Rozhovor: Útrapy Bratislavského cyklistu

Rozhovor: Útrapy Bratislavského cyklistu

S prichádzajúcim školským rokom sa nám po prázdninách na cestách doprava pekne zahustila, a tak pre mnohých z nás, čo nechcú pol dňa presedieť v zápche je logické, že radšej siahneme po bicykli alebo verejných dopravných prostriedkoch.

Nie je tajomstvo, že situácia na Slovensku a v našom hlavnom meste je žalostná a cyklociest je ako šafránu. A aj tých málo, ktoré môžete v Bratislave nájsť, je neraz blokovaných nezodpovednými vodičmi. Práve z tohto dôvodu vznikla Facebook komunita “Útrapy Bratislavského cyklistu”, ktorá si dala za cieľ poukázať na nezákonné správanie a pomoc cyklistom v hlavnom meste. Viac sa dočítate v rozhovore s bratislavským cyklistom.

V poslednej dobe sme mohli zaregistrovať na FB novú iniciatívu za lepšie podmienky cyklistov v Bratislave. Kde sa zrodila myšlienka na takúto stránku?
Útrapy Bratislavského cyklistu sa zrodili, ako inak, v bratislavskej premávke. Téme dopravy v meste som sa venoval už dávnejšie a keďže je v odborných kruhoch jasné, že najlepšie riešenie dopravy v meste je kombinácia cyklodopravy, MHD a peších presunov, rozhodol som sa, že je čas, aby som k jej zlepšeniu prispel tiež a odľahčil bratislavské cesty a chodníky od áut a začal som jazdiť do práce a na nákupy na bicykli.

Bol som ale naozaj prekvapený z toho, v akom stave je cykloinfraštruktúra v Bratislave a čoho všetkého sú schopní niektorí vodiči. Úplne bežným javom bolo, že som každých pár metrov musel zísť z cyklotrasy, pretože na nej parkovalo hneď niekoľko áut. Zo začiatku som to teda začal riešiť individuálne priamo na mieste. Spýtal som sa šoféra či vie, že stojí na cyklotrase a následne ho požiadal, aby z nej s autom odišiel. Tak desatina prípadov skončila ospravedlnením a odchodom z cyklotrasy.

Zbytok sa pohyboval na škále od úplnej ignorácie, cez vulgárne nadávanie, až po vyhrážanie sa a pokusy o napadnutie, ktoré tvorili tak tretinu prípadov. V tom čase som aj písal emaily firmám, ktorých dodávky som na cyklotrasách stretol a ktorých zamestnanci boli po upozornení vulgárni a agresívni. Obvykle však bez odpovede, či len s generickým odbitím. Volanie polície tiež končilo neúspechom a tá keď aj dorazila, tak to bolo dávno potom, ako previnilec odišiel.

Keď som si k tomu pridal koľkokrát ma na živote ohrozili šoféri na cestách, pričom som po ich následnom upozornení čelil priamym fyzickým útokom, bolo mi jasné, že pokiaľ sa nezačnem venovať bojovým umeniam či zbraniam, alebo si nezaložím právnu kanceláriu, tak tadiaľto cesta nepovedie. Vieru v ľudstvo som ale nestratil, tak som sa rozhodol, že to skúsim zmeniť verejným tlakom a založil som facebookovú stránku, na ktorej som začal dokumentovať, s čím sa stretávam na cestách. Netrvalo dlho a zistil som, že v tom nie som zďaleka sám a rýchlo sa začali objavovať príspevky od ďalších ľudí, ktorí sú v rovnakej situácii ako ja.



