Kliknutím prejdeš na
www.cannondalebikes.sk
Reklama
Rozhovor: Martin Kostelničák – stálica na slovenských tratiach

Rozhovor: Martin Kostelničák – stálica na slovenských tratiach

16 komentárov

karinka 14.10.2018 42 fotografií   Martin Kostelnicak Horska Cyklistika Preteky Trening Rozhovor Maraton

Martin sa nedávno vrátil z majstrovstiev sveta v MTB maratóne. A tak sme ho museli vyspovedať. Ako sa mu darilo, ako sa mu preteky páčili, ale aj ako je spokojný s celou, už takmer uplynulou sezónou.

 

Pre tých, ktorí aspoň trošku sledujú dianie v slovenskej cyklistike a sem tam zavítajú na nejaký ten horský maratón, nie je určite Martin Kostelničák neznámou osobou. Veľký talent, ale keď treba aj poriadny dríč, ktorý vždy ohrozuje tie najvyššie priečky. Či už v teréne alebo na ceste. Dokonca aj v triatlone. Predovšetkým je to ale človek, ktorý si cyklistiku vychutnáva a užíva si ju plnými dúškami.



Za jeden zo svojich najväčších úspechov (okrem ukončenia štúdia na VŠ považuje titul majstra Slovenska v cestnej cyklistike v kategórií muži Elite z roku 2010, ktorý vybojoval na trati v moravskom Kyjove. Dva roky po sebe – 2014 aj 2015, vyhral titul majstra sveta vo svojej vekovej kategórií na kross triatlone Xterra Havaj.



Okrem toho má vo svojej zbierke titul majstra Slovenska v MTB maratóne (2015) a tituly majstra Slovenska do 23 rokov v časovke jednotlivcov v cestnej cyklistike (2008) a v MTB XCO (2005, 2006). Na základe druhého miesta na MSR v maratóne, ktoré si vybojoval tento rok na Singletracku v Košiciach, sa mu podarilo spolu s Tomášom Višňovským nominovať na majstrovstvá sveta v MTB maratóne do talianskeho Auronze di Cadore.



Ahoj Martin! Len pred pár dňami si sa vrátil z Dolomitov, kde si si po dlhšej pauze opäť obliekol reprezentačný dres a postavil sa na štart rovno majstrovstiev sveta. Aké sú tvoje pocity a dojmy? Spokojnosť s výkonom a výsledkom?
Prvý pocit, ktorý mi napadá je únava. Boli to veľmi náročné preteky. Trvalo mi pár dní kým sa telo z toho spamätalo. Ale teraz s odstupom času môžem povedať, že to stálo za to. Priznám sa, že pred pretekmi som si moc neveril a bál som sa ako uspejem, ale na druhej strane som bol rád a hrdý na to, že môžem reprezentovať Slovensko. Bolo mi cťou mať oblečený reprezentačný dres.



Čo sa týka výkonu, tak s tým som spokojný. Viem, že som počas pretekov zo seba vydal všetko, čo som v sebe mal, možno aj o kúsok viac. A výsledok odzrkadľuje reálnu výkonnosť v porovnaní s chalanmi, čo sa tomu venujú profesionálne. Keď som stál na štarte, za cieľ som si dal okrem nespadnúť a nezraniť sa, nebyť posledný. Takže umiestnenie v prvej stovke je OK.



Keby si dostal o rok znova šancu štartovať na MS, využil by si ju?
Toto je veľmi ťažká otázka, na ktorú ešte nedokážem odpovedať. Samozrejme, že by som si vážil príležitosť reprezentovať. Videl som teraz pri prezentácii prezentačné video k MS MX pre rok 2019, ktoré sa budú konať vo Švajčiarsku. Trať budúcoročných MS má mať ešte o 100 výškových metrov viac, ako bolo teraz v Taliansku.

A 4300 m to už je taká dávka výškových metrov, že neviem či nájdem odvahu. Ale vraj odvážnym šťastie praje, tak by som nad tým asi uvažoval, ak by som bol oslovený.



Talianski organizátori pripravili viac ako náročnú trať. Museli ste sa popasovať s dĺžkou cez 100 km a so 4200 nastúpanými výškovými metrami. Niektoré úseky vraj boli naozaj poriadne strmé. Vyhovovala ti takáto trať?
Mne by asi viac vyhovovala trať s menšou dávkou výškových metrov. Predsa len nie som žiadny drobec a do tých kopcov majú určite výhodu menší a ľahší pretekári. Ale musím povedať, že to bola najkrajšia a zároveň najťažšia maratónska trať akú som kedy išiel.

Nedá sa to porovnať so žiadnou traťou na Slovensku. Nie len tou porciou výškových metrov, ale aj terénom. Bol som prekvapený, koľko tam bolo krásnych a ťažkých singlov.



