Reportáž: STEFE MTB maratón Levočské vrchy – víkend plný zážitkov na východe

Dlhé kopce, krásne počasie, menšia kríza, a to všetko v malebnom prostredí Levočskej Doliny. Tento maratón si ma postupne získal a nemám na mysli len samotné pretekanie.

Levoča je od Žiliny cca 2 hodiny cesty a vzhľadom na skorý štart, padlo rozhodnutie spraviť si rannú pohodu. S Lenkou sa presúvame už v piatok, lenže do Rezortu Levočská Dolina prichádzame až po deviatej večer. Dôvodom bolo trochu pomalé chystanie vďaka 19. etape Giro d"Italia, ktorá ponúkla nevídané divadlo. Každopádne, zaspal som ako zabitý a prebúdzame sa do krásneho rána.


To neprebehlo úplne podľa predstáv. Čakalo ma nepríjemné prekvapko, a tým bolo o niečo mäkšie zadné koleso, akoby som si predstavoval. Dofúkam, točím a počúvam, takže pomaly budím aj Lenku – nakoniec sa ozýva nepríjemné syčanie a objavím malinkú dierku v plášti. Od maratónu ŠKODA Dohňany - Púchov Trophy som na tých kolesách nejazdil - ak nerátam asi 50 m pred domom, takže som zrejme vychytal . Navyše, tmel tam akosi nechcel stiecť (bolo ho už menej), tak kašlem na to, dávam dušu a zrejme vám nemusím opisovať klasické babranie s tmelom okolo. Takéto manévre pred štartom veľmi nemusím a hlavne mi trochu narušili predstavu pohodového rána. Lenka mi zbehla medzitým na registráciu a nakoniec mám stále kopec času – navyše zisťujem, že kazeta od Eeagla nebola úplne dotiahnutá a všetko zlé je teda na niečo dobré. Ďalšia duša na rám a hotovo. Inak, štart je naplánovaný už o 9:00, čo je celkom skoro, najmä, ak cestujete ráno a viac zo západu. Ja len otvorím dvere na chatke a som pripravený, kedže celé zázemie je súčasťou tohto komplexu.


Je krásne počasie a celkom sparno, takže je viac než isté, že príde zrejme aj nejaká búrka. Ale to už snáď budem dávno na kofole. Idem sa trochu rozjazdiť, pozdraviť kamarátov a potom sa postaviť na štart. Lenka dostáva fotoinštrukcie, kameru a môžeme vyraziť . Čaká nás trať v dĺžke 72 km s prevýšením 2 180 m. Akurát minule sa mi zdalo, že to bolo viac... uvidíme.

Rovno do kopca

Po miernom úvode okamžite začíname naberať metre v stúpaní a rovno mierime na najvyšší bod celej trate. Takýto štýl je výborný, pretože sa pole hneď natrhá a žiadny problém. Vpredu sa vzďaľuje Jano Halík a Paťo Kuril, za nimi sa drží Tomáš Burčák, ku ktorému sa pomaličky približujem. Pritom vytvorím dvojicu s kamarátom Mišom Strakom. Stále si držím rezervu a ide sa mi celkom komfortne aj v strmých úsekoch. Točíme na asfalt a o chvíľu sme pri pamätníku SNP a letím nadol po štrkovej zvážnici.


Po zjazde vytvoríme s Tomášom a Mišom trojičku, stúpanie, bufet a potom začína najdlhší zjazd celej trate. V ňom sa najskôr predierame cez menší prales a potom sa už strieda chodníček a zvážnica. S Mišom využívame výhody „celopéra“ a Tomášovi ujdeme, ten potom chytil ešte aj defekt. Prichádza oživenie celej trate, krásna XC sekcia pomedzi stromy – síce je klzko po večernom daždi, ale všetko pekne v sedle. Paráda a zase valíme rýchlo nadol. No až na tú večne mokrú a zablatenú cestu, nebyť ktorej, boli by sme celkom čistí. Rýchly zjazd je celkom nepríjemný, strieda sa svetlo a hlavne miestami celkom vysoká tráva sťažuje odhad, čo je pod tým. Na jednom mieste to trochu preženiem s náklonom a až v poslednej chvíli zaberú štuple na prednom Ikone - ako sa hovorí, LTT.

Vo dvojici je veselšie

S Mišom vytvoríme teda dvojičku, čo celkom spríjemní putovanie po okolitej krajine. Väčšinou vždy skončíme na nejakom hrebeni, odkiaľ sú krásne pohľady, no viac sa treba pozerať pod kolesá. V druhom dlhom stúpaní udávam tempo, prichádzame na zjazdovku a čaká nás kúsok pešej turistiky na vrchol. Na lúke ma strieda Mišo a zase valíme ďalej. Druhý bufet nemusel byť zrovna v zjazde, ale to je skôr námet do budúcna. Ešte jedno asfaltové stúpanie a začíname klesať aj z tohto hrebeňa, pričom vybiehame na hlavnú cestu. Stále čakám, kým zabočíme doľava, do tej hnusnej stojky späť na zjazdovku a odtiaľ zase dole ako minulý rok, ale nič také. Fáborky stále ukazujú smer po ceste až do priestoru cieľa. Tak už viem, kde sa stratili tie výškové metre. Prechádzame cez cieľ, kde Ľuboš Dupkala hlási stratu cez 10 min. na prvého. Určite Jano Halík, ten by mal byť v kategórii motoriek .


