Lago di Garda - 3/5

Kde je vôľa, tam je cesta! alebo Zo zásady ideme v protismere a nikdy sa nevraciame... (prostredná časť reportu z výpravy na Lago di Garda)

Deň tretí ( sobota, 22. 3. 2008 )

Už ráno nádherne svietilo slniečko a to bol prísľub pekného výjazdu s ešte krajšími výhľadmi. Zvládli sme sa najesť a pripraviť o poznanie rýchlejšie ako včera a vyrazili sme na naplánovanú trasu. Začiatok bol vynikajúci - lesný chodník klesajúci od jazera Lago di Ledro dole smerom k Lago di Garda. Vyzeral sľubne. Ale len chvíľku. " title=" Totiž pojem lesný chodník si zaslúžila len úvodná časť a záver, strednej pasáži s dosť veľkým sklonom by sa omnoho viac hodilo priliehavejšie pomenovanie. Asi niečo v štýle "vyschnuté koryto potoka so skrytými voľnými kameňmi a všetkomaskujúcim lístím". S trochou rizika by sa dala ísť aj tá stredná pasáž, ale v prvom rade sme všetci chceli v zdraví absolvovať aj zvyšok výjazdu a dovolenky, takže rozum kázal zosadnúť. Pri tej príležitosti sme si zavtipkovali, že včera sme výjazd pešou turistikou končili a dnes už začíname. A to sme ešte nevedeli, čo nás čaká o pár minút. " title="

Práve sme to zistili. Po absolvovaní "koryta" a prejdení pár sto metrov po kvalitnej šotolinovej ceste, sme sa dostali k ústiu chodníka s číslom 429, ktorý sa nás úpenlivo snažil sklonom a povrchom varovať a odradiť od rozhodnutia pokračovať v ceste po ňom. Avšak riadiac sa našou naivnou predstavou typu " keď to tí taliani zaznačili do mapy, tak sa to predsa musí dať ísť", sme urobili ďalšie z našich strategických rozhodnutí z kategórie tzv. osudových a vyrazili sme v ústrety tejto novej výzve. Spätne môžem myslím s čistým svedomím za všetkých účastníkov skonštatovať, že taliani sú naozaj taliani a my sme boli veľmi naivní, lebo v ich mapách treba čítať ešte aj "medzi vrstevnicami". Toto bol jednoducho smerom hore čisto turistický chodník a smerom dole bol jazditeľný len pre technicky dosť zdatných jedincov (o zjazdnosti niektorých úsekov sa dá polemizovať, ale určite by som si ho smerom dole dal omnoho radšej ako hore). Nebudem ani písať o vývoji nálady u väčšiny mojich spolusúputníkov, stačí ak spomeniem, že ku koncu už padlo aj vyjadrenie typu " Ak za tamtou zákrutou nebude vrchol, tak idem späť dole." Našťastie tam už vrchol bol a tak sme to úspešne zvládli. Predstavu o turistickom úvode si každý urobí ľahko z hodnoty prevýšenia 420 metrov, prejdenej vzdialenosti pod 2 kilometre a potrebného času na výstup niečo vyše hodiny...

Nevadí. Hlavné bolo, že sme konečne dorazili na vrchol, kúsok nad sedlo Bocca di Le (780 m). Tam sme si dali zaslúžený odpočinok na krásne hrejúcom slniečku a popri tom sme si užívali tvrdo vydretý výhľad z výšky 800 metrov na hladinu Lago di Garda, rozprestierajúcu sa pod nami a kúpajúcu sa v zlatých lúčoch a jemnom opare. Po pár fotkách a chvíľke oddychu nás pre zmenu čakalo klesanie o cca 250 výškových metrov bližšie k hladine jazera (stále po chodníku 429). Bol to nádherný technický singláč a priam si na niektorých úsekoch pýtal, aby som si cez tie kamene stojace v ceste skočil. Aj som si, len som pozabudol, že v stúpaní sa mi podarilo chytiť do zadného plášťa nejaký tŕň a koleso postupne mierne mäklo. Samozrejme, že pri dopade som prerazil dušu, čo však nikomu príliš nevadilo - aspoň som stihol vytiahnuť mobil a postupne pofotiť ostatných ako prichádzali a potom, kým ja som menil dušu, si ostatní spravili z nútenej prestávky hotovú foto párty. Mal som pocit, že ešte chvíľku ich nechám osamote a začnú fotiť s tými bikami aj akty. " title=" Jednoducho som si vybral na defekt to najlepšie miesto aké sa dalo nájsť - singláč klesajúci úbočím nad jazerom s nádhernými výhľadmi. Fotky vlastne hovoria samé za seba. Dušu som bez problémov vymenil a tak sme po dofotení "aktov" pokračovali v klesaní a napojili sa na šotolinovú cestu s označením 422b.

Na spodku klesania sme stretli trojicu bikerov - jedného chalana a dve baby. Ako sme neskôr zistili, chalan tam bol so svojou priateľkou a tá druhá holka im robila sprievodcu. Veru, aj nám by sa zišla - určite by nám ušetrila včerajší turistický zostup na záver dňa, aj dnešný úvodný turistický výstup. Začali sme opäť stúpať. Z výšky 550 m po už spomenutej ceste 422b sme na úseku 3,5 km plynulo vystúpali až do výšky 950 m. Túto cestu môžem vrelo odporučiť - ideálne tréningové stúpanie. Nervy nám v ňom robila len sprievodkyňa toho bikerského páru, ktorá sa evidentne nudila, zatiaľ čo sme aj my aj nemčúri v stúpaní potili krv. A tak kým my sme to zvládli raz, ona stihla prejsť okolo nás hore a späť k nemčúrom za našimi chrbtami minimálne 3 krát. Lietala tam proste ako jojo. Veru, chcel by som mať jej kondičku... Ale zas jej lýtka by som nechcel - Gabo ich zhodnotil výstižne a dokonca aj s použitím citoslovca. Hodnotenie znelo asi takto: " Fuj, aké hnusné tlsté lýtka!" " title="