Strmých dole kopcom so zákrutami, po rovine šmykľavé s koreňmi a kameňmi, jednoducho nádhera. Až ma v niektorých momentoch viac boleli ruky ako nohy. A tie kopce hore... Bol som rád, že som si deň pred pretekmi vymenil predný 36 zubový prevodník, ktorý som jazdil celú sezónu, za menší 34 zubový.

Hneď prvý kopec bol na naše pomery brutálny. Na necelých štyroch km sa nastúpalo 700 metrov. V tréningu som si ho bol prejsť na tom väčšom prevodníku a mal som čo robiť, aby som to vôbec „vykoníkoval“ až na vrchol.



Organizácia maratónu a cross country pretekov sa v mnohom líši. Ako sa usporiadateľom podarilo popasovať sa napríklad so zabezpečením takej dlhej trate, ale predovšetkým celkovou atmosférou pretekov? Bol záujem zo strany divákov?
Mne to práveže veľmi pripomínalo, po organizačnej stránke aj zabezpečením trate, preteky svetovej úrovne v XC. Rozdiel som videl iba v tom, že sa išiel jeden dlhý okruh a nie viac kratších a samozrejme aj v dĺžke pretekov.

Trať bola veľmi dobre označená. Všade boli usporiadatelia a nebolo nikdy pochýb kadiaľ ísť. S pretekármi na čele išli motorkári s kamerami a TV vrtuľník. Diváci boli tiež. Nebolo ich toľko ako napr. na TdF, ale tiež dokázali povzbudiť, dodať energiu a nakopnúť.



Líšia sa v niečom občerstvovacie stanice na maratóne na majstrovstvách sveta a na slovenskom pohári? Čím počas 6 hodinového výkonu dopĺňaš energiu?
Rozdielom oproti ostatným klasickým maratónom bolo, že neboli občerstvovacie stanice s jedlom a pitím pre každého pretekára. Pri trati bolo 9 Feed zone, kde mala každá reprezentácia možnosť podať občerstvenie a technickú pomoc svojím pretekárom. Bolo to logisticky veľmi náročné pre realizačný tím a bolo nutné, aby občerstvenie zabezpečovalo viac ľudí.



Počas pretekov využívam najmä prípravky od Aone. Klasický ionťák, gély, tyčinky a v poslednej dobe som začal viac používať kofeín v géloch alebo samotný. Počas dlhého preteku nemám problém dať si 6 - 7 gélov a k tomu 3 - 4 tyčinky. Kofeín ma dokáže veľmi nakopnúť.

Myslím, že je to dané aj tým, že sa snažím skoro vôbec nepiť kávu a tým pádom telo na kofeín počas pretekov reaguje intenzívnejšie. Viem, že niektorým pretekárom vadí veľký počet sladkých gélov a majú potom problém so žalúdkom. Môj problém to našťastie nie je, nemám problém so sladkým a už vôbec nie s čokoládou.



Počas celej sezóny sme ťa mohli vidieť na dlhých tratiach horských maratónov. Sezónu si zavŕšil titulom vicemajster Slovenska na Košickom Singletrack MTB maratóne, na čo ste následne spolu s Tomášom Višňovským štartovali v Dolomitoch. Zmenil si niečo v príprave pred MS, resp. MSR, aby si svoju formu „vygradoval“?
Na MSR som sa snažil pripraviť, aj keď som to nebral ako jediný vrchol sezóny. Chcel som, aby som mal počas celej sezóny vyrovnanú a podľa možností čo najlepšiu formu. Pred MSR som si doprial väčší oddych a veľa som už posledné dva týždne netrénoval. Zo skúsenosti viem, že takýmto oddychom dokážem potom v pretekoch podať oveľa lepší výkon.

To, že mám možnosť reprezentovať na MS, som sa dozvedel iba 10 dní pred podujatím a tu už nebolo moc času na špeciálnu prípravu. Víkend pred MS ma čakali ešte preteky v teréne s porciou cez 100 km, kde som si prešiel peklom a mal počas pretekov veľkú smolu. Takže pred MS bolo hlavnou úlohou sa dať do poriadku po fyzickej stránke a načerpať čo najviac síl, aby bolo z čoho rozdávať.



Cyklistike sa venuješ v podstate vo svojom voľnom čase – popri práci na plný úväzok. Ako sa ti darí skĺbiť povinnosti s tréningom? Dá sa vôbec v takej „časovej tiesni“ plnohodnotne natrénovať na takéto dlhé trate?
Veľmi rád používam jedno motto a dúfam, že sa na mňa nikto nenahnevá, keď hovorím, že „trénovať musia iba tí menej talentovaní“. Cyklistikou a športom sa snažím v prvom rade baviť a mať z toho radosť. A keď je pretekár pozitívne naladený, dokáže v pretekoch dosiahnuť oveľa lepší výsledok a dostať zo seba viac ako očakáva. A myslím, že to sa mi darí.

