Reportáž: Donovalský Drapák – keď 50 km rozhodne nepreletíte pod 2 hod.

Reportáž: Donovalský Drapák – keď 50 km rozhodne nepreletíte pod 2 hod.

4 komentáre

Imroman 08.08.2018 18 fotografií   Donovalsky Drapak Horska Cyklistika Reportaz Donovaly Preteky Maraton MTB

Niektoré podujatia sú pomerne nenápadné, ale pritom ponúknu náročnú trať plnú krásnych úsekov v duchu „prírodného“ MTB. No a tie výhľady...

 

Na podujatie s týmto názvom som narazil už od úvodného ročníka a až na jednu výnimku sa pravidelne zúčastňujem každý rok. Dĺžkou je totiž tak akurát po tých predchádzajúcich mordách, ale na druhej strane rozhodne nie zadarmo... skôr naopak. Ale pekne postupne.

Na Donovaly prichádzam okolo 8:00 a je krásny, samozrejme poriadne horúci deň. Akurát v doline nižšie bolo ráno parádnych 14°C a vďaka nadmorskej výške tesne pod 1 000 m je aj tu ešte znesiteľne. Prezentácia a všetko ostatné bez problémov, a tak sa idem trochu rozjazdiť a spraviť nejaké zábery. Mám v pláne natočiť aj niečo z trate, ale zlomím držiak a testujem odolnosť kamery pri tom, ako sa rozbehnutá kotúľa dole kopcom – našťastie všetko OK a stále lepšie teraz, ako ju hľadať niekde na trati . Každopádne, tieto dni mi „ide“, pretože sa mi pokazil pred pár dňami aj hrudný pás, takže pekne „oldschool“ na pocit. Najmä v tých horúčavách mám rád trochu kontrolu na sebou samým...



Nie je na čo čakať, o 9:30 sa radíme na štart, pričom opäť prišlo kopec kamarátov a výsledkom je taká pohodovo/racingová atmoška. Čaká nás cca 50 km s prevýšením okolo 1 800 m a okrem toho je v ponuke ešte kratší 20 km variant, plus ako bonus dvojica terénnych behov – vybrať si teda mohol asi každý. Sám som bol zvedavý, ako to pôjde, pretože po "Salzke" som sa dával celkom dlho dokopy, pričom som zaradil aj nejaký ten beh kvôli ŠKODA STUPAVA TROPHY.

No a výsledkom bolo celkom slušné trápenie na sobotnom maratóne a nedeľný beh tiež regenerácii nepomohol . Každopádne, chce to zase nakopnúť a pridať na intenzite pred finišom sezóny, pričom práve toto podujatie sa na to ideálne hodí. Medzi tým, ako tu mudrujem o „forme“, sme už odštartovali a pomaly krúžime okruh „slávy“ na Donovaloch pri peknej diváckej kulise.



Na hrebeni


No a potom už nalietavame do kopca a na drncavé lúčne pasáže. Vidím, ako Aďo Kubiš stráca fľašu, ale Rado Bíroš mu následne dáva druhú z vrecka – pekné športové gesto, pomyslím si. Lenže hneď v ďalšom zjazde sa stáva to isté mne a už sa chcem pre ňu vracať, keď mi Lech hovorí, že mi dá pre zmenu svoju. Tak sa aj stalo, za čo mu ďakujem, pretože už sa naozaj na nič nečaká a bez vody v tejto horúčave si hovoríte o poriadny problém. Trať vedie po lúkach a miestnych chodníčkoch, pričom si opäť hovorím, že tu je full doslova povinná výbava .



