Reportáž: ŠKODA Dohňany - Púchov Trophy  - poriadne bahenné kúpele

Reportáž: ŠKODA Dohňany - Púchov Trophy - poriadne bahenné kúpele

Dohňany sú už dlhé roky úzko spojené s horskou cyklistikou. V sobotu 19. mája táto cyklistická “Mekka” už po druhýkrát hostila 2. kolo piateho ročníka ŠKODA BIKE OPEN TOUR pod názvom ŠKODA Dohňany - Púchov Trophy.

Kým minulý rok ste si mohli vyskúšať prach a horúčavu, tento rok tomu bolo celkom inak... Púchovský maratón bol pre mňa ako miestneho vždy srdcovou záležitosťou. Po tom, čo sa jeho zázemie presunulo do neďalekých Dohňan pod hlavičkou ŠBOT, sa úroveň tohto podujatia posunula ešte o niekoľko levelov vyššie. Tento ročník, ako aj všetky predchádzajúce, bol tak pre mňa povinnou jazdou, od ktorej ma neodradila ani predzvesť náročných podmienok.



Registrácia a zázemie – latka „proklatě” vysoko


Na skorú registráciu v podobe podvečernej piatkovej spanilej jazdy na žiletkách ma zlanárila partia kamarátov z Považskej Bystrice, čo bol celkom dobrý nápad, nakoľko som sa na druhý deň mohol venovať viac foteniu a ešte si aj mierne prispať. Už tradične sa prihlasujem na strednú 40-kilometrovú trať a s odstupom času určite neľutujem. Registrácia v piatok, napriek pomerne hojnej účasti, prebiehala ako po masle a obsah slušne naplnenej igelitky som mal problém nasúkať do malého batôžka. Po 5-minútovom “tetrise” však všetko našlo svoje miesto a po taktickej debate a rozbore trati sme sa vybrali naspäť po svojej osi.

V sobotu som ako ostrieľaný, miesta znalý domorodec, zamieril zaparkovať smerom k obci Mostište, odkiaľ to k štartovnému koridoru bolo o poznanie bližšie ako od „dolného“ parkoviska, kam regulovčíci odkláňali všetkých, ktorí prišli o čosi neskôr. Na hodinách svietilo 09:50, čo bol ideálny čas, aby som stihol spraviť ešte pár “cvakov” zo štartu dlhej trate, na ktorú sa postavilo 104 pretekárov v piatich kategóriách. Rozľahlý areál cyklistického klubu EPIC Dohňany ponúkal nadštandardné zázemie, v ktorom ste mali k dispozícii krytú kantínu, stráženú oplotenú úschovňu bicyklov alebo aj taký luxus ako krytú oddychovú zónu s tulivakmi. Simultánne prebiehali v zadnej časti na XC trati aj detské preteky a o návštevníkov rozhodne nebola núdza.



Hnedý balet - osviežujúci a kašovitý úvod


Ako už som načrtol v úvode, vízie rýchlych pretekov prekazil výdatný nočný lejak, ktorý v kombinácii s celodenným štvrtkovým dažďom pripravil pomerne náročné podmienky pre všetkých štartujúcich. To, že sa prášiť rozhodne nebude, vedel asi každý z nás a pre mňa (nakoľko blatisté podmienky vôbec neobľubujem) to znamenalo v prvom rade dôjsť do cieľa v poriadku a snažiť sa v rámci možností si to čo najviac užiť. Na štart krátkej trate sa postavilo dovedna niečo cez 300 pretekárov, ktorí sa s výstrelom štartovej pištole vyrútili za sprievodným vozidlom ŠKODA po hlavnej ceste smer Zbora. Tam nás už regulovčíci odklonili vľavo do terénu, kde sa začala už hneď od druhého kilometra poriadna čvachtanica. Úvodný blatistý výšľap preveril kondičku štartovného poľa, ktoré sa začalo naťahovať. Po stúpaní nasledoval krátky zjazd po lúke, kúsok hore a zase rýchly asfaltový zjazd do obce Zbora, kde sa to dalo rozmakať aj na rýchlosť cez 50 km/h.



