Súľovský Bikemaratón 2007 – report

Ešte v marci som si povedal, že tento rok absolvujem aspoň jeden maratón a z termínových kritérii voľba padla na Súľovský Maratón. A hoci som išiel na požičanom biku, mal najazdených dokopy 50 km, zažil kruté búrky a dažde, ktoré sa prehnali Slovenskom dni pred maratónom, svoje rozhodnutie som neľutoval.

Predpríprava
Spočívala v najazdení asi 50 km po kopcoch Walesu ešte v apríli. Potom sa začalo ťažké obdobie prípravy na záverečné skušky a ich následné „odsedenie“. V polke júna, keď bolo „potom“, som sa dohodol s chalanmi zo Slovkolexu, že im na deň ukradnem Cube Stereo (takú menšiu recenziu tohto biku donesiem onedlho), keďže svoj bike mám v UK a brať ho na týžďeň domov je troška oštara. Po prílete ma ešte na srdci hriala predpoveď, ktorá sľubovala „krásny úvod do leta“, letné až tropické teploty a slnečno. Tým pádom ma troška zaskočila štvtrková búrka, ktorá nám polámala snáď polku stromov okolo domu a priniesla hojné množstvo vody. Podobne aj piatková, ktorá navyše pokračovala mrholením až do noci. A ani predpoveď nevyzerala ideálne. Ale, keď už som sa raz začal tešiť, nevzdám to...
Ráno
Klasické zhony sa nekonali, keďže som niesol Slavovi altánok, ktorý potreboval mať v Súľove o pol siedmej. A druhým dôvodom bolo to, že som išiel sám, keďže ďalším dvom kolegom sa 6:30 odjazd z Piešťan zdal ukrutne skorý a zvolili cestu individuálne, vlastným autom (čo sa im nevyplatilo, keďže ho o 20 km prehriali a na štart sa ani nedostavili). Ja som v Súľove bol nejakým zázrakom presne o 7:30, vítala ma skromná, ale rozrastajúca sa komunita bikerov a pilne pracujúcich organizátorov. S počasím to vyzeralo vynikajúco, bolo pod mrakom, okolo 20 stupňov. Stále však hrozili prehánky či búrky, ktoré sa našťastie nekonali. Po odovzdaní altánku, zaparkovaní auta na takmer suché futbalové ihrisko, prezentácii bez čakania som stretol Katka, ktorý mal na chrbte beachflag MTBiker.sk. Tento bol následne postavený a pripravený na zastrešenie avizovaného stretnutia bikerov z fóra MTBiker.sk o 8:15. Nuž, účasť bola poskromná, dokopy asi 6 ľudí, aj z toho 50% moderátorov, ale snaha bola a cení sa " title=". Nasledovala príprava biku, nafotenie (pre tých, čo sa na mne pousmievali – to nebol narcizmus, ale fotenie pre recenziu " title=" ) a presun na štart. Borci na 93 km mali štartovať o 9:00, z nezistených príčin sa štart posunul o 15 minút, takže som mal čas na nafotenie štartu dlhej trate, na ktorú sa vydala necelá stovka pretekárov. O 15 minút som sa na štarte objavil aj ja – odhodlaný dokončiť 49 km trasu a vzhľadom na vysoké ambície som sa zaradil asi do 50. radu.
Preteky
Štart z tejto pozície je v štýle piánko, ani úvodné šprinty po asfaltke na vylepšenie si pozície nie sú v tejto zadnej časti pelotónu nijak kruté. Každopádne som po pár metroch na asfalte zistil, že to ide nejak ťažko. Totižto môj požičaný Cube niečo váži (12.5 kg – slušná váha na full, ale stále o 2 kg viac ako môj hardtail), má nejaký zdvih (140/140) a má obuté 2.35 gumy s hrubým dezénom. Našťastie po úvodnom húpaní sa do kopca som zistil, že zdvih prednej vidlice sa dá znížiť a zadok zamknúť, čo situáciu troška zlepšilo, ale s odporom pneumatík to moc nespravilo. Po úmornom asfaltovom stúpaní prišiel vjazd do lesa, kde sa vytvoril had cyklistov, ktorý sa hadil medzi stromami v kvalitne mazľavom teréne, striedavo peši a striedavo na prevodoch z kategórie najľahšie. Tu som prvýkrát ocenil full a geometriu Cube – nech sa dialo čo sa dialo, predok držal priklincovaný na zemi, zadok držal stopu a bike sa bral do kopca. Škoda, že sa nohám nechcelo. Preto som aj ja podľahol verejnej mienke a spolu s ostatnými tlačil. Po skončení stúpania prišla moja chvíľa – zdvih prednej vidlice dať na 140, zadok odomknúť a ide sa... V zjazde sa na neuveriteľne jednoducho drží stopa (a je jedno, akú si človek vyberie – proste to žehlí), a tak som sa začal v zjazdoch dosť osmelovať. Ak