Nemčúrov alias "scheize-trekkerov" (Mirova ochranná známka) sme sa definitívne zbavili a ich jojo nás konečne prestalo deptať neustálym jazdením hore-dole. Oddýchli sme si a po beznádejnom a neuváženom pokuse stúpať turistickým chodníkom č. 422bis napriamo hore do Passo Rocchetta (1159 m) sme sa veľmi rýchlo vrátili na zjazdnú cestu a tam nás po pár sto metroch čakalo pri Prati di Guil napojenie na chodník č. 422 stúpajúci do Passo Rocchetta miernejšie. Stúpanie bolo tentokrát z kategórie "relatívne jazditeľné". Bolo fakt pekné a extrémne technické (20 centimetrové schody z koreňov resp. kameňov), kamenné polia, točky a pod., ale vzhľadom na náročnosť povrchu a vyčerpanie sme poniektorí dosť veľkú časť odkráčali popri biku. Aspoň tie najextrémnejšie koreňové a kamenné pasáže som vyšiel v sedle, ale daňou za to bolo následné nevládanie na relatívne pohodových hladkých úsekoch. Snáď len Mirec si to so svojim 10 kg bikom ako tak užil a konečne bol podľa mňa spokojný s vývojom profilu. Cestou hore nám na chvíľku aj zasnežilo na spestrenie a stihli sme spraviť pár foto.

Konečne hore. Dorazili sme do sedla Passo Rocchetta (1159 m). Preštudovali sme mapu, spravili pár vydarených foto a vydali sa geniálnym singletrackom č. 101bis kopírujúcim hrebeň po vrstevnici vo výške na úrovni okolo 1150-1200 m. Bolo trochu zamračené, takže výhľady neboli až tak podľa ranných predpokladov, ale ten chodník to vykompenzoval v plnej miere. Tento výjazd sme si po turistickom úvode už fakt užívali a stál za to. Zo 101bis sme odbočili vpravo na 101 a po vrstevnici sme prišli až do sedla Passo Guil (1208 m), kde bola zdanlivo úplne nelogicky umiestnená značka, že cesta, po ktorej sme práve prišli je slepá. Ale nelogické to nebolo - taliani by tam proste na tých svojich Fiatoch boli schopní pokojne vojsť, len by mali potom asi na tých užších úsekoch veľký problém sa otočiť. Od sedla sme pokračovali ďalej širšou šotolinovou vrstevnicou č. 421 smerom na Passo Nota a zrazu sme sa ocitli na heliporte. Takže ak máte dosť peňazí, možno by ste ani nemuseli ísť hore v pedáloch... " title=" Odtiaľ to bol už len kúsok do sedla Bocca dei Fortini (1245 m), kde sme na seba obliekli všetko čo sme mali. Teplota bola v tom čase blízko nuly a nás čakal zjazd dlhý takmer 8 km a sklesanie o 600 výškových metrov k Lago di Ledro. Keď sme dorazili "domov", tak bežec Miro tam už zase bol...

Bilancia:
bežec - 40 km / 1700 m
bikeri - 33,6 km / 1717 m

Naša ďalšia porážka bola na svete. S bežcami sa jednoducho súperiť v takýchto kopcoch neoplatí (hlavne ak ste členom cykloturistickej partie, ktorá robí tretinu výškových metrov na bikovom výjazde pešo). " title="

Pokračovanie nabudúce.


Trasa: Mezzolago - Molina di Ledro - Via del Ponale - chodník 429 - Bocca di Lé - chodník 422 B - chodník 422 - Passo Rocchetta - chodník 101bis - chodník 101 - Passo Guil - chodník 421 - Bocca dei Fortini - Molina di Ledro - Mezzolago

GPS dáta (vrátane orientačnej mapy a profilu): http://trail.motionbased.com/trail/activity/5298664



Dôležité linky:
on-line webkamera a aktuálne počasie Garda - sever (Torbole)
predpoveď počasia pre jednotlivé regióny Talianska
predpoveď počasia pre jednotlivé regióny Európy
ubytovanie - apartmány
ubytovanie - kempy
mapa Lago di Garda vo formáte pdf (možné vyhľadávanie cez " search")
mapa Lago di Garda vo formáte jpg
report_problem Našiel si v texte chybu?
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Traily, výhľady a zážitky na celý život - BIKE Transalp 2. časť

Traily, výhľady a zážitky na celý život - BIKE Transalp 2. časť

Poučili sme sa z vlastných chýb a našli ten správny rytmus? Poďte s nami z Livigna, cez Bormio a Val di Sole na ďalšiu porciu intenzívnych zážitkov.
Majstrovstvá sveta v MTB maratóne Masters - staré dobré pretekanie na pocit

Majstrovstvá sveta v MTB maratóne Masters - staré dobré pretekanie na pocit

To čo robí? Som skríkol ráno o druhej na diaľnici pred Salzburgom v aute, keď som videl, ako chlapík predo mnou dostal mikrospánok a otočil auto na strechu.
Maratona dles Dolomites 2021 - to najkrajšie, čo Taliansko ponúka

Maratona dles Dolomites 2021 - to najkrajšie, čo Taliansko ponúka

Prvá júlová nedeľa v Dolomitoch po dvoch rokoch opäť patrila cyklistom a mne sa podarilo byť pri tom.
keyboard_arrow_up