Jazdíme s cyklovozíkom, alebo dieťa v prívese

Skôr či neskôr nastane v živote bikera chvíľa, keď do rodiny okrem nových dvojkolesových miláčikov pribudne aj nový nádejný biker alebo bikerka.

Starostlivosť o malé bábo zákonite ukrojí kus času, ktorý bol predtým vyčlenený na jazdenie. Našťastie je v dnešnej dobe viacero možností, ako zladiť bicyklovanie a kočíkovanie a spojiť tak príjemné s užitočným.

Ako vyberať?

Ideálnou voľbou pre cyklorodiny je detský cyklovozík. Už pred narodením našej dcéry sme boli s manželkou rozhodnutí, že si nejaký zaobstaráme. V našom okolí sme videli viacero rodín, kde sa im takáto forma trávenia voľného času na bicykli s rodinou veľmi osvedčila. Nasledovalo dlhé sedenie za počítačom a hľadanie vhodného modelu, ktorý by spĺňal všetky naše očakávania a samozrejme, ktorý by sa zmestil aj do nášho rozpočtu. Na trhu sú vozíky v rôznych cenových hladinách. Najlacnejšie sa dajú kúpiť za cenu aj pod 200 €. Tu ale musíte počítať s obrovskými kompromismi, čo sa týka kvality, pohodlia a konštrukcie. Najdrahšie “vlajkové lode” od Thule môžete kúpiť za cenu vysoko presahujúcu 1 000 €. My sme sa nakoniec vydali zlatou strednou cestou a kúpili sme si vozík od nemeckého výrobcu Croozer®.


Odhliadnuc od značky a ceny, pri výbere cyklovozíka je veľmi dôležité pozerať na dve veci, ktoré rozhodujú o pohodlí a bezpečí vašej ratolesti. Prvou z nich je odpruženie. Vozík bez odpružených kolies by som v žiadnom prípade neodporúčal. Vďaka odpruženiu je jazda neporovnateľne pohodlnejšia a s vozíkom sa dostanete aj mimo asfaltových ciest. S kvalitnejšími vozíkmi bez problémov zvládnete aj rozbitý asfalt, šotolinové cesty a s väčším dieťaťom aj ľahší terén.


Druhá veľmi dôležitá vec je samotná sedačka vo vozíku a takzvaný “miminkovník”. Vďaka nemu môžete bezpečne voziť už malinké niekoľkotýždňové bábätko. Zväčša ho musíte dokúpiť, keďže nie je súčasťou základnej výbavy. Pri najmenších deťoch treba samozrejme prispôsobiť štýl jazdy a terén. Zo začiatku by som odporúčal jazdu hlavne po asfalte. Práve Croozer® má “miminkovník” prepracovaný veľmi dobre a vďaka tomu sme s našou dcérou začali chodiť na prvé výjazdy, keď mala len niečo málo cez mesiac. Pre deti staršie ako 10 mesiacov sú určené špeciálne opierky bokov a hlavy, ktoré dieťa v sedačke podopierajú. Bližšiu predstavu o “miminkovníku” si môžete urobiť aj vďaka tomuto videu:


Ďalšou vecou, ktorú treba pri výbere riešiť, je hmotnosť. Samozrejme platí, že čím je vozík ľahší, tým lepšie. Každý ušetrený kilogram v kopcoch veľmi oceníte. Následne treba pozerať, aj akú výbavu výrobca v základe ponúka. Štandardom býva malé kočíkovacie koliesko, vďaka ktorému urobíte z cyklovozíka veľmi obratný športový kočík. Niektoré vozíky majú v základe aj tzv. joggingový set, vďaka ktorému môžete s vozíkom behať alebo korčuľovať a s ktorým zvládnete aj náročnejší terén. Treba si dať ale pozor, pretože niektorí výrobcovia ho majú za príplatok. Ďalšie príslušenstvo navyše je napríklad poťah proti dažďu, tienidlo proti slnku, lyžiarsky set a mnohé ďalšie.

Pri výbere treba riešiť aj veľkosť batožinového priestoru vo vozíku. Čím je odkladací priestor väčší, tým lepšie. Oceníte ho hlavne pri menších deťoch a dlhších výjazdoch. Myslite na to, že materiálu na “údržbu” dieťaťa treba so sebou voziť podstatne viac ako si vyžaduje bicykel . My sme zvládli aj dvojdňový výjazd s prespaním a všetko potrebné, vrátane oblečenia a výbavy pre dcéru, sme si viezli so sebou. Náš jednomiestny Croozer® má objem batožinového priestoru zhruba 70 litrov.