Povedzme si ešte na úvod, čo sa smie na cykloceste a čo nie, aby sme boli v obraze.
Cyklocesta slúži hlavne pre cyklistov a cyklistky a má tvoriť bezpečnú cestu, pričom na ňu môžu vstupovať ešte aj ľudia na korčuliach, kolobežkách, skateboardoch, či lyžiach (vážne). Chodci ale na ňu vstupovať nesmú, okrem prípadov, kedy ju križujú. Potom je tu ešte vyhradený jazdný pruh pre cyklistov, ktorý slúži výhradne cyklistom a cyklistkám. A samozrejme sú tu priechody pre cyklistov, cez ktoré môžu cyklisti jazdiť bez zosadnutia.

Autá nesmú používať (ani na minútku) ani cyklocesty, ani vyhradené jazdné pruhy pre cyklistov, a nemôžu ani zastavovať a stáť na značkách cyklokoridoru na cestách. Realita bratislavských cyklotrás je však niekde úplne inde. Vyhradené jazdné pruhy a cyklotrasy slúžia v centre ako bezplatné parkoviská, pričom toto konanie nikto efektívne nepostihuje, takže je to pre mnohých dlhodobým riešením parkovania a pre mnohé podnikateľské subjekty zasa výhodnou cestou, ako podnikať na úkor obyvateľov a obyvateliek mesta.

Cyklotrasy však ignorujú veľmi často aj chodci, ktorí by na ne mimo križovania nemali vôbec vstupovať. Vznikajú potom naozaj nebezpečné kolízne situácie, čo platí najmä na frekventovaných ťahoch, akým je napríklad Starý most či Trenčianska ulica. Tam sa na jasne označenú cyklotrasu neváhajú vybrať ani matky s kočíkmi a pobehujúcimi malými deťmi, či ľudia venčiaci svojich psov s vodítkom krížom cez celú cyklocestu. Niekedy tam človek uvidí či zažije naozaj dychvyrážajúcu nezodpovednosť a hrozivo nebezpečné situácie spôsobené chodcami na nesprávnom mieste.



Cieľom stránky je len poukázať na problémy cyklistov alebo robíte aj nejaké opatrenia, či protesty?
Spočiatku stránka slúžila najmä na dokumentovanie stavu, aby sme mali argumenty, ktorými môžeme tlačiť na kompetentných a dosiahnuť tak zlepšenie. Postupne sa však začali vynárať určité schémy správania niektorých aktérov. Napríklad sa ukázalo, že cyklotrasy v centre s obľubou využívajú kuriérske spoločnosti, závozníci, či taxikári ako bezplatné parkovacie miesta. Tak sme na to začali poukazovať a žiadať od firiem cez sociálne siete, aby s týmto správaním prestali. Obzvlášť v prípade vodičov z povolania to je zatiaľ jediná cesta ako to riešiť, keďže tam som sa stretol s asi najväčšou mierou arogancie a agresivity.

Práve táto taktika umožňuje ľuďom zapojiť sa a dostať problém do povedomia verejnosti, ako aj tých, ktorí robia rozhodnutia v týchto firmách. Zvažujeme však aj zorganizovanie verejných akcií. Napríklad sa pohrávame s konceptom „Na minútku“, kedy by sme v dohodnutý deň a čas všetci preniesli každodenné správanie vodičov na cyklotrasách na ich domácu pôdu – na cesty. Cyklisti a cyklistky by odstavili svoje bicykle v špičke uprostred jazdného pruhu, zapli si blikačky, na bicykel pripli papier s obľúbenou frázou šoférov parkujúcich v cyklopruhoch „len na minútku“, a odišli by. Rozhodne by bolo zaujímavé dať šoférom príležitosť vyskúšať si na vlastnej koži, ako sa jazdí v pruhu, v ktorom každých pár metrov niekto zastavil „na minútku“.