Celkovo mám oblasť Donovalov skutočne rád a keďže máme neďaleko chalupu, viem, čo ma čaká. Páči sa mi aj povrch, ktorý nie je dokonale vyhladený, ale sú tu kamene, korene a všetko, čo si predstavujem pod pojmom MTB. No a hlavne famózne výhľady na začiatok hrebeňa Nízkych Tatier, či Veľkú Fatru. Som na nejakom piatom mieste a kúsok predo mnou sú Aďo s Lechom, ale nechcem sa úplne uvariť, tak sa snažím ísť aspoň trochu svoje v tých stojkách – niečo mi hovorí, že aj tak si slušne dávam . Po krásnom zjazde na kameňoch sa blížime k hrebeňu, na ktorý treba najskôr „vyniesť“. Namiesto obchádzania po drkotavej lúke ako minulý rok, ideme rovno po chodníku, kde treba v závere pekne vybehnúť pomedzi skaly na Kečku. Tá má asi 1 225 m a hlavne ponúka doslova spektakulárny výhľad.



Celkovo je tento úsek podľa mňa jeden z TOP na všetkých maratónoch u nás, pretože ho tvorí krásny dlhý singel po hrebeni a následne popod Kozí chrbát až do Hiadeľského sedla. Inak je to aj jedna z mála „normálnych“ cyklotrás – teda takých, ktoré netvorí len zvážnica a rozhodne ju odporúčam vyskúšať, ak sem niekedy prídete. V Hiadeľskom sedle začína asi najdivokejší zjazd a na začiatku trochu nešťastne umiestnený minibufet, kde sa mi stáť naozaj nechce.

Zjazd je plný kameňov a nedávne búrky tu vytvorili pomerne slušné rigole. Rozhodne sa tu dá pekne "zatancovať", akurát v jednom mieste míňam fáborku na bočný singel, tak brzdím a kúsok sa vraciam. Samozrejme sa o chvíľu napojí znova na túto kameňovú alej, čo mi mohlo aj napadnúť... Na biku mi stále šuchoce zadná platnička, ale čo už - treba otestovať aj morál . Ešte pred hrebeňom ma dostihol Martin Belko, ktorého mám teraz stále na dohľad a pomaličky sa k nemu približujem.



Hlavne vedieť, kde je bufet


Nejako som si nevšimol ten parádny nalepovací profil, čo bol v štartovom balíčku, tak zisťujem, že bufet je rozhodne inde ako bol minulý rok, no našťastie trochu vody ešte mám. Pred týmto úsekom bol zjazd po asfaltovej ceste, kde nejaký dobrák zavrel závoru, ktorá bola našťastie na dobre viditeľnom mieste a dala sa obísť – každopádne, na toto poriadny bacha budúci rok!

Na nejakom 30. km začína najdlhšie stúpanie po asfaltovej ceste smerom k osade Kalište, ktoré tvorí ďalšiu známu a smutnú historickú pamiatku z čias druhej svetovej vojny. Teraz ideme komplet po asfaltovej ceste a neodbáčame do lesa ako minule, no keď sa pozriem na tú zavalenú a rozbitú zvážnicu, vôbec mi to nevadí. Po takom krásnom úvode a hrebeni mi nejaký asfalt pre zmenu neprekáža, navyše potom zase bude MTB.

Ako som písal, neviem úplne presne, kde sú bufety a už som pomaly na suchu, tak neriskujem a na Kališti prosím jedného pána pri aute, či nemá vodu. Ochotne mi podáva celú fľašu, dolievam bidon a idem ďalej. No samozrejme za chvíľu je ceduľa, že bufet 1 km... Martina Belka už mám kúsok pred sebou, na bufete mi Igor Rusko dáva bidon za jazdy (diky) a valím ďalej. Ono, aj za ten 1 km som toho celkom vypil. Tuším, že ak ho dobehnem, budem tretí, a teda motivácia rozhodne nechýba - veď zemiaky nikto nechce . Nohy stále idú, ládujem do seba gély, pretože cítim, že výletné tempo to nebude. Pripájame sa ku kratšej trase, ale žiadna tlačenica, len pribudne zopár jazdcov.