Na čo kladieš dôraz pri tréningu? Zameriavaš sa na čísla (tep, watty) alebo ideš skôr “oldschool” podľa pocitu?
Čistý oldschool. Nemám žiadny podrobný tréningový plán ani trénera. Nejaký hrubý plán na celú sezónu kopírujem už viac rokov. Za tie roky sa už poznám a viem, kedy potrebujem ubrať, a kedy naopak v tréningu viac pritlačiť. Nepoužívam watty a dokonca v polovici tejto sezóny som prestal používať aj sport tester na meranie tepu (pokazil sa mi hrudný pás a nebola vôľa kúpiť si nový .

Takže idem iba podľa pocitu, času, kilometrov a toho či mi je teplo alebo zima. Netvrdím, že je to tak správne, ale mne to tak vyhovuje.



Zmenil si nejako tréning a prípravu oproti minulým rokom? Predsa len teraz ťa vidieť takmer stále na tých najvyšších priečkach.
Zmenil som iba to, že som bol už začiatkom februára jazdiť v teple. To mi myslím veľmi pomohlo. Potom som bol ešte na jednom tradičnom sústredení v marci. Jedna dôležitá zmena oproti minulým sezónam tu ale je. Tento rok sa mi vyhli vážnejšie zranenia. Boli nejaké pády, ale bez veľkých následkov, iba odreté a udreté telo. Minulú sezónu som mal dve operácie kvôli zlomenému lakťu, predtým zlomená jedna noha, druhá prasknutá…



Tiež som sa tento rok menej venoval triatlonu. Bol som iba tri triatlonové preteky (pozn.: Senecký triatlon 1. miesto AG, Xterra Lago di Garda 1. miesto v AG, Bielsky triatlon 1. Miesto. To som si až teraz uvedomil, že som všetky vyhral ).



Predpokladám, že MSR a MS v maratóne boli tvojim vrcholom sezóny. Plánuješ ešte tento rok niečo alebo ťa už pomaličky čaká prechodné obdobie?
Musím sa priznať, že tých vrcholov, na ktoré som sa v sezóne zameral, bolo viacej. Prvým bol koniec mája, keď som mal ešte akú-takú bežeckú a plaveckú formu, Xterra Lago di Garda, kde som vyhral svoju age group a nominoval sa na MS na Havaji.

Druhý vrchol bola Škoda Bike Open Tour séria a špeciálne preteky po domácich trailoch v Stupave. A potom prišiel vrchol záveru sezóny v podobe MSR. Teraz ešte plánujem posledné preteky tu v Bratislave, a potom chcem mať od bicykla pokoj. Ak počasie ešte dovolí, chcem sa iba pre radosť voziť po obľúbených chodníkoch neďaleko domu a potom postupne prejsť na iné aktivity ako plávanie, beh a posilku.



V sezóne 2018 si sa poriadne rozbehol a zameral si sa predovšetkým na mtb maratóny. Odskočiť si si však stihol aj na svetový pohár v horskom triatlone – na Xterru na Lago di Garda, a ako inak, aj tu si bral metál a to rovno ten najcennejší. Vyzerá to tak, že ti ide všetko, čoho sa chytíš. Je ešte asi priskoro, ale predsa mi to nedá... Rozmýšľal si už nad plánmi do ďalšej sezóny? Máš nejaké sny či ciele?
Xterru a triatlony mám veľmi rád, ale mojou srdcovkou je horský bicykel. Preto som sa logicky zameral najmä na MTB maratóny, a keď sa podarilo tak aj XC. Ciele do budúcej sezóny nemám žiadne. Iba jeden sen, aby som si každé preteky, každý tréning užil a mal z toho radosť. A možno ešte, aby počas pretekov nepršalo. Fakt nemám rád, keď som špinavý od blata.



Všimla som si, že ešte stále si verný hardtailu. Vyhovuje ti, alebo by si už šiel aj do fulla?
Tiež som si všimol, že stále viac pretekárov má FS a HT je už minimum. Tí, čo majú tú možnosť vyberať si bicykel podľa trate, tak si vo viac prípadoch určite vyberú FS. Priznám sa, že ešte som na FS poriadne nejazdil a prikláňam sa k tvrdeniu, že čím menej pohyblivých časti na bicykli, tým sa toho menej môže pokaziť.

Ale na druhej strane boli chvíle počas pretekov, keď som ticho závidel protivníkom, že majú celoodpružený bicykel. Predsa len počas tých dlhých pretekov dokáže pruženie ušetriť dosť síl. Takže budem musieť nad tým porozmýšlať. Ale ťažko sa mi bude lúčiť s tým bicyklom čo mám, lebo mi sedí tak, ako žiaden pred tým.