Je táto stránka zameraná iba na Bratislavu alebo môžu prispievať cyklisti aj z iných miest? Poprípade v budúcnosti plánujete expanziu aj do iných miest?
Stránka je zameraná na Bratislavu, a tak to je dobre. Minulá skúsenosť s podobným projektom “Parkujem ako debil” ukázala, že moc široký záber nedokáže vytvoriť adekvátny tlak. A tým, že všetci, čo za stránkou stojíme, spravujeme ju a aktívne jazdíme po Bratislave, vieme veľmi autenticky ľuďom priblížiť, čo sa vlastne na cyklotrasách deje, ktoré problémy sú najpálčivejšie. To by sme v inom meste nedokázali. Občas však zdieľame aj zaujímavé informácie z iných miest, či krajín. Obzvlášť porovnávania so zahraničím sú často veľmi trpké. Čo sa však týka iných slovenských miest, najlepšie čo môžu ľudia spraviť, je založiť si svoje vlastné Útrapy miestneho cyklistu. My im radi poskytneme know-how, ktorý je veľmi jednoduchý. Stačí založiť stránku s výstižným názvom a začať dokumentovať porušovanie zákona a ohrozovanie cyklistov v meste.

Pre ľudí treba pripraviť bezpečný a anonymný kanál na pridávanie fotografií – to môže byť po počiatočnom vybudovaní dôvery pokojne aj samotný Facebook a správy pre stránky. Pomôcť ale môže napríklad aj emailová adresa. Nuž, a potom stačí vyzvať ľudí, aby tiež posielali svoje fotografie, začať v zverejnených príspevkoch označovať firmy a inštitúcie, ktoré pravidlá porušujú a ohrozujú cyklistov, volať k zodpovednosti vedenie mesta, ktoré má cyklotrasy na starosti, požadovať od miestnej polície nápravu a pomáhať dostať tému cyklodopravy do verejnej diskusie. Čo je obzvlášť dôležité vzhľadnom na blížiace sa komunálne voľby. Takže ak váhate, či založiť svoju regionálnu stránku, tak teraz je ten správny čas začať.

Často označujete vinníkov vo vašich príspevkoch, aké sú ich reakcie? Snažia sa situáciu riešiť a napraviť do budúcna?
To je zatiaľ veľmi individuálne. Zo začiatku nás samozrejme ignorovali. S rastom stránky a s väčším počtom zapojených ľudí však už firmy reagovať začali. Niektoré mali naozaj príkladné reakcie, promptne sa ospravedlnili, prisľúbili preškolenie personálu, a odvtedy sme ich už na fotkách nevideli. Potom sú tu firmy, ktoré nás potichu ignorujú, ale je zjavné, že odkaz dostali a ich vodiči už porušujú pravidlá výrazne menej. A potom sú tu také, ktoré rady prerážajú dno a ktoré sa ešte verejne bijú do pŕs, že v porušovaní budú pokračovať. Aj tie ale postupne zisťujú, čo dokáže veľké množstvo vytočených cyklistov a že pre ich PR bude naozaj lepšie začať brať ohľady na ostatných a dodržiavať zákon.

Pri jednej z firiem sme toto mohli nedávno sledovať v priamom prenose. S rastúcim počtom zapojených cyklistov zrazu začali mazať a prepisovať svoje reakcie,komentáre a z útočenia prešli do ospravedlňovania. Tu sa naozaj oddeľuje zrno od pliev a firmy si musia dvakrát rozmyslieť, či im tých pár eur a minút ušetrených za parkovné a vykládku tovaru stojí za pokazenú reputáciu. Tým pokrokovým obvykle nie a správajú sa podľa toho. Nuž a potom sú tu verejné inštitúcie, ale to je zasa kapitola sama o sebe.



Stalo sa vám, že po poukázaní na problém sa vám niekto vyhrážal?
Odkedy máme stránku, tak priamo nie. To bol aj dôvod, prečo som ju založil – pridať dodatočnú vrstvu ochrany medzi nás cyklistov a agresívnych jedincov, ktorých sú bratislavské cesty naozaj plné. A funguje to zatiaľ dobre, keďže v momente ako problém spravíme verejnou témou, násilie ako nástroj umlčania kritiky už prestáva spoľahlivo fungovať. Aj to myslím stojí za tým veľkým množstvom fotiek, ktoré dostávame. Ľudia totiž zistili, že sa konečne môžu ozvať proti neprávu a krivde bez toho, aby riskovali, že ich za to na ulici napadne nejaká hlavohruď či nervózny závozník. Samozrejme, na stránke sa pravidelne objavujú vyhrážky agresívnych vodičov, ale takých automaticky blokujeme a nahlasujeme.

