Radíme ženám – čo so sebou na výjazd?

Aj keď vonkajšie teploty tomu ešte veľmi nenasvedčujú, pomaly ale isto prichádza obdobie „najížďania kilometrov“. Milovaná aj nenávidená časť zimnej prípravy. Ale kto chce byť na jar pripravený, nesmie zaspať na vavrínoch...

Zatiaľ čo profíkov už onedlho čakajú prvé preteky, my hobbíci si môžeme ešte sladko užívať zimné radovánky na bežkách či skialpoch. Pomaly to však bude väčšina z nás obmedzovať a stále viac a viac nahrádzať bicyklom, niektorí sa už chystajú aj na prvé sústredenia do tepla. Na výjazdoch je skvelé mať partiu kamarátov, s ktorými sa potiahneme a kilometre ubiehajú ani nevieme ako, ale dámy, ak aj toho správneho sparingpartnera nemáte, nenechajte sa odradiť a vyrazte na výjazd osamote. Nič však nenechajte na náhodu a buďte pripravené. Ako sa teda vyzbrojiť na taký dlhší výjazd, či už u nás v zime alebo niekde v teple v cudzine?


Mám rada výjazdy v partii, ale aj tie osamote majú svoje veľké čaro. Môžem sa kochať okolitou krajinou, ísť si svojím tempom, či zastaviť a niečo si odfotiť. Rozhodne sa toho netreba báť. Treba byť len trochu samostatná a veriť si. Dnes v čase mobilov, gps a navigácií si myslím, že to je hračka.

Čo so sebou?

Na každom výjazde sú pre mňa základ doklady (občiansky preukaz a karta poistenca), mobilný telefón a peniaze, prípadne bankomatová karta. Všetko ukryté pred prípadným dažďom v uzatvárateľnom sáčku. Navigácia v mobile je pre mňa v neznámom teréne alfa a omega, aj keď sem tam sa môže stať, že signál mať nebudete, preto nie je na škodu, oboznámiť sa čiastočne s trasou vopred.

Peniaze treba mať vždy a radšej viac, zachránia vás v prípade nedostatku jedla, vody alebo dokonca v najhoršom prípade, keď vám naozaj „dôjde“ alebo sa pritrafí technický problém, viete si zabezpečiť taxík. Ďalej je potrebná voda a traťovky, v zásade radšej nosím viac ako menej. V letných mesiacoch sem tam zastavím aj na pumpe občerstviť sa niečím chladeným.

Pitný režim

Na pitie najradšej nosím čistú vodu, v prípade dlhších výjazdov slabý iontový nápoj. Ak mám možnosť dvoch fliaš, najradšej nosím kombináciu v jednej voda, v druhej iont, tak na tréning ako aj na preteky. Na výber máte z množstva športových nápojov, ktoré sa zarábajú z prášku alebo sirupu, odporúčanú koncentráciu nájdete na obale alebo sa môžete riadiť svojou chuťou.

V zime si volím koncentráciu hustejšiu, v lete naopak. Na trhu výživy sú dostať aj prípravky, ktoré sú chuťovo veľmi nevýrazné, takmer necítite, že pijete ochutený nápoj, ale zároveň dodajú vášmu telu všetko, čo potrebuje. Tieto prípravky používam predovšetkým na preteky v letných mesiacoch, aby som bola dostatočne hydratovaná, mala nejaký prísun cukrov, ale zároveň nemala sladkou chuťou zalepené ústa.


Počas tréningov v zimných mesiacoch najčastejšie volím čaj s medom (najradšej mám mätový ), ktorý nosím v cyklistickej termoske. Je to moja vychytávka posledného roka, kedy som plastovú termoflašu vymenila za termosku z nehrdzavejúcej ocele s cyklistickým vrchnákom. Čaj v nej nielenže nie je studený, ale naopak vydrží dlho teplý, má príjemnú chuť aj posilní. Netreba zabúdať na to, že v zime je telo nútené pri fyzickej aktivite vydávať viac energie ako v teplejších mesiacoch.

