Reportáž: Teatro Okolo Malohontu 2018

Túto reportáž píšem ako hobby biker, ktorého baví cyklistika a snaží sa jazdiť popri práci, rodine a iných aktivitách.

Na cyklomaratóny (cestné a MTB) chodím tretí rok. Síce s mojou výkonnosťou asi nikdy nič nevyhrám, ale rád sa aspoň ponaháňam s ľuďmi, ktorí sú na tom podobne ako ja. Toto podujatie patrí už medzi moje pravidelné v kalendári a vždy sa tu rád vraciam. Je to hlavne vďaka peknej trati s dobrými cestami a výbornej organizácii. Profil pretekov sa dá definovať ako kopcovitý. Nachádzajú sa tu 4 stúpania, ktoré nie sú ťažké (v priemere majú okolo 5%), ale o to sa jazdia rýchlejšie.

Štartujem tu už tretíkrát, takže trasu poznám veľmi dobre. Tá sa pre tento rok trochu zmenila, keďže minulý rok boli na výber dva varianty. Zo 120 a 70 km minulý rok, vznikla pre tento rok jedna trať s dĺžkou 87,6 km a prevýšením 1 200 m. Predošlý rok to bolo miestami šialenstvo, keďže som šiel tú dlhú trať a striedavo pršalo celý deň. Počasie vyšlo na výbornú a nás čaká slnečno s teplotou okolo 23 °C. To sľubuje veľmi rýchle preteky, takže zadarmo to dnes nebude, aj keď je trať kratšia. Mojou ambíciou je dôjsť po prvý kopec s hlavnou skupinou a potom ísť na čo mám.


Pred štartom

Ráno štartujem autom z domu po šiestej a vďaka prázdnym cestám parkujem v Rimavskej Sobote okolo 9.00 hod. Registrácia prebehla rýchlo, nakoľko som mal zaplatené štartovné dopredu. Tu oceňujem snahu organizátorov o možnosť platby kartou a tak sa dá zaplatiť aj v úplne posledný deň zvýhodneného štartovného. V balíčku nie je veľa vaty", čo chválim a vyberám to podstatné – čip, čísla, sťahovačky a zicherky. Ako darček tu nachádzam ponožky (dopredu zvolená veľkosť) a nejaký proteínový nápoj. Po príprave bicykla a oblečení dresu si dávam krátke rozjazdenie ulicami mesta. Rýchlo sa vraciam ešte pre návleky na ruky, keďže je zatiaľ chladno. Postretám niektorých známych, doplním zásoby vody, tyčiniek a gélov a okolo 10.15 hod. prichádzam na štart.


Pohoda v balíku

Preteky odštartovali o 10.30 hod. a mne sa asi prvýkrát na pretekoch podarilo zacvaknúť do pedálu na prvý šup. To mi pridá na pohode a všetci ideme za navádzacím autom. Po slávnostnom prejazde mestom začína ostrý štart. Pelotón okamžite zrýchľuje na pretekársku rýchlosť a nás čaká zhruba 25 km rovinatého transferu pod prvý kopec. Teraz mi už prvých 5 minút behá mysľou, načo som sem chodil, či mi to bolo zas treba. Jazda v pelotóne je pre mňa zo začiatku ešte stále hektická. Je to vždy boj o pozíciu, kedy sa sústavne prepadávam hlbšie v balíku a to hlavne pre to, že jazdím defenzívnejšie. Ruky pomaly tŕpnu na brzdách, ale postupne strach opadáva a jazdím uvoľnenejšie. Trvalo mi pár pretekov, kým som sa odvážil napiť v pelotóne, no dnes dokonca vyťahujem aj gél a dopĺňam energiu. Je to proste niečo iné ako jazda sólo, alebo v malej skupine. Človek nikdy nevie, či sa balík nerozdelí práve v momente, keď je v tej druhej polovici. Preto občas musím vystúpiť a vrátiť sa dopredu po okraji pelotónu. Tento rok sa ale ide celkom vyrovnané tempo bez veľkých nástupov na špici, čo veľmi prospieva hlavne nám slabším. Rovnako cítim dnes pokojnú atmosféru. Zažil som už aj omnoho nervóznejší balík na iných pretekoch a nie je to príjemne v ňom jazdiť. Dnes je to pohoda.


Do Kokavy prichádza väčšina pretekárov pekne pokope. Začína prvé stúpanie do sedla Chorepa, ktoré postupne oddeľuje zrno od pliev. Ja si vystúpim z balíka hneď na začiatku a idem si svoje tempo až hore. Nechávam si malú rezervu, keďže preteky sú len na začiatku. Na vrchol prichádzam sám bez žiadneho pretekára priamo vedľa mňa, čo mi osobne vyhovuje, lebo zjazdy najradšej jazdím, keď nemám nikoho pred sebou. Snažím sa ísť čo najefektívnejšie dole, dobre sa zbaliť a trochu si oraziť. 


Spolupráca ako sa patrí

V Klenovci po zjazdení dolu mám na dohľad asi dvoch pretekárov, ktorých by bolo výhodné doraziť. Pozerám sa však radšej, aká je situácia za mnou, kde už vidím rozbehnutý vlak asi pätice ľudí. Nemusím dlho rozmýšľať a po chvíľke čakania sa pripájam k nim. Je to skupina starších pretekárov, v ktorej sa nachádza aj najskúsenejší pretekár dnešného dňa Vlado Melo, ktorý je pre mňa vždy zárukou kvality . Ideme dosť svižné tempo okolo 45 km/h a postupne sa nabaľujeme o ďalších ľudí. Super je, že funguje spolupráca a pravidelne sa striedame v krátkych intervaloch. Každý na špici ťahá hranu, čo je len dobre.


