Reportáž: Enduro Race Bojnice – viac než podarený nultý ročník

Bojnice a lesy nad nimi zažívajú tento rok mtb eufóriu. Okrem toho, že sa podarilo zlegalizovať niekoľko trailov, začal sa budovať aj unikátny Turzov Flow trail a teraz, na koniec sezóny aj 0-tý ročník pretekov v disciplíne enduro...

Za týmto všetkým stoja chalani z O.Z. Hornonitrianske Stopy, ktorým patrí obrovské ďakujeme za to, čo všetko v krátkom období dokázali, takisto za skvelú organizáciu pretekov. Tie sa konali v sobotu 27. októbra na Bojnicko-Dubnických trailoch, čo je mne v podstate za domom a tak som sa odhodlal na svoje prvé enduro.

https://foto.mtbiker.sk/Other/2018/endurobojnice/bojnice_03.jpg
Z trailov, ktoré boli zaradené do rýchlostných skúšok, som poznal dobre dva a z nich sa najčastejšie jazdil iba ten jeden – Pálfyho. V pretekoch sa však jazdil aj Korvínov trail ako prvý, nasledoval spomínaný Pálfyho, aj keď iba krátka časť a nakoniec chuťovka, ťažký, čiernou farbou značený Gilethov trail. No poďme pekne po poriadku. Vyrážam z dedinky Poruba krížom cez pole do Kanianky, odtiaľ po hlavnej ceste do Dubnice (časť Bojníc) k miestnemu futbalovému ihrisku. Cestou sa zrážam s kamarátom Martinom, ktorý má rovnaký cieľ ako ja. Prichádzame spolu k ihrisku, kde už hrá hudba, spúšťa sa registrácia a takisto sa zbiehajú pretekári. Registrovať sa dalo aj online pred pretekmi, no asi ako väčšina, aj ja som čakal, aké bude ráno počasie. Všetko prebehlo hladko. So štartovým číslom sme obdržali nálepku s harmonogramom štartov na jednotlivé RZ + limit na presun a elektronický čip. Stále prichádzali ďalší pretekári.


Atmosféra bola skvelá už pred samotnými pretekmi, stretla sa tu fakt výborná partia. Pokiaľ som správne rátal, na štartovnej listine bolo 71 pretekárov, z toho päť žien, čo bola podľa organizátora aj skúsených „enduristov“ slušná účasť. Stretol som tu veľa známych, o ktorých viem, že jazdia, no nemali sme to šťastie na spoločný výjazd počas sezóny. Prišli pretekári zo Žiliny, Nitry, Bytče ale aj Krompách, či Partizánskeho.

RS1 - začíname

10:30 sa začal krátky „brífing“ s organizátorom, kde sme obdržali inštrukcie a nejaké základné informácie o priebehu. „Preceda“ nám poprial veľa šťastia a o 11:00 sa postavili na štart prví dvaja pretekári. Ja s Maťom sme štartovali o 11:12. Čakal nás prvý výšlap po žltej TZ ku lesníckej chate Bohátka, odtiaľ na Šútovské sedlo, kde sme zabočili už cez les po singláči smerom k štartu prvej RS. Trať bola značená dobre, len po štarte sme sa trochu netrafili, pre zlý úsudok. Na prvý výšľap sme mali 45 minút, čo bolo vhodné aj na pohodové tempo. Nakoniec sme aj tak ešte čakali na štart s dostatočnou rezervou.


Prvá RS viedla cez Korvínov trail späť ku chate Bohátka. Je to krátky, no veľmi zábavný trail s peknými zákrutami v protisvahoch, odklonenými traverzmi a klopkami. Po štarte je priestor to poriadne rozdupať, jeden malý skok a po pravotočivej zákrute sa ide do zjazdu so spomínanými zákrutami a inými terénnymi prvkami. V jednej zo zákrut sa akosi nezmestím na trail a tak dobrzďujem tesne pred stromom. Musím dole z biku, vytiahnuť ho späť na trail a znovu to rozdupať. Záver trailu bol mierne upravený oproti originálu, aby sme pribrzdili, nech nám môže organizátor odpípnuť čas. O chvíľu ma dobieha Maťo a spolu už vyrážame na transfer č. 2 ku RS2.

RS2 – nech žije enduro

Táto rýchlostná skúška vedie časťou Pálfyho trailu. Vynecháva sa výšlapový úvod a tak sa štartuje hneď dolu kopcom. Opäť je dostatok času pred štartom a tak sa oddávame pripravenému bufetu. Okrem redbullu, koly, minerálok je k dispozícii aj banán, oriešky, sušené jablká, aj nejaká čokoláda a ak viete, čo sú slušné móresy, sympatické slečny ulejú aj z domácej marhuľovice. Nech žije enduro! Okrem bufetu sa tu nachádza aj servis, ktorý zabezpečila firma Guru Suspension.


12:46 mi prikladá organizátor krabičku k čipu a ja sa púšťam do RS2. Začiatok je mierny kopček dolu, kde sa to dá slušne rozdupať. Nasleduje rovinka, kde zaberám do pedálov čo to dá, kým sa profil trate opäť nepreklopí smerom dolu. Tu už prichádza úsek s kameňmi a koreňmi, ktorý mieri priamo dolu, až ku veľkej skale, kde sa nachádza “rock face“, ten sa našťastie obchádza. Nasleduje úzka pasáž popod spomínanú skalu. Tento úsek prechádzam s prehľadom, mám ho najazdený do dnes 26x v tejto sezóne.