Jedlo

Ten pocit, keď zrazu nevládzeme ďalej šliapať tou istou intenzitou ako doteraz, nohy máme prázdne a my si uvedomíme, že nám „došlo“, už určite zažil každý z nás. Niekoho telo sa s tým vysporiada lepšie, iné horšie, záleží od intenzity jazdy a našej trénovanosti. Ja osobne ten pocit neznášam, často sa mi až nohy trasú, a preto sa tomu snažím čo najviac vyvarovať a energiu dopĺňať priebežne. Na dlhšie zimné výjazdy nosím zväčša banán. Jednoduchá, stará klasika. Je dostatočne hutný, takže naozaj zasýti a nenájdeme v ňom žiadne umeliny, ako malý zdravý snack poslúžia aj sušené figy.


Keď máme na jarnom sústredení v pláne naozaj dlhý tréning v nízkej intenzite, občas si do vačku pribalím aj malú žemličku s plátkom syra a šunky, zabalenú do alobalu a „hlaďák“ sa mi určite vyhne. Samozrejme, treba zhodnotiť, či je teplota vonku rozumná na vozenie takejto traťovky. Ako poistku nosím tyčinku. Vždy sa pre ňu nájde miesto a aj keď ju nezjem v daný deň, poslúži ten nasledovný. Na výber máme takmer neobmedzené množstvo, každý si môže vybrať podľa vlastných preferencií.

Napovedať o kvalite vám okrem ceny bude hlavne zloženie a energetická hodnota. Čomu sa ale naozaj vyhýbam a napriek tomu to u niektorých cyklistov na sústredení vidím - sú energetické gély na tréningu. Z môjho pohľadu absolútny a ešte aj drahý nezmysel. Gély nosím len a len na preteky, jedinou výnimkou sú dlhé behy vo vyššej intenzite, ale to už zachádzam do inej témy.

Nikdy nevieš

Je jedno, akého sme pohlavia a aké sú naše technické zručnosti, základnú výbavu pre opravu defektov treba proste nosiť so sebou. Náhoda je blbec . Môj posledný výjazd na horáku mi to neustále pripomína. Odviezla som sa autom cez Bratislavu bližšie k lesu, a keď som chcela už vyraziť, zistila som, že som si veci na defekt nechala doma. Ešte aj mobil som v ten deň mala nefunkčný. Stála som tam, rozmýšľala, idem, nejdem? Hovorím si, že to sa mám teraz otočiť domov? To nie, veď taký rýchly defekt som nedostala 10 rokov, to by bola príliš veľká náhoda.

Samozrejme namiesto užívania si zjazdu z Bieleho kríža som hodinu a pol na striedačku tlačila bicykel a šliapala v stoji na prázdnom kolese a modlila sa, že keď už budú na “šrot” pláště, nech to aspoň ten ráfik vydrží. Hanbila som sa ako pes, že bikerka a porušila som všetky svoje pravidlá a nemám pri sebe absolútne nič. Nepovzbudilo ma ani, keď som stretla pre mňa neznámeho bikera, ktorý ma ale hneď spoznal a oslovil Karinka a vzápätí ma dobre pokarhal, aká som nepripravená. Takže takto už do lesa samozrejme nikdy viac. A nielen do lesa!


Nie je absolútne nutné vedieť si opraviť defekt sám, ak nejazdíte do úplne opustených častí krajiny, ale je naozaj potrebné tú výbavu mať. Keď máte náradie a materiál, vždy sa nájde nejaký ochotný gentleman, ktorý pomôže. Teda, aspoň ja som zatiaľ zakaždým nejakého našla. Nie, že by som si sama neporadila, ale predsa, tým chlapom to ide rýchlejšie a keď dostanete defekt na tréningu v teplote ľahko nad nulou a čaká na vás ďalších 10 ľudí, tak je každá sekunda dobrá.

Moja výbava sa líši podľa toho, či jazdím na horáku alebo na cesťáku a či mám nahodené hliníkové plášťové kolesá alebo karbónové galuskové. V zime a na jar najazdievam na tréningových hliníkoch, čo znamená, že so sebou mám dušu, pumpu, montpáky a prípadne nejaký flak a lepidlo na pokrytie druhého defektu.

