Reportáž: Kráľovský MTB maratón - maratón v kráľovstve trailov

V auguste sa konajú na východe Slovenska dve zaujímavé akcie. Okrem kultového Horala je pohorie Branisko dejiskom Kráľovského maratónu. Dlhé roky som dával prednosť staršiemu a známejšiemu Horalovi. Musím povedať, že neprávom.

Cestovať takmer 200 km na východ v sobotu len tak na otočku by bola škoda, preto sme si s rodinou na Spiši naplánovali celý víkend. Vyrazili sme teda už v piatok pred obedom a cestou do Granč-Petroviec sme sa zastavili obzrieť Levoču. Po ubytovaní som ešte v piatok vybavili prezentáciu, ktorá sa samozrejme zaobišla bez čakania. Štartový balík som zobral aj kolegovi z tímu a keďže v jeho taške sa nenachádzalo maratónske tričko, rád som mu tam prihodil to moje, pretože ďalšie tričko by sa už do mojej skrine asi nezmestilo .


PS: otázka na organizátorov (a nielen na Kráľovskom maratóne), neuvažujete nad takou vecou, že by ste spomienkové tričká vymenili napríklad za také spomienkové magnetky alebo iné, spratnejšie predmety ? Nedajú sa síce v budúcnosti použiť na umývanie bajku, ale momentálne by som ich uvítal viac . Moju veľkú pochvalu majú však organizátori za nálepku s profilom trate, ktorú som našiel v igelitke. Výborný nápad. Do budúcna len trochu zväčšiť font písma a môžu sa inšpirovať aj na ostatných maratónoch.


Ubytovanie sme mali zabezpečené len nejakých 500 metrov od štartu. V sobotu mi teda stačilo vyraziť pár minút pred 9 hodinou, kedy bol naplánovaný štart dlhej trate. Tá mala mať 80 km a zhruba 3000 výškových metrov. Okrem tejto kráľovskej trate si mohli vybrať účastníci aj polmaratónsku 50ku a krátku 28ku. Pred 9 hodinou sa v priestoroch štartu "motalo" len zopár bikerov, čo znamenalo, že na dlhej žiadna tlačenica nebude. Pod štartovo-cieľovým oblúkom bolo o 9 hodine len 33 odvážlivcov. Celková účasť na všetkých tratiach vrátane detských kategórií bola necelých 400 duší - samozrejme nie tých kolesových.


Hneď po štarte sa od zvyšku štartového poľa oddelila malá skupinka aj s najväčším favoritom Kájom Hartlom. No a po chvíli som sa ich vydal stíhať ja osamotený, keď zhruba 10 jazdcov predo mnou zle odbočilo a stratilo kus času. Prvý kopec som teda prešiel “takmer” na čele, ale bolo mi jasné, že takúto pozíciu aj tak dlho neudržím. Už v prvej asfaltovej prepojovačke ma dotiahla menšia skupinka, kde jazdil aj môj známy Tomáš.


Nastúpil som do ich vláčiku. S mojimi 2,4-kami drapákmi to bol síce na asfatle boj, ale veril som, že ich čas spolu s väčšími trailovými zdvihmi mojej Orbey ešte príde. V prvom tiahlom stúpaní sa mi trochu vzdialili, ale mal som ich stále takmer na dostrel. Druhé stúpanie nás priviedlo na začiatok prvého pekného trailu s názvom Slavkovské vodopády, ktorý kopíroval miestny potok. Na pár miestach sa už bolo treba vedieť trocha bicyklovať. Zjazd som si veľmi užil a dobehol som skupinku, ktorá mi predtým ušla v stúpaní a vytvoril som si aj menší náskok.


Na konci zjazdu bola aj občerstvovačka, kde som doplnil zásoby na najdlhšie stúpanie dňa s vrcholom na Smrekovici vo výške 1200 m.n.m. Ak si kliknete na trailforks.com, tak zistíte, že má celkom humorný názov - ajne klaine horal štreke - dĺžku niečo cez 7 km a zhruba 550 výškových metrov. Cestou nahor ma opäť dotiahli starí známi z predchádzajúceho priebehu. Doprevádzali nás aj ohromné roje múch, ktoré nás obletovali ako malé drony. Našťastie z veľkej časti išlo o drony neútočné. Neustály bzukot mi ale pekne liezol na nervy. Záver stúpania bol tiež nezabudnuteľný. Tlačenie biku po kamennej suti si “užívali” najmä moje karbónové tretry.