Veľa príspevkov je smerovaných aj na Mestskú políciu, ako sa stavia k porušovaniu zákona?
Mestská polícia je pre nás aktuálne komplikovanou témou. Mesto má tichú dohodu so štátnou políciou, takže ak kontaktujete s porušením 158, automaticky vás bez diskusie prepoja na Mestskú políciu. Tá však nemá kapacity na to, aby mohla riešiť problém takéhoto rozsahu, akým je parkovanie na cyklotrasách, keďže často majú na danú mestskú časť len jednu alebo dve hliadky, ktoré majú kopu ďalšej roboty. V praxi to potom vyzerá tak, že hliadka dorazí pokojne aj za 15-20 minút, počas ktorých má vinník dostatok času, aby pohodlne zmizol. Toto je teda nezvládnutie riešenia dopravy zo strany mesta, ktoré zodpovedá za kapacity mestskej polície.

V poslednej dobe sa však hromadia dôkazy toho, že Mestská polícia sama tento problém ignoruje a okolo áut na cyklotrase len nečinne prechádza. Navyše máme informácie od niektorých prevádzok, ktorých závozníkom údajne mestskí policajti povedali, že môžu pokojne odstaviť auto v cyklotrase. Čo považujem za absolútne neprijateľné. Znamená to teda, že tu máme problém, ktorý nikto kompetentný nemá kapacity riešiť, a v niektorých prípadoch zjavne ani vôľu. Cyklisti a cyklistky tak ostávajú visieť v akomsi vákuu, kedy sú v ich snahe zlepšiť dopravu v meste neustále obmedzovaní a ohrozovaní vodičmi, ktorí ignorujú zákon. Nemá im v tom kto pomôcť, a tí, ktorí to majú riešiť, im autá pod kolesá nakoniec možno aj sami posielajú.



Nemohol som si nevšimnúť takú malú FB vojnu s Políciou Slovenskej Republiky, ako to celé vzniklo?
Ako som už spomínal, pri tomto množstve fotiek sa začnú objavovať rôzne schémy správania niektorých skupín a inštitúcií. A v prípade štátnej polície to opakovane bolo parkovanie na cyklotrasách a cyklokoridoroch bez zapnutých majákov (pri ktorých zapnutí majú výnimku podľa § 40 cestného zákona, kde je odsek 10) ušitý práve na tieto situácie). Fotky sme samozrejme zverejnili a označili na nich facebookovú stránku Polície v očakávaní, že táto pôjde príkladom, vysvetlí situáciu a vysvetlí vodičom, že sa na cyklotrasách skrátka neparkuje. Opak bol ale pravdou a admin stránky sa rozhodol stiahnuť policajný zbor ku dnu výhovorkami a ospravedlňovaním porušovania zákona a ohrozovania cyklistov a to dokonca v situácii, kedy mala polícia asi 30 metrov od daného miesta vlastné parkovisko.

Pokračovala potom séria útokov na cyklistov s náučnými videami, čo všetko nesmú robiť, a ako sa nesmú správať. Čo by bolo za iných okolností úplne v poriadku, keďže cyklisti skutočne na chodníkoch nemajú čo robiť. Avšak v situácii, kedy polícia nie len že nie je schopná zabezpečiť zjazdné a bezpečné cyklotrasy a dodržiavanie zákona vodičmi tak, aby cyklistov v premávke svojou jazdou neohrozovali na životoch, a kedy jej vlastní zamestnanci parkujú autá na cyklotrasách a cyklokoridoroch a idú tak vodičom príkladom, vyznieva takáto osveta naozaj cynicky a robí viac škody než úžitku. Považujem to zo strany polície za obrovské zlyhanie v zabezpečovaní bezpečnosti na cestách. A tomu zodpovedali aj reakcie a hnev cyklistov a cyklistiek na našej stránke.