Hardcore finiš


Práve záverečná časť Drapáku je naozaj ťažká a nechýbajú ďalšie výživné stojky – v jednej lúčnej trochu zvýšim tempo a vzďaľujem sa definitívne Martinovi. Míňam ďalší bufet, ale už mám všetko, čo potrebujem a letím ďalej. Po pár úsekoch prichádza krásny kamenistý singel, kde si naozaj chrochtám. Nevýhodou je, že nás vypľuje pod Donovalmi a treba sa dostať späť.

Myslel som, že záver poznám, ale znovu prišla zmena, ktorá mi pri pohľade do mapy ušla. Stúpame totiž až k horskej osade Buly a odtiaľ sa ešte motáme v takom XC štýle, pričom následne zbiehame zase po ďalšom singláči na druhú stranu. No, prekvapilo ma to . Ale už sa definitívne lámem znovu hore a po prejazde dreveného mostíka pretínam konečne ciel. Nakoniec za 2:45 hod., čo je na 50 km trase skutočný „MTB“ čas. To mi stačilo na celkové 4. miesto a druhé v kategórii, keďže Rado Bíroš „defektil“. Celkovo zvíťazil Kája Hartl v super čase 2:28 hod. a medzi ženami Simona Triznová za tiež parádnych 3:17 hod. Výsledky nájdete na tomto odkaze a záznam z jazdenia na Strave.

Ako vravím, cieľ ma prekvapil a už som si celkom dával, pričom po prejazde cieľom na mňa definitívne doľahla horúčava. Len sa tu motám ako taký psík so zvesenou hlavou a beriem si kelímky s vodou, či ioňťákom. Hlavne sa chcem zvaliť niekde do tieňa – inak k dispozícii boli opäť aj bazény so studenou vodou.



Nakoniec sa spamätám a môžem zahájiť pomaratónske rituály. Celkovo sa mi na Donovaloch vždy páčila „atmoška“ vďaka zvolenému zázemiu, ktoré vyniklo aj pri vyhlasovaní. Dopĺňa ho všetko dôležité – výborné jedlo v cieli a tiež stánok s kvalitnou kávou.

Relive "Donovalsky Drapak - striebro "




Uvidíte, že nekecám...


Za mňa opäť palec hore a som rád, že sa trať ustálila na takomto charaktere. Radšej nechať pekný a zaujímavý 50 km okruh (pokojne aj s tým asfaltovým stúpaním), ako to nasilu naťahovať na úkor kvality - navyše, v tejto časti sezóny je to aj pre maratóncov výborné osvieženie a o výhľadoch ani nehovorím. Len ten druhý bufet by som umiestnil inde a nie na začiatok technického zjazdu, kde sa zastavovať veľmi nechce.



Takže, ak budete mať chuť, príďte sa podriapať na Donovaly a uvidíte, že nekecám. Navyše, je to jedna z mála akcií, kde vás čaká slušný „uphill“ finiš...

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Zďieľaj ho:
Buď naším fanúšikom:
Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Donovalský Drapák

04.08.2018
MTB - maratón
Donovaly (Slovensko)

Reportáže, Výsledky, Foto, Video

MTBIKER shop (Výber z produktov v kategórii Kolesá a ráfiky ~ Príslušenstvo):

Prejsť do shopu (Kolesá a ráfiky ~ Príslušenstvo)

Komentáre

peterpj 09.08.2018 (00:46)

Martin, opat super report, ktory mi priblizil posledny race. Ako pises, bolo to prave MTB, co stoji rozhodne za ucast. Bol som 1x a nelutujem.

 
mpower 08.08.2018 (19:24)

tych rannych 14 stupnov si odcital z pokazeneho informacneho panela pod donovalmi pri kolibe, ze?

 
Imroman mpower 08.08.2018 (20:09)

ee...z teplomeru v aute a kedze som musel aj trochu prikurit lebo som citil chlad na nohy, veril som tomu Ale bolo to presne tam

 
Anthemmer 14.08.2018 (17:03)

Skúsil som si ten zjazd z Hiadeľského sedla, je skutočne výživný. Imroman tu si asi nešetril brzdové platničky že?

 
Pridaj komentár