Veľmi rýchlo sa dostávame do Hnúšte, kde nás čaká druhý kopec do sedla Brezina. Idem opäť vlastné tempo, ale viac-menej sa držíme ako skupina pokope. Na vrchole prichádza zjazd a následne tretí kopec Poproč. Opäť ideme zo začiatku spolu ale postupne sa oddeľujeme a hore prichádzam s ďalšími troma jazdcami. Tu sa nachádza bufet, kde vyhadzujem prázdnu fľašu, obal od gélu a beriem nový bidón, banán a gél. Vcelku veľa vecí, ale toto všetko sa deje v tempe bez nutnosti zosadnutia z bicykla. Majú to skvele zorganizované, kedy každú vec podáva iný človek a nestoja všetci pokope. Pre mňa je veľkým prínosom na týchto pretekoch, že voda je podávaná v bidónoch a preto ich nepotrebujem voziť dva už od začiatku.

V zjazde sa posilňujem banánom a na moje prekvapenie prichádzam dole s malým náskokom pred trojicou za mnou. Radšej ich však čakám a ideme ďalej spolu. Prichádzame k najkrajšej časti týchto pretekov, čo je prejazd Alúviom Blhu. Je to úzka súkromná cesta lesom popri potoku Blh, ktorá spája dve dediny. Zaujímavá je hlavne bujnou vegetáciou papradia. Oplatí sa tadiaľ ísť aj inokedy mimo súťažného tempa. Každý chvíľku ťahá pílku na špici a ideme úplne naplno. Naša aktivita prináša ovocie a v Hrušove dorážame väčšiu skupinu. 


Cieľ sa blíži

Začína posledné štvrté stúpanie na miesto nazvané Škvára. Ono to ani nie je kopec v pravom slova zmysle, ale niekoľko kratších stúpaní pospájaných rovnejšími úsekmi. Tu sa naša skupina postupne premieľa, občas sa niekto odpúta a neskôr sa opäť spájame. V tejto fáze už do toho dávam všetko, čo mi ostalo v nohách. Pred vrcholom sa ocitám už len s jedným pretekárom, kedy nás dorazí a hneď obehne ďalšia dvojička. Vravím mu, že kľud, v zjazde ich dorazíme my. Prehupneme sa cez kopec a letíme dole. Teraz je to už len 8 km do cieľa väčšinou dolu kopcom. Ja idem za ním, ale v jednej zákrute s výkričníkmi robím chybu, keď som pribrzdil až príliš a kolega sa mi postupne stráca. V diaľke vidím, že sa mu ich podarilo dobehnúť, ale ja sa už márne snažím o to isté. Je to škoda, lebo mám rád chvíle, keď sa je možné súperiť s pretekármi až do konca. Do Rimavskej Soboty teda prichádzam sám a idem čo to dá, nech je čas čo najlepší. Finiš po kockách už vypúšťam, keďže o nič nejde. Môj čas je 2:36:35 zhruba 22 minút po víťazovi, ktorým je Gábor Fejes z Maďarska. To mi zabezpečilo 84 priečku v celkovom poradí.


V cieli nás čaká ešte druhý bufet, kde dopĺňam cukor keksíkmi, kolou a inými dobrotami. Ďalšia skvelá vec, ktorá nebýva zvykom na všetkých maratónoch. Človek väčšinou nechce strácať veľa času na občerstvení pri trati a preto to padne vhod zastaviť sa a vychutnať si to takto v cieli, kde si hneď aj zdieľame pocity z pretekov so svojimi súpermi. Potom odložím bicykel do auta a idem na obed, ktorý býva tradične podávaný v reštaurácii. Kuracie s ryžou chutilo a čakám ešte na vyhlásenie výsledkov, ktoré dnes mierne meškalo.


Dnešný deň teda dopadol na výbornú. Organizačne všetko klapalo a veľa spravilo aj pekné počasie. Mne sa išlo veľmi dobre, preteky mi pocitovo ubehli rýchlo a nemal som dnes žiadnu krízu. Keďže trať poznám, tak miestami som mal pocit, že to už sme tu alebo tu? Nejako skoro... O rok, ak sa bude dať, sa sem určite vrátim.

Celkové výsledky si môžete pozrieť tu.
Fotky zdroj: Victoria & Adrian Photography, Adriana Korytková
report_problem Našiel si v texte chybu?

Teatro Okolo Malohontu

calendar_today 16. 9. 2018
label Preteky jednotlivcov
place Rimavská Sobota (Slovensko)

tirovaf 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela
Komentáre
Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela
Podobné články
Reportáž: Svätojurský MTB maratón v podaní WLRMcc – v jednote je sila
Typické aprílové počasie ukázalo všetky svoje tváre a potrápilo účastníkov na každej trati. S WLRMcc tímom sme sa 20. 4. postavili na štart prvého kola Škoda Bike Open Tour 2024 vo Svätom Jure.
Splnený reprezentačný sen: reportáž z majstrovstiev sveta 2024
Najdôležitejšie preteky sezóny v tom najcennejšom drese, ktorý som doteraz obliekal – veru že to bol zážitok na celý život!
Reportáž: 70.3 Ironman Poreč – húsenková dráha so slzami v  cieli
Ultimátny test vytrvalosti a odhodlania? Alebo len komerčná akcia, ktorá vďaka svojej značke priláka nespočetné množstvo ľudí?
keyboard_arrow_up