Aký názor má mesto na takéto správanie motoristov, predsa len je aj v ich záujme rozvoj bezpečnej cyklodopravy?
Mesto hrá v tejto zápletke mŕtveho chrobáka a nereaguje. Primátor Nesrovnal si svoju kampaň postavil aj na rozvoji cyklistiky ale počas štyroch rokov vo funkcii bol v rozvoji cyklodopravy aktívnou prekážkou, naplánované projekty nerealizoval, existujúce ničil (napríklad cyklotrasa na nábreží) a Mestskú políciu ponechal v stave, kedy nemá kapacity plniť si svoje úlohy v dostatočnej miere. Cyklokoalícia má túto oblasť jeho pôsobenia výborne zmapovanú, keďže veľmi intenzívne pracuje na rozvoji cyklotrás v meste a k tomuto budú vedieť povedať najviac a z prvej ruky práve oni. Ich práca je v tomto smere naozaj nenahraditeľná.

Čo by podľa vás mala Polícia či už štátna alebo mestská začať robiť, aby sa zlepšila situácia pre cyklistov v Bratislave?
V prípade Mestskej polície je to hlavne jasná požiadavka od nového vedenia mesta po komunálnych voľbách na navýšenie kapacít tak, aby dokázali zabezpečovať poriadok na cyklotrasách. V súčasnosti na nich parkuje toľko áut, že keby len v centre venovala jednu hliadku cyklotrasám, tak by na pokutách zarobila za deň na svoj plat na celý mesiac bez väčšej námahy. V prípade štátnej polície sú to štyri veci. Prvou z nich je presadzovanie výstavby bezpečných cyklotrás v každom dopravnom projekte, ktorý im prejde cez ruky. Stavebne oddelené cyklotrasy sú najlepšou cestou, ako dostať bezpečne a spoľahlivo cyklistov z ciest a chodníkov.

Druhou vecou je zabezpečenie osvety medzi šoférmi o tom, ako sa majú správať k cyklistom na ceste, čo je to bezpečné obiehanie, a čo je to vyhradený pruh pre cyklistov, a že na ňom nemajú čo robiť. V treťom rade je to zodpovedné trestanie porušení týchto pravidiel a všetkých ohrození cyklistov na cestách či cyklotrasách, aby tie boli pre ľudí naozaj bezpečné. A v štvrtom rade odporúčam vymeniť admina ich facebookovej stránky. Robí polícii naozaj medvediu službu a vytvára zlú krv medzi ľuďmi a políciou, ktorá má už teraz najnižšiu dôveru spomedzi všetkých polícií v Európskej únii.



Samozrejme aj cyklisti nie sú bezchybní, čo by ste odporučili im, ako sa správať na cestách, aby zbytočne neohrozovali seba a neprovokovali vodičov a jazdili čo možno najbezpečnejšie?
Samozrejme, samému sa mi niekedy zastavuje rozum, keď vidím, čo dokážu niektorí cyklisti robiť na cestách (a bohužiaľ aj na chodníkoch). O to väčším dôvodom je pre mňa pracovať na tom, aby mali bezpečné cyklotrasy a nejazdili v premávke a po chodníkoch. Pokiaľ ale idú na bicykli do premávky, tak zásady bezpečnosti sú veľmi jednoduché. Zoznámiť sa aspoň so základmi cestnej premávky – kto má kedy prednosť, čo znamená ktoré svetlo na semafore, ako dávať znamenie o zmene smeru jazdy a podobne.