V neskoršom období náhradnú galusku nevozím, lebo by som ju aj tak nevedela nahodiť. Nosím preto tmel s označením extreme pre akútne prípady a dve bombičky na dofúkanie kolesa. Spokojná som, keď mám obuté galusky s vopred streknutým tmelom, ktorý vie malé diery zalepiť aj priebežne, často bez toho, aby sme o defekte vôbec vedeli. Na MTB mám bezdušáky s tmelom, a tak nosím náhradnú dušu, montpáky a bombičku.

Oblečenie

Všetky veci nosím buď v podsedlovej taštičke, v uzatvárateľnej nádobe pripomínajúcej fľašu umiestnenej v jednom z košíkov, alebo vo vrecku dresu. Pričom tento variant mám najneradšej, keďže dosť miesta zaberie už mobil, doklady s peniazmi, traťovky a v prípade potreby nejaké kúsky oblečenia ako vesta a návleky na ruky. Tie sú takmer povinnou výbavou všetkých cyklistov.

V prípade ochladenia ich ľahko natiahnete aj za jazdy, a naopak, ak vám je teplo, jednoducho ich zrolujete na zápästia alebo uložíte do zadného vrecka dresu. Vyrábajú sa v rôznych farbách, hrúbkach a materiáloch, každý si nájde, čo mu je príjemné. Návleky a vesta sa hodia aj v letnom období do zjazdu, ak plánujete nejaké tie vyššie položené kopčeky. Vestu používam ešte asi častejšie, ochráni a zahreje spotené telo pred vetrom a chladom. Ak hrozia prehánky, nie je samozrejme na škodu, vziať si so sebou namiesto vesty pláštenku.

Na čo nedám dopustiť a tréningy najmä v zime si už bez toho neviem ani predstaviť, je kvalitné funkčné oblečenie a funkčné termoprádlo. Možno je to čiastočne rozmaznanosť, či pohodlnosť, možno prebytočný luxus, ale poličky v mojej skrini postupne zaplnili výrobky odporúčaných výrobcov. Niet totižto nad to, keď mi ani po 3-hodinovej jazde nezamŕzajú prsty na rukách a nohách, keď mi nefučí do uší, a vlastne mi tak celkovo nie je zima napriek tomu, že nie som naobliekaná ako cibuľa.


Ako modelovú situáciu si môžeme vybrať teplotu okolo 0 stupňov: pre mňa sú základom zateplené a vetruvzdorné, čiastočne vodeodpudivé nohavice, takzvané čapáky, ktoré ochránia predovšetkým moje kolená, a potom rovnako vetruvzdorná zimná bunda. Pod ňu mi stačí zvyčajne jedno funkčné spodné prádlo s dlhým rukávom.

Na tretry neoprénové návleky, hrúbku volím podľa teploty, a na ruky neprefúkavé zateplené rukavice. Na uši musím mať opäť kvalitný neprefúkavý materiál, takže buď čapica alebo čelenka a na krk zateplený nákrčník. Pre mňa novinkou, ktorú mi posledný Ježiško priniesol, je cyklistická vetruodolná kukla s otvorom na nos a dierkami na dýchanie na ústach. Dlho som sa jej vyhýbala, keďže mi prišla maximálne neestetická, ale už na ňu vo väčšej zime nedám dopustiť. Neodmŕzajú mi líca .


Takže teraz, keď sme si osviežili v pamäti, čo všetko by sa nám mohlo na výjazde zísť, vyberajme tátoše a hor sa na cesty! To, čo potrebujeme úplne zo všetkého najviac, sa aj tak nedá kúpiť - otvorené oči, ktoré uvidia všetky krásy okolo, pozorné uši, ktoré zachytia šum lesa či spev vtákov a nos a ústa, ktorými budeme plnými dúškami nasávať vzduch! Užívajte.

Prečítajte si aj ďalšie zaujímavé články, kde sa Karin s nami podelila o svoje skúsenosti:

Ako zladiť tréning s prácou
Keď sa cyklistka odhodlá stať železným mužom - 1. časť
Keď sa cyklistka odhodlá stať železným mužom - 2. časť
Chcete budúci rok vyskúšať triatlon? Teraz je ten najlepší čas začať s prípravou!