Reportáž: Jesenné Blinduro 2018 - zážitkové enduro na oči

Blinduro je organizátorský projekt dvojice Zdeňek Pól a Michal Prokop. O jeho popularite svedčí aj fakt, že už v marci sa štartová listina, ktorá bola limitovaná na 300 miest, naplnila za necelý týždeň. Jazda „na oči“ ľudí rozhodne láka a má svoje špecifiká...

Na svete je pomerne krátko - od jari 2017 - no odvtedy sa pod touto hlavičkou udialo už niekoľko akcií, ktoré lákajú množstvo bikerov nielen z Čiech a Slovenska. Minulý rok som absolvoval jesennú verziu na Valašsku a napriek počasiu pod psa to bola pre mňa biková akcia roka 2017. Preto bolo jasné, že si to musím zopakovať.

Na Blindure sa idú rýchlostné skúšky tzv. “na oči”, teda bez predchádzajúceho tréningu. Tento typ pretekov detailne preverí nielen jazdecké schopnosti, ale aj fyzickú kondíciu každého jazdca. Jazdí sa dva dni a nič okrem približnej lokality nie je dopredu jasné. Presnejšiu dĺžku trasy a počet rýchlostných skúšok zverejňuje organizátor až v deň štartu.

Sobota: Poďme na to!

Do areálu dorazím zhruba o pol desiatej. Nasleduje klasický proces registrácie a mám zhruba 2 a pol hodiny času do štartu. Stretávam niekoľko známych tvárí zo Slovenska, prehadzujeme pár slov a špekulujeme o tom, čo nás čaká. Štartuje sa po 20 členných skupinách, každých 10 minút. Na dnes nám organizátor sľúbil tri rýchlostné skúšky a cca 1000 výškových metrov na 30 km. Príjemná porcia kilometrov na úvodný deň. Naša skupina štartuje o 12:40. Z Karolinky smerujeme na Soláň. Stúpanie je výživné, ale hrebeň Soláňa má skvelú atmosféru.

Na prvú rýchlostnú skúšku dorazíme po zhruba desiatich kilometroch. Okolitý ihličnatý les sľubuje pekný a prírodný trail. Od štartu nasleduje krátka paľba hrabankou v ihličnatom lese. Rýchle úseky striedajú čerstvo vyhrabané zátačky a prírodné prepady. Celá erzeta je čerstvo nakopaná, prašná a má skvelý flow. Mám pocit, že idem strašne pomaly, ale neskutočne si to užívam. Na úvod skvelé a pevne verím, že v tomto smere to bude pokračovať.


Na rýchlostnú skúšku číslo 2 je to odhadom ďalších 10 km. Zo Soláne križujeme hlavnú cestu z Makova a o chvíľu tlačíme bicykle do kopca neďaleko bike parku Kýčerka. Transfer končí tesne nad vlekom na Kýčerke. Očakávam erzetu v bikeparku, ale nemôžem sa viac mýliť. Trail vedie od prvých metrov lesom, mimo oficiálne trasy. Začíname dlhším odklopeným úsekom plným kameňov a koreňov. V jednej chvíli nezvládam udržať predpokladanú stopu a zastavujem ramenom o strom. Našťastie ma táto stopka nestála veľa času.

Z lesa križujeme cez zjazdovku a smerujeme do prudkej technickej pasáže cez korene. Nasleduje šprint po rovine a cieľ. Môže byť! Z Kýčerky nás transfer vedie dlhým stúpaním na Strčkovú. Úvodné stúpanie je rozhodne náročné na morálku: Vidíme pred sebou asi 1,5 kilometra lesnej cesty. Nevyzerá príliš strmo, ale prvý pohľad trochu klame, navyše je vysypaná kamením, ktoré sa používa ako podklad pod železničné podvaly. Lúkami nad Kýčerkou potom pokračujeme nad lyžiarsky vlek nad Karolinkou.

RS3 - Začiatok katastrofy

Pred nami je posledná rýchlostná skúška dňa. Začiatok trate tvoria “šikany” na zjazdovke a pri vjazde do lesa trochu zmätkujem. Nasleduje perfektná pasáž lesom, niekoľko traverzov pretkaných zákrutami v hrabanke. Takto nejako si predstavujem ideálnu trať “na oči”. Zhruba v polovici tohto úseku vidím, že sa rýchlo približujem jazdcovi pred sebou, čo celkom zvyšuje moju motiváciu pustiť brzdy. Dole pred ďalším vjazdom na zjazdovku som na dosah, a tak sa ho snažím obísť z ľava. Biker predo mnou však pri úhybacom manévri trafí riaditkami strom a ide k zemi. Nemám už vôbec čas reagovať a tak v plnej rýchlosti doňho narazím a nohou pristanem vo výplete zadného kolesa. Nasleduje obojstranné ospravedlnenie a snažím sa dobehnúť zameškané. Na zjazdovke tak idem “plný kotol”.

Do ďalšieho úseku v lese ale cítim, že niečo nie je v poriadku. Pri náraze som zrejme odtrhol skrutku na vodítku reťaze a tá v rýchlej pasáži prepadla cez prevodník. Nasledujúci úsek sa snažím napodobniť Aarona Gwina, ale napriek dlhoročným skúsenostiam s jazdou bez reťaze, to na poslednom rovnom úseku nie je úplne to pravé orechové - a tak musím dobiehať vedľa bicykla. Trail bol parádny, celkový dojem z dňa kazia len malé katastrofy, ktoré ma postihli na poslednom úseku. Sklamanie je ešte výraznejšie, keď zistím, že prvá RS mi vyšla nad očakávania na celkové 10 miesto a druhá aj s pádom na 21. Po sobote figurujem na 32. mieste a snažím sa aspoň namotivovať na ďalší deň.