Prvá polovica blatového zápolenia


Zjazd však netrval dlho a vystriedala ho 90-stupňová pravotočivá zákruta do tiahleho stúpania smer Mostište. Trasa okolo rybníkov je za normálnych okolností veľmi malebná, no na klzkých chodníčkoch nad rybníkmi bolo treba skôr hľadieť pred predné koleso, aby ste sa neocitli vo vode. Asfaltové a lesné spojky nás previedli cez obec Ihrište, kde si bikeri mohli vychutnať jednak prvú občerstovačku, ako aj prvý poriadny lesný singláč. To už sme v nohách mali takmer 20 kilometrov, ktoré rozhodne neboli zadarmo. Podhustené gumy v mäkkom podklade odvaľovali podstatne horšie a človek si musel neustále prišliapávať, aby nestrácal rýchlosť.



Lachovecké Jing a Jang – lepkavé blato a singláčov, čo hrdlo ráči


Poriadna zaťažkávacia skúška prišla po prejazde katastra obce Vieska-Bezdedov, kde sa pretekári dostali do sekcie Lachoveckých singlov, ktoré v mokrých podmienkach vedia byť občas skutočne zradné. Tento rok sa to pekne vypomstilo aj mne, nakoľko lepkavé blato zmiešané s bukovým lístím mi upchalo krátku zadnú stavbu na fulle prakticky hneď. Najskôr som sa kvílivé zvuky šúchajúceho plášťa snažil ignorovať, no koleso sa s nabaľujúcou hrčou blata odmietalo točiť a ja som mal miestami pocit, že za sebou ťahám kotvu.



Po približne piatom zosadnutí a vyberaní blata spod vahadla, rezignovane tlačím bicykel za sebou so zablokovaným kolesom, robím pamätnú fotku a smutne pozerám na všetkých HT-čkarov, ktorí ma v pohode obiehajú a dnes ťahajú za citeľne dlhší koniec. Niekedy, hold, extra krátka zadná stavba a objemné plášte až takou super kombináciou nie sú...



Pred obľúbeným Nimnickým singláčom ešte naposledy skúšam vyšpárať všetok “sajrajt” zo zadnej stavby a snažím sa na obľúbených úsekoch dohnať stratený čas. Singláče sú pomerne vyjazdené a moje koleso sa konečne začína točiť tak, ako má. Na singloch dobieham dvoch bikerov. Prvému na koreni odskakuje predné koleso a zo singláča vyjazdeného vo svahu si nedobrovoľne vystupuje do ľavej strany lesa. Druhého obieham v krátkom stúpaní, no dostávam sa zasa do vláčika na singláči nazývaného Borák, podľa borovíc, ktoré kedysi neboli vyrúbané. Tu už po mazľavom blate niet chýru ani slychu, a tak z výletníckeho módu prepínam naspäť do pretekárskeho tempa a nálada citeľne stúpa smerom nahor.



Nečakané prekvapenie - Drum´n ´bass pod vrcholom


Po výživných kilometroch na singláčoch trať pokračuje po lesnom zjazde do stúpaní poza cintorín vo Vieske a Hrabovke, kde sa nachádza druhá občerstovačka. Perfektným spestrením pod vrcholom stúpania za druhou občerstvovačkou bolo rytmicko-bubenícke zoskupenie, ktoré udieralo presne do rytmu a nakoplo nejedného bikera, ktorý mal po 30-tich kilometroch blatistého zápolenia už slušne nakúpené. Tento ťah organizátorom rozhodne vyšiel!



Posledný kopec a hurá na stíhaciu jazdu


Posledné náročné stúpanie, ktoré vytrápilo bikerov, sa nachádzalo v časti Keblie a viedlo po kamenistom rigole smerom hore. Blatom bičovaná reťaz vydávala nepríjemné zvuky, no vidina piatich kilometrov do cieľa ešte dodávala posledné rezervné sily. Stúpanie sa razom preklopilo do zjazdu cez dve lúky, na konci ktorých čakalo menej príjemné prekvapko v podobe blatistého zjazdu plného kameňov. Ten sa vypomstil aj jednej bikerke z krátkej trate a zasahujúce vozidlo Horskej záchrannej služby som v zjazde minul “ltt”. Náročný zjazd, kde už toho mali všetci určite “plné brýle”, nás vyviedol z lesa na cestu poza železničnú trať a tu sa pred vami otvorila kilometrová rovinka, na ktorej ste mohli vidieť, či máte šancu ešte niekoho obehnúť pred cieľom. Tu som sa ukecal na spoluprácu ešte jedného bikera, ktorému nejaké sily zvýšili a takticky v háku sme obehli ešte dvoch jazdcov zo strednej trate, ktorí už na špurt silu asi nemali.