Riadne osvetlenie a využívanie správneho smeru jazdy už považujem za samozrejmosť. Následne je to potom zvoliť štýl jazdy, ktorý bude bezpečný. To znamená nejazdiť na úplnom kraji vozovky, kde v prípade nejakej prekážky a natesno obiehajúceho auta človeku neostane žiaden manévrovací priestor a môže to skončiť zle. Najlepšie je teda nechať si po pravej strane bezpečný odstup. A v neposlednom rade netreba zabúdať na to, že bicykel patrí do premávky rovnako ako autá a nie je v doprave v meste prekážkou, ale riešením. Bez ohľadu na to, ako veľmi sú z toho šoféri nervózni.

Ktoré úseky sú z vášho pohľadu najrizikovejšie?
Nemyslím si, že existujú vyslovene rizikové úseky. Problémy vytvára rizikové správanie. V zásade sa každý úsek dá prekonať bezpečne, pokiaľ tomu všetci prispôsobia svoj štýl jazdy. Avšak aj na tých najlepšie nadizajnovaných úsekoch stretneme šoférov, ktorí predbiehajú cyklistov s odstupom 15 centimetrov a v plnej rýchlosti, prípadne odbočujú doslova cez cyklistov tak, že strhnú volant len pár centimetrov pred ním. To sú veci, ktoré sa mi dejú naozaj kdekoľvek. Paradoxne sa z tohto dôvodu často cítim bezpečnejšie na hlavných šesťprúdových ťahoch, než na kľudných bočných cestách. Dobrý dizajn ciest je teda síce dôležitý, ale oveľa dôležitejšia je v tomto prípade osveta a výchova vodičov, a samozrejme trestanie nebezpečného správania.

To sú faktory, vďaka ktorým vidíme priepastné rozdiely pri ceste do zahraničia, kde je celkom bežné, že vodič pokojne čaká za cyklistom až do bodu, kedy ho bude môcť bezpečne obehnúť cez vedľajší jazdný pruh. V týchto krajinách je zároveň štandardom jazdenie cyklistov vedľa seba, pretože je to bezpečnejšie riešenie tlačiace šoférov k obiehaniu cez vedľajší pruh, rovnako ako by obiehali auto. Zatiaľ čo u nás, v krajine kde polícia v riešení dopravy tragicky zlyháva, vás skôr vodič vytrúbi, obehne vás o pár centimentrov, cez okienko na vás vypustí spŕšku vulgarizmov a ešte to zaklincuje ostriekaním vodou z ostrekovača a odchádza s pocitom, že je vlastne ešte aj v práve. Je to skrátka problém dopravnej kultúry a miery dodržiavania pravidiel, ktoré je akútne potrebné začať riešiť.



Čo bolo asi najhoršie porušenie z vášho pohľadu, s akým ste sa mohli stretnúť?
Takých je asi dosť, keďže mám po Bratislave najazdených tisícky kilometrov ročne. Ale najviac adrenalínu mi privodil vodič kĺbového autobusu Dopravného podniku Bratislava, ktorý ma predbiehal tak, že v momente, ako ma obehol prvou nápravou, tak sa začal zaraďovať rovno ku krajnici. V bode, keď už ma obiehal kĺbom autobusu, som musel začať prudko brzdiť, inak by ma vlečkou strhol rovno pod kolesá. Vodiča som samozrejme dobehol a na zastávke hneď konfrontoval a posielal sťažnosť na DPB. Ten ma však odbil generickou odpoveďou s tým, že skutok sa vlastne nestal a vodič mi podľa vlastných slov nechal dostatok priestoru. Druhý silný zážitok, ktorý sa mi párkrát zopakoval, bol zasa postavený opačne.

Vodič autobusu či nákladného auta ma obieha najlepšie ako vie – cez vedľajší jazdný pruh – a do toho sa objaví vodič, ktorý sa rozhodne v plnej rýchlosti preletieť medzi mnou a predbiehajúcim nákladiakom. To sú skutočne prípady, ktorým by mali rovno zobrať vodičské oprávnenie. Takýchto situácii sa našťastie deje už len málo. Ale zážitok je to rozhodne silný a motivuje človeka kúpiť si ešte aj na bicykel kameru, aby sa vôbec mohol dovolať práva.