Za odmenu ale prišli opäť krásne trailové úseky. Moji spoločníci ma slušne pustili pred seba a ja som začal zjazdovať po traili s názvom Markova skratka. V jednom úseku, ktorý tvorili voľné kamene som sa ale trochu zasekol a kúsok som radšej potlačil smerom dole. Ak nabudúce opäť raz nezabudnem, že mám teleskopku, tak ho dám hádam aj celý bez zosadnutia. Zvyšok trailu bol už ale jednoduchý a rýchly. Krásne sa prepletal pomedzi stromy. Ďalším trailom v poradí pri zjazde zo Smrekovice bolo Letisko. Pekný nenáročný trail sa vlnil rúbaniskami a lesom. Celý bol krásne vykosený a upravený, za čo patrí veľká vďaka chalanom okolo Kráľovského bajkobrania, ktorí sa starajú o tunajšie traily. A kto si chce jazdenie na Branisku užiť dosýta, nemal by vynechať ich novú akciu s názvom Kráľovské bajkobranie.


Kúsok pod trailom bola trochu prekvapujúco občerstvovačka, ktorá mala byť podľa mapy pri motoreste Branisko. Môj rodinný podporný tím som poslal na motorest a manželka bola celkom nemilo prekvapená, keď nemohla občerstvovačku nikde nájsť. Od motorestu nasledovalo ďalšie dlhé stúpanie na Sľubicu. Ku koncu som sa už nemohol dočkať vrcholu. Myslel som, že bude pri veľkom kríži, ktorý som videl už z diaľky. Na moje sklamanie to tak nebolo a nasledovala ďalšia stojka. Po chvíli som Sľubicu konečne dobyl a odmenou bol krásny výhľad na celý Spiš.


Škoda, že nebolo viac času na dlhšie kochanie sa. Z vrcholu nasledoval prudký zošup a rýchla strata výškových metrov. Čakal som skôr niečo ako zjazd zo Smrekovice, škoda. Chuť som si opäť napravil neskôr. V mieste, kde sa stretávala stredná trasa s dlhou začal pekný singláčik. Bolo tu už trochu hustejšie, ale každý, koho som poprosil ma bez problémov pustil pred seba.


Zjazd zo Sľubice nás vypľul na občerstvovačke vo Vojkovciach. Pri pohľade na profil ostávalo do cieľa už len zopár brdkov. Lenže hneď v tom prvom pred Žehrou mi začali do stehna strieľať kŕče, preto som musel dosť zvolniť, miestami sa popri bicykli poprechádzať a šliapať menej silovo a viac kadenčne. To, že som v prudších stúpaniach tlačil ale nebolo nijako neobvyklé, keďže boli okolo mňa jazdci zo strednej trate niekde z druhej polovice výsledkovej listiny a tu býva tzv. uphillový enduro mode úplne bežný .


Pomaly som sa premotal až do Spišského Podhradia a ostával mi teda len posledný kopec na hrad. Zástup bicyklových pešiakov tu celkom vo veľkom predbiehali jazdci na ebikoch. Bol som až prekvapený, ako často sa za mnou ozvalo známe bzučanie elektromotora. Pod hradom mi napadlo aj moje nové životné motto: "Radšej peši ako na ebiku!" .


Do cieľa som sa nakoniec dostal v čase 04:51:56. Môj cieľ, teda čas pod 5 hodín, sa mi nakoniec podarilo splniť. Bolo to ale hlavne zásluhou kratšej trate, ako bolo avizované. Strava mi nakoniec namerala len niečo cez 73 km. Jednoznačne najrýchlejším jazdcom na dlhej trati a zaslúženým kráľom tohto maratónu na rok 2018 sa stal Karel Hartl s časom 04:00:10. Na dlhej trati neodštartovala žiadna žena.

Záznam na Strave nájdete na tomto odkaze.


Výsledky môžete nájsť na tomto odkaze.

Kráľovský maratón nakoniec splnil moje očakávania. Organizačne bolo všetko zvládnuté bez problémov. Halušky chutili. Oproti predchádzajúcim ročníkom síce ubudlo niekoľko náročných zjazdov, čo je z môjho pohľadu škoda, ale stále je to jeden z technicky najnáročnejších maratónov u nás. Na Branisko sa určite ešte rád vrátim, či už na maratón alebo na Bajkobranie, ktoré sa tiež koná v týchto končinách.