Na čo kladieš pri výbave dôraz?
V prvom rade to bude asi váha. A veľmi si potrpím na kolesá, aby boli ľahké, pevné a dodávali bicyklu istotu a stabilitu. Mám nadštandardne široké karbónové ráfiky, ktoré urobia plášť ešte širší, čo dodá väčšiu istotu v teréne. A ešte musí byť ľahké sedlo a hrubé penové gripy.

Čo ty a zimná príprava? Si typ čo maká cez zimu, alebo začína až neskôr? A čo doplnkové aktivity ako beh, posilka, turistika a pod…
Počas zimy prípravu nejak neprežívam. Ale za tie roky sa u mňa vytvorila istá závislosť od športu, tak sa hýbem viac-menej každý deň. Je to najmä beh, a tým že som do 17-tich rokov pretekársky plával, tak plávanie a posilka. Občas k tomu pridám nejaké bežky, ale tie moc v obľube nemám. Radšej zjazdovky. Potom od februára sa snažím bicyklovať čo najviac. Keď sa dá tak vonku, inak prichádza na rad ten pekelný trenažér.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor a držím Martinovi palce, nech sa mu darí aj naďalej, minimálne tak, ako doteraz.

Za fotodokumentáciu ďakujem Danielovi Klúčikovi. Autorom titulnej fotografie je Reinerphoto.

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Výber z produktov

Prejsť do shopu (Bicykle ~ Horské bicykle ~ Pevné a hardtail)

Komentáre

Strenki 14.10.2018 (14:55)

Parádny rozhovor, dík zaň

 
karinka Strenki 14.10.2018 (14:56)

Teší ma, že sa páči 😁

 
desertfremen 15.10.2018 (10:16)

Kostel je dobrý, páči sa si že trenuje "na pocit" (čistý oldschool) , žiadne watty a presné plány a tak, a napriek tomu má dobré výsledky a je úspešný.

 
matt 15.10.2018 (19:42)

lenze takto dobre vysledky "oldschool" metodou ako vie dosiahnut Mato by vedelo dosiahnut mizive promile ludi ( ved sam Mato sa k tomu v podstate vyjadril hned na zaciatku rozhovoru )

Naopak na druhu stranu drviva vacsina ludi by mohla mat aj najlepsieho trenera na svete, wattmeter, pulzmeter a neviem co este a na Kostela by aj tak nemalo

 
matt matt 15.10.2018 (19:44)

malo to byt ako odpoved na koment od wiedrzensky , ale akosi sa to neda dodatocne editovat

 
wiedrzensky matt 16.10.2018 (09:35)

Samozrejme. Navyse je pravdepodobne, ze pri spravnej aplikacii novych postupov by sa aj Mato vedel urcite zlepsit, ale pre mna je obdivuhodne ze po tolkych rokoch ma stale volu sa zlepsovat popri full time praci.

 
side 14.10.2018 (13:31)

Výborný článok.
...a aspoň ma už nebude trápiť nakladačka od 2x majstra sveta

 
patrikde 14.10.2018 (13:37)

Ake su to tie siroke rafiky?

 
Lechu patrikde 14.10.2018 (14:43)

Martin ma kolesa od Jana Cibulku, ktory je na forum pod nickom cipo. Inak Janove kolesa jazdi vacsina "dupacov" na SVK, osobne vrelo doporucam.

 
Strenki patrikde 14.10.2018 (14:57)

Podľa mňa ako väčšina ľudí kto má od Jana kolesá, čiže ~25mm vnútorná šírka, čínsky ale veľmi kvalitný výrobca Nextie (mám ich aj ja). cipo by vedel presne povedať, čo presne Kostel jazdí

 
mkostel patrikde 14.10.2018 (15:47)

27mm vnutorna sirka a 33mm vonkajsia

 
patrikde mkostel 14.10.2018 (20:29)

Dikes, vsetkym

 
milsu 14.10.2018 (16:50)

Super rozhovor

 
mishox 15.10.2018 (10:43)

Mna by zaujmalo ake mnozstvo casu odtrenuje za rok.

 
wiedrzensky 15.10.2018 (14:31)

Pekny rozhovor, je skvele vidiet ze sa dobre vysledky daju dosiahnut aj oldschool metodou!

Mata pozdravujem, zhruba 15 rokov dozadu sme sa este ako juniori nahanali na XC zavodoch a na par spolocnych vyjazdoch aj obliekali repre dres Nech sa dari aj nadalej!

 
jakub.kochol 15.10.2018 (19:56)

Super članok

 
Pridaj komentár