlhšie stúpanie na trati, ktoré si samozrejme v rámci dlhej trasy ešte zopakujeme. Stále sa držím medzi chalanmi, ale ako kopec prituhuje, trošku sa riedime a nakoniec si zvoľním aj ja – veď ešte čaká jedno kolo .

V závere nechýbajú klasické serpentínky, ktoré nás vyvedú v podstate na hrebeň. Cítim, že je vhodný čas hodiť do kotla nejakú väčšiu tyčinku a než ju do seba natlačím, obehnú ma ešte dvaja, medzi nimi aj náš lietajúci kňaz Jožko Švercel . Ale radšej takto, ako v závere kdesi zvesiť nohy s prázdnou nádržou a času ešte stále dosť. Celá časť po Biely Kríž ubehne doslova pekelne rýchlo, striedajú sa hravé chodníčky a rýchle cesty. Akurát ten jeden dlhý zjazd po singli sa akosi zmenil na rozkopanú hlinenú cestu – ale čo už, to je realita slovenských lesov. Na Bielom Kríži a bufete beriem len pohárik a valím ďalej. Aj keď táto trať nie je technicky náročná, ten tlmič pod zadkom je poklad. Hlavne, ak treba neustále šliapať po rozbitej kamenistej zvážnici. Týmto je Jur naozaj špecifický, pretože tu sa nedá v podstate nikde oraziť. Ešte aj z kopca treba tlačiť na pedál a držať rýchlosť. V tejto „tranzitnej“ časti ma ešte dobehol Majo Šimora, ale potom už sa to začalo otáčať. V strmom kopci pred začiatkom druhého kola vidím, že ešte si celkom pekne zapretekáme a kopec kamošov na dohľad...

Druhé kolo – nakopnúť motor

Opäť začínam asfaltovým Medvedím údolím, výdatnú spoločnosť už robia jazdci na kratšej trase. Cesta sa doslova naplnila, no obiehanie nie je problém, za čo ďakujem, pretože vždy sme sa so všetkými pekne dohodli . Pritom sa v tej premávke dajú rozoznať v diaľke jazdci z dlhej. Prvého dobieham Michala Straku, s ktorým vytvoríme dvojičku, no neskôr v strmom kopci na hrebeni ho berú kŕče. Následne ešte obieham Jara Číka pred Bielym Krížim a pokračujem. Teraz už nie do ďalšieho kola, ale dlhého rýchleho zjazdu, ktorý nás vypľuje pred posledný kopec nad Svätý Jur. No priznám sa, už ma niekto, ako sa hovorí, ťahá za nohy (zadné stehná), takže prepínam na mód zo sedla .

Ako ukrajujem metre, vynorí sa predo mnou dvojica Dano Kučera a Lech Kawecki. Takže motivácia naskočila a na konci stúpania som za nimi. Inak, tradične na vrchole fandí super rodinka doslova o dušu a mám pocit, že tu bývajú každý jeden rok. Palec hore . V zjazde je to kombinácia snahy neohroziť niekoho na kratšej, a pritom nestratiť Lecha, no na záverečnú rovinu popri železnici dorazíme spolu. Za nohy ma niekto ťahá už skutočne poriadne a jediná možnosť je pre mňa šliapať v stoji, a to aj po rovine.


Tak tam hodím skoro najťažší a takto sa lámem na štadión do cieľa. Pred sebou máme Jožka Švercela a na záver strihneme v trojici taký špurtík. Naozaj som nečakal, že sa ešte takto pekne ponaháňame, čo bola naozaj vydarená bodka. Pre mňa to znamenalo nakoniec čas 3:04 hod. a celkový 10. flek. Priznám sa, že ma naozaj tešilo zlepšenie oproti minulému roku a celkovo výborné preteky až do posledných metrov. No a mohlo sa začať s diskusiou a rozoberaním priebehu na štadióne . Záznam z aplikácie Strava nájdete na tomto odkaze.

Celkovým víťazom sa jasne stal Tomáš Višňovský v čase 2:39 hod. a druhému v poradí Peterovi Szalayovi z Maďarska nadelil v podstate 8 minút. Medzi ženami suverénne zvíťazila Janka Keseg Števková. Kompletné výsledky aj z ostatných tratí nájdete na tomto odkaze.

Výborná atmosféra

Po tom, ako som sa dal dokopy vrátane light vyjazdenia, už mi tečú sliny na nejaké tie cestovinky. Lenže ten rad, ktorý sa vytvoril, ma na dlhú chvíľu odradil a asi som nebol jediný. Problém bol, že sa mixovali rady na jedlo a nápoje, čo vo výsledku značilo poriadne čakanie na pečúcom slnku. Ostatné ale šliapalo výborne a bikerov potešili najmä dve základné veci. Umývacie boxy, ktorých bolo naozaj dostatok a úschovňa.


Nechávať si bike niekde na aute počas oddychu totiž zaváňa problémom a rovnako sa s ním človek nemusí predierať cez množstvo ľudí na štadióne. Ten vytvára výbornú atmosféru pri vyhlasovaní a aj vďaka celému zázemiu od ŠKODA tímu má všetko svoju úroveň. Navyše, počasie sa postaralo o tú správnu čerešničku a možnosť vystrieť nohy na príjemnej tráve. Hlavne bolo vidno naozaj bohatú účasť bikerov, veď dokopy odštartovalo 961 účastníkov – cca o 200 viac ako pred rokom. Celkové zázemie poskytuje zábavu aj pre prípadný sprievod, čo je tiež myslím plus vzhľadom na tvorbu rodinného programu .


ŠKODA Svätojurský MTB maratón sa opäť ukázal ako ideálny na „odpálenie“ maratónskej sezóny - je rýchly, zábavný, človek sa ponaháňa a pritom ešte neodpáli – veď na to ešte bude čas neskôr. Pritom prináša tradične výborné zabezpečenie a úroveň. Ďalším v rámci seriálu bude ŠKODA Dohňany – Púchov Trophy, a to 19. mája. Novinkou bude mierne predĺžená trasa na cca 65 km, čo ale stále bude sedieť aj tým, ktorí nemusia zrovna dlhé extrémy. Okrem toho ešte bude na výber z 2 kratších, takže stačí len zvoliť tú správnu, trochu doladiť formu a postaviť sa na štart .

Väčšiu galériu nájdete na tomto odkaze a videoreport z TA3 na stránke ta3.com.