Nasledoval posledný, kalužami posiaty úsek do cieľa a cieľová rovinka, ktorú som preťal v čase 2 hod. 21 min. na podpriemernom 36. mieste v kategórii do 39 rokov. Vzhľadom na podmienky a technické problémy sa mi však jazdilo dobre a preteky som si užíval, čo je podstatnejšie ako to, či som sedemnásty alebo tridsiaty piaty. Kopec známych a kamarátov dobrú atmosféru ešte umocnili. Umývanie bicyklov vďaka veľkému množstvu boxov odsýpalo jedna radosť a akékoľvek výhrady rozhodne nemožno mať ani voči chutnému rizotu a nealkoholickému radleru.



Výsledky


Z môjho pohľadu patria tieto preteky jednoznačne k špičke, čo sa organizačnej stránky slovenských podujatí týka a to aj bez ohľadu na to, že je to akcia 20 km od môjho bydliska. Vždy sa rád takto kvalitne zabezpečených pretekov zúčastním. Najrýchlejším pretekárom 2. kola na 60 km (pôvodne to bola 65 km trať, ale organizátori ju kvôli niektorým neprejazdným úsekom skrátili) trati bol tak trochu už tradične Karel Hartl, ktorý s časom 2:43:42 aj napriek vyššej vekovej kategórii trhol Martina Kostelničáka o viac ako minútu. Zo žien dominovala na dlhej trati Zuzana Palúchová, ktorá ju zdolala v čase 4 hodiny aj 3 minúty. Na 40 km trati preťal cieľovú pásku ako prvý Marek Trnka a zo žien sa radovala z prvenstva Bianka Lániková. Krátku, 16 km trať, zdolali v najkratšom čase Michal Mička a Dorka Kotroczó. Rovnako pripájam aj krátku reportáž z TA3.



ŠKODA Dohňany - Púchov Trophy v číslach



ŠKODA si opäť pre všetkých, ktorí prišli podporiť svojich jazdcov, pripravila kvalitný sprievodný program. Ďalšie kolo ŠKODA BIKE OPEN TOUR sa uskutoční v sobotu 23. júna na AUTHOR ŠKODA bikemaratón Súľovské skaly, ktoré bude oslavou okrúhlych 20. narodenín tohto obľúbeného podujatia. Pre pretekárov sú pripravené štyri dĺžky trate, takže stačí si len vybrať a prísť si zajazdiť v nádhernej panoráme Súľovských skál.
report_problem Našiel si v texte chybu?

ŠKODA Dohňany - Púchov Trophy - 2. kolo

calendar_today 19.05.2018
format_list_numbered 2. kolo - Slovenský pohár XCM
format_list_numbered 2. kolo - ŠKODA BIKE OPEN TOUR
label MTB - maratón
place Dohňany (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up29thumb_down comments 21 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: ŠKODA Slovenský raj – krásny ale drsný zároveň

Reportáž: ŠKODA Slovenský raj – krásny ale drsný zároveň

O Slovenskom raji som do tohto víkendu akurát tak počúvala. A keďže si stadiaľ všetci odnášali kopec pekných zážitkov, tento rok som tam nemohla chýbať ani ja.
Reportáž: ŠKODA MTB Cyklomaratón Topoľčianky - prvýkrát na dlhej trati

Reportáž: ŠKODA MTB Cyklomaratón Topoľčianky - prvýkrát na dlhej trati

Keďže trať v Topoľčiankach patrí k mojim obľúbeným, nič nepoteší viac, ako takýto štart do sezóny. Pre mňa však mali dané preteky o to väčší význam, že išlo o moju prvú dlhú trať.
ŠKODA BIKE OPEN TOUR s WeLoveCycling - aký bol tento ročník

ŠKODA BIKE OPEN TOUR s WeLoveCycling - aký bol tento ročník

Prvá polovica roka 2020 bola ovplyvnená pandémiou a obmedzeniami, ktoré nám priniesla. Väčšina z nás sa však snažila pripravovať aspoň individuálne a aj počas karantény zlepšovať svoju kondíciu.
keyboard_arrow_up