Aký je ďalší postup stránky a celej iniciatívy? Plánujete nejaké výchovné nálepky, aké napríklad používajú aktivisti v Rusku na motoristov?
Uvidíme, blížia sa komunálne voľby a je potrebné dostať do predvolebnej diskusie tému cyklodopravy. To sa dá rôznymi spôsobmi. Lepenie nálepiek na autá ale nie je najšťastnejším riešením. Okrem spomínanej akcie „Na minútku“ ešte zvažujeme do volieb stihnúť rátanie áut parkujúcich na cyklotrasách v centre za deň. Uvidíme, na čo bude čas a odhodlanie. Každopádne databáza našich fotografií na stránke je voľne dostupná pre každého, ktorý by ich vedel využiť vo svojej snahe za zlepšenie cyklodopravy v meste, takže verím, že bude využívaná viac a viac aj inými ľuďmi.

A samozrejme dúfame, že nebude trvať dlho a stránku budeme môcť pokojne zrušiť, lebo už nebude čo riešiť. Možno by teda bolo fajn, otvoriť tému zmeny legislatívy, ktorá by umožnila uplatniť model známy zo zahraničia, kedy stačí polícii poslať fotku nelegálne zaparkovaného vozidla, a tá už problém automaticky bude riešiť. U nás zatiaľ dostávame po takých fotkách len výhovorky, ako sa to nedá. Toto by teda mohol byť veľmi efektívny nástroj, ktorý by našu stránku úspešne zbavil jej opodstatnenia.

Takže toto je jeden z možných smerov. Inak nemáme žiadny solídny plán, keďže stránka vznikla skôr ako reakcia na každodennú realitu a veľkosť komunity, ktorá okolo nej vznikla ma samého prekvapuje. Ale určite chceme jej potenciál využiť naplno a spraviť čo sa bude dať preto, aby boli cyklotrasy v meste zjazdné a bezpečné, a aby sa v Bratislave podarilo vybudovať udržateľnú dopravnú infraštruktúru, ktorá má potenciál spraviť mesto oveľa lepším miestom pre život, než je dnes.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov.
Viac informácií nájdete na Facebook stránke: Útrapy Bratislavského cyklistu.

Pozn. redakcie: MTBIKER si váži prácu Polície Slovenskej republiky a cieľom článku nie je snaha vyostrovať situáciu, ale poukázať na danú problematiku a potrebu venovať jej patričnú pozornosť.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up45thumb_down comments 53 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Rozhovor: Andrej Špánik - človek s historickou zbierkou bicyklov

Rozhovor: Andrej Špánik - človek s historickou zbierkou bicyklov

Veľa toho nenajazdí, ale napriek tomu má bicykle za pár tisíc. Čo všetko má Andrej vo svojej historickej zbierke a ako sa k tomu dostal?
Máš čas? Nemám, ale stíham...lebo chcem

Máš čas? Nemám, ale stíham...lebo chcem

Ako mamka 4 detí (s dvojročnými odstupmi) dobre viem, čo to obnáša, starať sa o ne. No i my maminy potrebujeme chvíľu len pre seba, oddych, ktorým načerpáme sily do ďalších dní. Každý si pod tým predstaví niečo, čo ho baví. A mňa vždy bavil šport.
Rady záchranára a bikera Jožiho - 1. časť: Hypertermia

Rady záchranára a bikera Jožiho - 1. časť: Hypertermia

V sérii „Rady záchranára a bikera Jožiho“ vám priblížime zdravotné riziká pri bikovaní a to či už v závislosti od aktuálnych klimatických podmienok, alebo všeobecné nástrahy jazdy na bicykli.
keyboard_arrow_up