Ako sa spúšťam od skaly dolu, zamotá sa mi do predného kolesa akýsi konár a ten vlečiem so sebou veľký kus trate...ani počas špurtu po rovine nechce sám odpadnúť, prichádza prvý skok a ten k...onár tam stále drží. V ďalšom rovnejšom úseku pred druhým skokom sa púšťam jednou rukou a konár vytrhnem nasilu. Druhý skok len tak nejako prejdem a vďaka zábave s konárom strácam aj nejaké tie sekundy. Posledný úsek pomedzi stromy a ja vychádzam pri kaplnke Sv. Vendelín, kde sa RS2 končí. Čakám na Martina, ktorý prichádza kúsok za mnou a spolu pokračujeme transferom číslo 3 na štart poslednej RS.

RS3 – ešte to chce tréning

Štart RS je hneď vedľa predošlého štartu, takže opäť je dispozícii servis a bufet. Priznám sa, že tento posledný trail som išiel prvý raz deň pred pretekmi a tak som mal z neho obavy, nakoľko je to náročnejší trail, kde sa nachádzajú aj ťažšie prvky, ako dropy, vyššie skoky, dvojskoky, rockgardeny, koreňové odklopené pasáže...preto je označený čiernou farbou. Po štarte nasledujú dve zákruty, prejazd cez korene, potom drop zo skaly, no ten sa dá obísť, čo aj využívam. Hneď ďalším prvkom je dvojskok, čo nemal byť problém, ale ten som si vyrobil sám svojou chybou a tak dopadám na zadné koleso, akosi ma vypne z ľavého pedálu a pre istotu si s ním pretočím presne do píštali. Au. Zázrak, že som to ustál. Pokračujem ďalej. Cez žľab to už ide v pohode, rýchlo. Prichádzam na rovinatú pasáž, kde si treba do toho dupnúť a zahrať sa na Sagana v špurte. Prichádzame do spodnej pasáže, ktorá je náročná a je to to pravé orechové, pre všetkých fanúšikov endura. Sú tu rockgardeny, korene, ktoré sú vlhké, tak to občas ustrelí, voľné kamene.


V jednom z rockgardenov vyberám zlú stopu a predo mnou sa objaví obrovský kameň. Strhnem riadidlá doprava, aby som ho obišiel, trochu šuchnem oň nohou a dobrzďujem úplne mimo trate. Vraciam sa späť na trail, no to je už za mnou Martin, ktorého púšťam, nakoľko to má rozbehnuté. Nestihnem sa zapnúť do pedálov a už počujem za sebou „POZOR“. Púšťam ďalšieho rýchlejšieho. Konečne sa dostávam do rýchlosti aj ja, prechádzam náročnejší úsek, ktorý obchádza ďalší ťažký “rockface“. Za mnou počujem ďalšieho jazdca. Schádzam na lúku, kde nás čaká iba rýchla zvážnica, jedna ostrá zákruta vpravo a cieľová rovinka. Na nej ma predbieha ďalší jazdec. Posledné esíčko na spomalenie pred odpípnutím, kde ešte čakám, kým odpípnu jazdca predo mnou a je koniec. Vyhovárať sa na to, že som to nemal najazdené, by bolo jednoduché, ale aj môj parťák to dal na prvý krát rýchlejšie a chalanisko, čo bral druhé miesto to išiel takisto naslepo. Takže treba trénovať techniku.

Pocity z prvotiny

Absolvoval som svoje prvé enduro preteky vôbec. Skvelá atmosféra, ľudia, povzbudzovanie a vzájomné podpichovačky, k tomu výborná organizácia a traily. Počasie na objednávku, pršať začalo až keď sme jedli pod strechou guláš a čakali na vyhlásenie výsledkov. Prvé miesto bral Juraj Uhlarik alias Wiedrzensky so šesť sekundovým náskokom na Petra Krajčoviecha, ktorý to takto “na parádu“ zajazdil “na slepo“. Tretie miesto získal Martin Koreň. Medzi ženami brala zlato Radka Hikaníková nasledovaná Nikolou Varáčkovou a Ester Bartekovou. Ja som cieľ splnil, posledný som nebol. Verím, že akcia bude skvelou a rovnako dúfam, že sa jednotlivé RS o niečo natiahnu.


Ešte raz patrí obrovská vďaka chalanom z OZ Hornonitrianske Stopy, sponzorom a Bojniciam za poskytnutie základne na futbalovom ihrisku a každému, kto sa podieľal na tejto akcii organizačne. No a mne ostáva iba trénovať, aby som bol na budúci rok lepší ako teraz.

Výsledky nájdete na tomto odkaze.
Autor fotiek: Vladimír Králik
report_problem Našiel si v texte chybu?

Enduro Race Bojnice

calendar_today 27. 10. 2018
label Enduro
place Bojnice (Slovensko)

AdMich 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela
Komentáre
Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela
Podobné články
Reportáž: HORSEFEATHERS Enduro Race Kraličák – víkend plný blata, pádov, sklamania a šťastia v jednom
Ako prebiehalo prvé kolo Českej Enduro Série v podaní MTBIKER tímu? Kto je v tíme nový a aké nástrahy čakali na našich pretekárov?
Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa – moja účasť na HES 2024
Tento rok sa mi podarilo absolvovať celú Hornonitriansku Enduro Sériu, ktorú každoročne organizujú OZ Hornonitrianske stopy a Baťove traily. Bolo z toho aj zaujímavé umiestnenie.
Reportáž: Bajkula Bratislavské enduro - dôkaz, že enduro neupadá?
Posledné kolo SPEN sa konalo 15. októbra v Malých Karpatoch. Po zrušenom predošlom kole, ktoré malo byť v Mýte pod Ďumbierom, si jazdci prišli zmerať sily práve na traily TBK v Bratislave.
keyboard_arrow_up