Nedeľa: Katastrofy nekončia

V nedeľu mám počas cesty na Karolinku zmiešané pocity. Je o poznanie chladnejšie a mrholí. Kým ale dorazím do areálu, dážď pomaly ustupuje. Na programe je zhruba podobná porcia kilometrov a prevýšenia ako v sobotu. Transfer k štvrtej rýchlostnej skúške je identický. Kúsok pod vrchom Soláne mi vďaka nízkym teplotám začína tuhnúť teleskopická sedlovka a na hrebeni sa s ňou už nedá pohnúť. Našťastie je v spodnej polohe, čo mi počas meranej skúšky neprekáža.

RS4 má podobný profil ako RS1 v sobotu, smrekový les a hrabanka, tentokrát však všetko v pomalšej rýchlosti. Zákruty sú viac zavreté, ale napriek malému pádu sa mi ide dobre a v cieli takmer dobieham jazdca predo mnou. Pokračujeme tlačením bicyklov naspäť na hrebeň Soláne a v protismere smerujeme k piatej rýchlostnej skúške.


Katastrofy ma neobchádzajú ani počas transferu. Pri preskakovaní odvodňovacieho kanála počujem zvoniť hranu zadného ráfku. Netrvá dlho a koleso je prázdne. Jazdci, s ktorými idem v skupine žartujú, že som problémový typ. V tomto prípade sa nedá oponovať. Na štarte piatej erzety sa zdržím, a za každú cenu sa chcem vyhnúť nasadzovaniu duše. Nafúkam koleso na maximálne tlaky a vyzerá to tak, že mlieko v bezdušáku zabralo a plášť drží. Tesne pred štartom však počujem fučanie. Dotlakujem ešte raz a dúfam, že vydrží.

Trail začína pomerne rýchlou lesnou pasážou, prelietavam cez kamenné pole a idem podvedome opatrnejšie. V spodnej pasáži je viac zavretých zákrut. Dole vidím, ako dobieham jazdca pred sebou, čo mi pridáva na sebavedomí a zrýchľujem. Koniec trailu je neskutočne pekný, plný koreňov a kameňov. Chodník vedie cez obrovské kamenné pole obrastené machom. Rozhodne najťažší a najkrajší úsek víkendu!


Dole nás našťastie čaká občerstvovacia stanica a mechanické depo. Okamžite využívam služby mechanika, ktorý mi na počkanie rozbehne zaseknutú sedlovku a knôtom zalepí aj dieru v zadnom kolese. Tlačím do seba frgále a pokračujeme ďalej.

Majstrovstvá sveta v traverzovaní

Pokračujeme rovnakým výstupom na Kýčerku ako v sobotu. Šiesta erzeta štartuje krátkou “dupačkou” a ďalej letíme na dlhú odklopenú pasáž cez korene v lese. Tento úsek si trochu pamätám z minulého roku. Zhruba v polovici je metrový drop na rovinu, ktorý ale aj tak poriadne prekvapil. Nasleduje ďalšia čerstvá pasáž v hrabanke a pred cieľom v “šikane” zachytím riaditkami stromček a letím mimo trate. Našťastie som OK a tie dva metre do cieľa dobieham.

Z Kýčerky nasleduje opäť identické stúpanie “na morálku” a zhruba do hodiny stojíme nad vlekom na Karolinke. Niekto komentuje nasledujúcu erzetu slovami: “hele, to bude mistrovství světa v traverzech”. Štart je opäť identický, po pár metroch ale trail smeruje na opačnú stranu lesa. Všetko poriadne odklopené, vlhké úseky zjazdovky striedajú suché v lese. V polovici sa opakuje úsek zo soboty, paľba po lúke, vjazd do lesa je mierne upravený. Nasleduje rovinka, perfektná prachová pasáž cez rúbanisko a dole už len šprint do cieľa.

Frgále, slivovica a pohoda

V cieli nás čaká slivovica a frgále a počas pripíjania si s ostatnými vymieňame dojmy a postrehy z víkendu. Jesenné Blinduro nastavilo laťku poriadne vysoko. Určite by sa našlo pár drobností, ktoré by sa mohli do budúcna zmeniť, ale nejde o nič, čo by zanechalo zásadnú stopu v pamäti. Trate boli z 80 % čerstvo nakopané, prírodné traily a aj napriek formátu jazdy “na oči” sa na nich nenachádzalo nič extrémne nebezpečné.

Ľahké to nebolo, ale zábavy som si užil veľa. Osobne mi tento formát vyhovuje najviac. Enduro preteky by nemali byť o memorovaní stôp, ale o schopnosti reagovať na prekážky počas jazdy. Okrem toho to s určitosťou preverí aj fyzickú kondíciu, pretože je ťažké rozložiť sily, ak neviete čo vás čaká.


Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze. Blinduro je skvelým príkladom, ako by mala akcia podobného formátu vyzerať. Organizácia bola na jednotku (všetky potrebné informácie sa k nám dostali včas) a možnosť využiť depo a služby mechanika sú obrovským plusom. Lokálne produkty (a nemyslím tým len slivovicu) na občerstvovačke navyše potešili každého labužníka.


A v neposlednom rade klobúk dole pred trasovaním a trpezlivosťou pri vybavovaní povolení. Za seba môžem povedať, že ak Blinduro opäť zavíta na Valašsko, tak sa tam určite znova vrátim!

Fotky: FB Robin Nevřal a jxxw.