Druhé kolo je v podstate skrátená verzia toho prvého, takže opäť stúpame až do výšky 1 130 m. Kopce v Levoči sú naozaj z kategórie tých dlhších. S Mišom sme sa dohodli, že si pomôžeme a pôjdeme spolu, ale na začiatku stúpania mu trochu cukám, čo po chvíli zisťujem. Tak ho chvíľu počkám a znovu pokračujeme do najstrmejšej časti, kde čaká aj Lenka.

Kríza ako bonus

Je celkom teplo a samozrejme cítiť únavu, no ako prejdeme okolo nej, zrazu sa mi ide ďaleko horšie. Mišo čaká pre zmenu na mňa, nakoniec ho zase dolepím na asfaltke, dávam gél a valím do zjazdu. Ale ešte prichádza jedno dlhšie stúpanie a tam už hovorím, nech ide pokojne svoje a ja sa skúsim prebrať.


Dávam rýchlo ďalší gél a potom ešte jeden s malým odstupom. Príjem energie som predtým nepodcenil, ale kríza môže prísť vždy – to sú maratóny. Ešte to môže byť aj tá blbá duša, čo mi pridáva na rotačnej hmotnosti kolesa . Samozrejme, že to je hlúposť, ale človek si v hlave hovorí rôzne somariny. Netreba sa hlavne opúšťať a potom sa to zase pomaly rozbehne. Opäť sa vnáram do divočiny, zjazd, XC sekcia a blatistá zvážnica. Už obieham aj jazdcov na kratšej trase, opäť im patrí vďaka, pretože žiadny problém nenastal a vždy sme sa dohodli. V zjazde už viem, kde čaká zrada a kde treba ubrať (a naopak), takže žiadny problém a za chvíľu vybieham na ceste.

Namiesto ďalšieho kopca už mierim do Levočskej Doliny. Teda, dám si predtým ešte brod na osvieženie a pretínam cieľ v čase 3:36 hod. na celkovom 4. mieste a 3. v kategórii, kedže Jano Halík je „veterán“ . Práve on zvíťazil aj celkovo v čase 3:11 hod. Medzi ženami sa radovala Zuzana Palúchová v čase 4:39 hod. Inak, na strednej 48 km dlhej trase zvíťazil celkovo Pavol Rovder, vekom ešte junior (ročník 2001) a zrejme o ňom ešte budeme počuť. Kompletné výsledky zo všetkých tratí nájdete na tomto odkaze. Záznam trasy, profil a ďalšie údaje z mojej jazdy nájdete v aplikácii Strava.


Dám sa dokopy a ideme sa s Lenkou trochu previezť, ja tretíkrát do úvodného kopca . Vidno, že sa zaťahujú mraky a po 20 minútach otáčame. Sprcha na izbe zo mňa spraví nového človeka a môžem si naplno vychutnávať pohodovú atmosféru. Možno ju priblíži aj krátke video z celej akcie, ktoré nájdete na našom oficiálnom Instagrame.


Práve pre túto pohodu sa mi v Levoči vždy páči, netreba sa nikde tlačiť a človek môže pekne pokecať s kamarátmi pri občerstvení, dať si kávičku na terase alebo vegetiť na tráve. Času na to bolo viac než dosť a o 16:00 začína vyhlasovanie, dokonca sa aj búcha šampanské na "bedni". Záverečnú tombolu už berie Ľuboš Dupkala skutočne útokom, pretože mraky sa zaťahujú z každej strany a moknúť sa nikomu nechce . Všetko sa stihlo, dážď nakoniec prišiel až o čosi neskôr, kedy bola väčšina na ceste domov. Nás s Lenkou ale čakala odmena...

Nedeľná pohoda

Presne si pamätám, ako som si minulý rok po skončení vravel, že nabudúce zostaneme určite aj na druhý deň. Dôvodom je krásne okolité prostredie Rezortu Levočská Dolina a tiež doslova božský pokoj. Navyše, všetko je „bike friendly“ a okolité cyklotrasy sú vhodné aj pre menej technicky zdatných - sú z veľkej časti štrkové, takže nevadí ani voda a hlavne vedú pomerne vysoko (nad 1 000 m) a ponúkajú krásne panorámy okolia.


Z vrchu sú ako na dlani vidieť aj Vysoké Tatry, ak to teda počasie dovolí. My sme sa vybrali preskúmať hrebeň, pozrieť centrum Levoče a obľúbené pútnické miesto Mariánska hora – odtiaľ je parádny výhľad na mesto a tiež tam vedie aj fajnové stúpanie – niečo na štýl dojazdu etapy na Vuelte . Ako inšpirácia na výlet možno poslúži aj video nižšie. Nečakajte žiadne husté jazdenie, ale skôr takú prehliadku okolia a charakteru krajiny - záznam vrátane mapky nájdete na tomto odkaze.


STEFE MTB maratón Levočské vrchy naozaj môžem odporučiť všetkým, ktorí majú radi pekné dlhé stúpania a panoramatické výhľady. Organizačne šliapalo všetko ako hodinky a okrem trochu slabšieho umývania, ťažko niečo vytknúť. Najviac sa mi páči atmosféra, v ktorej podujatie prebieha a vďaka ktorej si svojich fanúšikov nájde aj v tak nabitom kalendári s viacerými akciami pokope.