Cyklokros pre všetkých

alebo Zablaťťe seba aj bike len za 50 Sk

Bol to prvý ročník a takmer som sa zapísal do jeho histórie “bedňou“. Prišiel som, videl som, prepálil som. No čo, každý, kto sa nechá príliš uniesť atmosférou závodu to predsa môže prepáliť a ja nie som výnimkou. Ale tých pár minút slávy, keď som viedol a vchádzal do druhého okruhu na čele a moderátor hovoril moje meno, mi už nikto nezoberie.

Konkurencia bola menej než malá - na štart sa nás postavilo v kategórii "všetci amatéri čo sa dobrovoľne bez nátlaku prihlásia" rovných deväť kúskov. Napriek malému počtu sme ale boli na pohľad veľmi pestrý “balík“ ako vekovo, tak aj typmi bicyklov. Kategória koniec koncov takéto zloženie nepriamo aj predurčovala a aj názov akcie prezentovanej na stránke STARZ-u hovoril o tom, že prísť môžu všetci. Akurát som netušil, že pojem všetci sa bude rovnať číslu deväť.

Trochu škoda, že túto možnosť nevyužilo viac ľudí, ale vôbec to nevadí. To, že nás bolo pomenej malo skôr pozitívny efekt - aspoň sme si nezavadzali na trati. Keď už som pri tých počtoch - o čo menej nás stálo na štartovej čiare, o to výdatnejšia podpora bola vo forme známych, čo prišli v “civile“ a určite sa v duchu škodoradostne tešili, ako sa zablatíme. Boli síce leniví sadnúť na bike, ale prišli aspoň pozrieť, pofotiť a urobiť atmosféru - aj to sa ráta. Vďaka nim tak vlastne vznikol pre mňa veľmi netradičný jav, keď okolo trate som videl podstatne viac známych tvárí ako na trati.

Trať bola vymyslená perfektne. Organizátori využili areál Partizánskej lúky takmer na maximum a našli naozaj pekné úseky ako napr. štrk, lesné stúpanie, prírodné schody, betónové schody, nespevnené zjazdy a samozrejme nemôžem zabudnúť na hlavný prvok - blato. To však organizátori hľadať nemuseli, bolo v podstate všade kam človek dovidel (ak nerátam asfalt). Terén a podklad boli teda skutočne cyklokrosové ako sa patrí a myslím, že sme sa vďaka tomu všetci aspoň chvíľku cítili tak trochu ako “profíci“ (hlavne na tých troch miestach trate, kde sa behalo s bicyklom na ramene). Možno aj preto, že ten môj s plnou fľašou a pumpou vyše 15 kilový bike predsa len nie je až tak zábavné nosiť, ma najviac oslovovali ostré točky, v ktorých sa dalo na podmáčanom trávo-blate fakt vyšantiť a otestovať si rôzne techniky prejazdu zákrut. Jediné, čo mi chýbalo k dokonalosti bol brod cez Vydricu. Keďže sme celý čas jazdili po blate okolo nej, tak si myslím, že trochu vody by nás už nezabilo. Ale pravdou je, že keď som v TV pozeral cyklokros, tiež som tam brody nevidel, takže asi nie sú tradičnou súčasťou cyklokrosovej trate, resp. väčšinou sú v čase konania takejto akcie potoky už zamrznuté. My sme sa našťastie s mrazom nepotýkali a počasie nám naozaj prialo. Bol skutočne nádherný slnečný deň a teplomer sa o dušu snažil dotiahnuť to na príjemných 10 stupňov (či sa mu to podarilo neviem, ale ak aj nie, tak veľa nechýbalo).

A aby som nezabudol - trať bola vyznačená “blbuvzdorne“ (horizontálne páskovanie celého okruhu), čo bolo pri tom množstve zmien smeru na krátkych úsekoch vlastne aj nevyhnutné. Môj spolubojovník “DOKTOR“ si túto formu značenia uznanlivo pochvaľoval, lebo sa nemusel stresovať tým, že zablúdi (na to má ozaj talent) a o to viac sa mohol sústrediť na svoj výkon, ktorý premenil vo víťazstvo. Vyhral s prehľadom a dostatočným náskokom pred ďalšími dvoma cyklistami po tom, čo ma v cca tretine druhého okruhu začali postupne predbiehať (už na konci prvého okruhu som zhasol ako sviečka vo vetre).

Gratulujem všetkým trom na pomyselných stupňoch víťazov a aj ostatným “blatachtivým“ odvážlivcom v našej pestrej kategórii. O rok sa zúčastním v poradí druhého ročníka snáď tiež, aspoň budem môcť aj potom hovoriť, že som absolvoval všetky ročníky tejto sympatickej akcie, na ktorej je z môjho pohľadu omnoho dôležitejšie vyhrať nad vlastnou lenivosťou, než nad ostatnými.

Na záver chcem poďakovať organizátorom za to, že mysleli aj na ľudí, ktorí sa cyklokrosu nevenujú, ale chcú si takúto trať aspoň vyskúšať. Myslím, že budúci rok bude účasť určite vyššia (už mám ohlasy z radov známych), takže dúfam, že bude opäť vytvorená takáto amatérska kategória.

S heslom nášho fiktívneho bike klubu: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale prežiť tú hanbu, keď vás porazí sratch...“, sa lúčim so všetkými, čo sa dočítali až sem.

Výsledky
Oficiálna fotogaléria
Web organizátora