Skúsenosti z jazdenia

Jazdenie s najmenšími deťmi má jednu obrovskú výhodu - tie veľmi veľa času prespia. Presne tak to bolo aj s našou dcérou. Naša skúsenosť bola dokonca taká, že vo vozíku spala vždy najviac a najlepšie. Všetky jej denné spacie rekordy dosiahla na našich výletoch . Pri plánovaní výjazdov je dobré zladiť sa s režimom dieťaťa a štartovať z domu, keď je čas na spánok. Samozrejme, nie vždy je to možné. Veľké obmedzenie, čo sa týka jazdenia s kojencami, je strava. Na výjazd musí ísť bezpodmienečne aj mamina. Ak je mama bikerka, tak je to výborné, pretože nie ste tým pádom nijako limitovaní. Zastávku na kojenie si urobíte podľa potreby a aj takú “triviálnu” záležitosť ako prebaľovanie, zvládnu mamy najlepšie .


S väčšími deťmi, ktoré nie sú odkázané na materské mlieko, už zvládnu výjazdy sami aj šikovnejší oteckovia, ktorí sú pripravení na všetky okolnosti, ktoré môžu na výjazde nastať. Vo vozíku je dosť miesta na náhradné oblečenie, stravu a kompletné “servisné vybavenie” k dieťaťu, takže by vás nemalo nič zaskočiť.


Prvý rok sme jazdili od mája až do októbra. Takmer všetky kilometre sme prešli v kompletnom rodinnom zložení. Ísť na výjazd sám len s dcérou som sa odhodlal až v októbri a išlo len o kratší výlet dlhý asi 35 km. Za prvý rok sme takto odkočíkovali niečo málo cez 1 300 km. Naša druhá “vozíková” sezóna bola už o niečo kvalitnejšia. Na jej začiatku mala naša “krpaňa” už jeden rok, preto sme už veľa výjazdov dávali len vo dvojici bez mamy. V prvej polovici sezóny ešte dcéra veľa času vo vozíku prespala. Výjazdy som sa snažil zladiť s jej režimom spánku.

Do konca roka sa nám podarili spolu najazdiť niečo málo cez 2 000 km. Jazdenie s dieťaťom starším ako jeden rok je už o niečo jednoduchšie. Zvládne si už samo dať do úst cumeľ alebo z bočných vreciek vybrať vodu alebo piškóty. Možno sa to zdá ako maličkosť, ale práve toto veľmi pozitívne ovplyvní plynulosť jazdy, keďže nemusíte zastavovať zakaždým, keď dieťa vypľuje cumeľ a nevie si ho dať späť do úst. Ideálne miesta na zastávky na výjazdoch sú detské ihriská, kde sa môžu decká vyblbnúť, vyskákať a vyhojdať. Potom zase môžu pekne oddychovať vo vozíku. Tento rok sme odštartovali s dcérou už našu tretiu spoločnú sezónu. Okrem vozíka máme už vo vozovom parku aj detskú sedačku, ktoré pri výjazdoch striedame.

A čo na cestách?

Veľa ľudí sa ma pýtalo a vlastne aj stále pýta, či sa nebojím chodiť s vozíkom s malým dieťaťom po slovenských cestách. Keďže veľa jazdím aj na cestnom bicykli, mám so slovenskými vodičmi aj dosť veľa negatívnych skúseností. Niekedy nemám na výber a aj s vozíkom musím prejsť niektoré úseky po hlavných cestách, ktoré bývajú často dosť frekventované. Od začiatku ma ale prekvapil rozdiel v rešpekte vodičov voči bežným cyklistom a voči cyklistovi, ktorý za sebou ťahá cyklovozík. Akonáhle vodiči vidia na ceste vozík, tak jazdia ďaleko ohľaduplnejšie a dávajú si oveľa väčší pozor pri obchádzaní. Rovnako nemajú problém ísť aj dlhšie úseky za mnou a obiehajú ma, až keď majú naozaj dostatok priestoru. Reálne navyše s vozíkom nezaberiete na ceste oveľa viac miesta ako bez neho. “Rajdy” bývajú dnes bežne širšie ako 70 cm a náš vozík ma šírku 76 cm.

Vrchárska koruna Žilinská

V prípade, že máte akú-takú kondičku, tak zvládnete aj s vozíkom veľmi zaujímavé výlety. A v prípade, že kondičku máte na bode mrazu, tak s vozíkom ju viete získať veľmi rýchlo. My sme dva roky po sebe dokázali absolvovať rodinnú Vrchársku korunu Žilinskú. Išlo v podstate o zdolanie 10 vrcholov v blízkom okolí Žiliny. Z vypísaných 20 sme si vždy vybrali 10 takých, kde sa dalo relatívne bez problémov dostať aj s vozíkom. Bližšie som o VKŽ písal v týchto článkoch:

• Vrchárska koruna Žilinská alebo, ako sa jazdí s bábätkom, rok 2016
• Vrchárska koruna Žilinská alebo, ako sa jazdí s batoľaťom, rok 2017

Okrem VKŽ sme si s rodinou urobili ešte kopec ďalších pekných výletov, na ktoré by sme bez vozíka mohli zabudnúť. Ak ste do teraz ešte váhali, či do cyklovozíka vôbec ísť, tak verím, že moje skúsenosti vám pomôžu pri rozhodovaní. Nabudúce ešte pridám nejaké moje tipy na pekné výlety, ktoré sa s vozíkom dajú podniknúť.