vás niekto dosť drzo obiehal v zjazde, asi som to bol ja – pardón. Ale ten pocit stojí za to. Každopádne po prvých zjazdíkoch sme sa dostali naspäť do Súľova, kde som ešte s úsmevom na tvári prefrčal do druhej časti našej strednej trate. Následné výživné stúpanie (ktoré minulý rok vyzeralo ako koryto potoka) a zjazd ústili do prvej občerstvovačky. Tradične slušne zásobené Súľovské občerstvovačky (melóny, banány, voda, ionťáky, dokonca štrúdla) s tradične dobrou atmosférou (pozdravujem Paťa Mikulu) naladili na zostávajúcich takmer 30 km. Po krásnom zjazdíku, kde sa objavilo aj prvé bahno sme sa dostali pod ďalšie výživné stúpanie, v strede ktorého sa pripojili aj bikeri a bikerky z 29 km trate. Tu niekde mi nesedí jedna vec – Slavo hovoril, že na strednej trati nie je pitná (len pitná) občerstvovačka. Ja som však išiel okolo takej menšej občerstvovačky, kde bola vyslovene len voda a nejakí mladí chalani. Tak teraz neviem, či to nebola nejaká neoficálna dedinská výpomoc. Každopádne ma pekne domýlila, keďže som si po absolvovaní nasledujúcej občerstvovačky myslel, že už idem šprintovať do cieľa (ale v ceste mi reálne stálo ešte pekných 20 km). Tu niekde bola aj troška problematický úsek – prechod cez hlavnú cestu, kde stál dosť letargický ujo, ktorý mi nedokázal ukázať smer a bojím sa, že by mal problém so zastavením auta... Možno sa mýlim. Ničmenej, zostávajúce kilometre sa už išli v pokojnom tempe (koľko boľavé kríže dovolili) a po zlezení posledných zjazdov (blatisté, ale krásne) a kvázi šprinte časomiera zapípala na znak, že čip na mojej nohe prešiel cieľovým priestorom a ostatná časť tela dokončila preteky. Časovo hrozne (3:50), ale s dobrým pocitom na duši " title="
Po pretekoch
Zatiaľ som nič nekritizoval (ani nebolo čoho – trať vyznačená výborne, občerstvovačky v pohode, počasie vydržalo), po pretnutí cieľa prichádza tá menej radostná časť. Keďže som mal bike vnútri v aute, potreboval som ho umyť. Rada, ktorá sa vytvorila pred wapkami sľubovala tak najmenej hodinku – hodinku a pol čakania. Rozhodol som sa, že sa idem najesť. Rada, ktorú som našiel pred výdajňou jedla bola nekonečná. Ďalšia zmena plánu – pôjdem sa osprchovať. Tu už som videl reálnu šancu dostať sa pod sprchu do polhodinky. Tak aj bolo – kto pozná sprchy, ktoré bývajú na Súľovskom maratóne, vie svoje – ale vďaka aj za to. Ani po osprchovaní sa rada na wapku nezdala mať koniec, tak som sa rozhodol ísť na kuriatko. Rada menšia, stále však na pekných 20 minút. Podobne na kofolu. Na druhej strane, atmosféra v centre pretekov bola vynikajúca, počasie stále pekné, trávnatá plocha plná ľudí, na pódiu ľudovky, zaskákal si Spaceman... Po nejakej pol hodinke idem naspäť k wapkám, rada asi na 20 minút, ale čert to ber. Umytý bike hádžem do auta a presúvam sa naspäť do centra pretekov. Tu už nálada vrcholí, schyľuje sa k vyhlasovaniu výsledkov (ktoré mám nafotené), následnej tombole a kultúrnemu klincu večera – koncertu Zuzky Smatanovej. Tento som si už neužil, išiel som domov... Verím, že to bola pekná bodka za ďalším vydareným ročníkom Súľovského maratónu
Záver
O tomto maratóne sa neoplatí písať kritickú reportáž. Už má toho za sebou veľa, vie sa poučiť na chybách svojich aj chybách iných. Ak sa dá niečo spraviť s tými čakacími dobami, bude to stopercentné (na druhej strane zvládnuť 750 ľudí na malom priestore s takmer nulovými možnosťami pre stravovanie či osprchovanie sa je samo o sebe úctyhodné). Dúfam, že vás neunudila dlhá reportáž, ktorá by sa viac hodila do nejakého blogu, ale keďže ho nemám, musím písať sem " title=". Ďakujem Slavovi a všetkým, ktorí sa motali okolo maratónu za ďalší výborný ročník a osobne aj Petrovi Šatkovi zo Slovkolexu za požičanie mašiny. O rok dovidenia
Výsledky
https://www.cyklo.sao-tatry.sk/2007/author/sulov/index.php?l=sk
Fotogaléria
http://picasaweb.google.com/meletko/SOvskCyklomaratN2362007
A moje fotky zo štartu dlhej trate a vyhlásenia výsledkov