Keď sa sezóna vydarí nielen z pohľadu bikera

Tento článok som začala písať po celodennej turistike do poznámky v mobile. Vážne. Je záver krásnej jesene a trávime ho v Tatrách. Zrejme príval pozitívnej energie z našich veľhôr spôsobil, že som jednoducho dostala chuť podeliť sa s vami o moje top momenty tejto sezóny.

Mám pocit, že o tom by to malo byť, deliť sa o pozitívne zážitky, stretávať sa s dobre naladenými ľuďmi a za seba môžem len potvrdiť, že práve vďaka cyklistike mi boli všetky tieto "veci" aj tento rok dopriate.

Asi skutočne starnem, lebo mám pocit, že čas beží čoraz rýchlejšie. Takto pred rokom som sa vám zdôverila, ako vyzerá môj život s bikerom. A ten už takmer uplynulý rok bol aj vďaka spoločnej vášni zase o čosi krajší. Nie je tajomstvom, že z tejto záľuby sa už aj v mojom prípade stala práca, takže o to bol tento rok ešte výnimočnejší a bohatý na zmeny a zásadné životné rozhodnutia.


Kto žije s hobby cyklistom, ktorý okrem toho, že jazdí pre radosť (skoro každý deň! ), si aj rád pomeria sily s ostatnými, tak vie, že sezóna znamená, že takmer každý víkend od jari do jesene sa konajú nejaké preteky, či už doma alebo niekde v “blízkom” okolí (teda rátame sem aj Alpy). A to, že som ochotná a naozaj sa teším, keď na tieto preteky chodím (samozrejme nie vždy sa to podarí), pochopia naozaj asi len partnerky bikerov.


Pre nás je to už taký zaužívaný víkendový rituál, ktorý si, ak to práca a povinnosti dovolia, snažíme nejako predĺžiť a spestriť. Prísť napríklad do lokality, kde sa ide v sobotu maratón, už v piatok ráno, znamená pre nás výrazný časový komfort, vďaka ktorému stihneme aj nejaký pekný výjazd. Pre neho je to "vytočenie" nôh pred pretekmi a ja si väčšinou slušne zamakám, čo sa ale potom prejaví aj tak, že kamarátky so mnou už nechcú chodiť na bicykel . Väčšinou zostaneme do nedele, čo znamená ďalší deň k dobru, ktorý ako inak strávime aktívne.


Takto sme si tento rok napríklad naplánovali Horala, kedy sme si v piatok užili kratší výjazd s krásnym výhľadom na Tatry. Kto tento maratón v auguste absolvoval, tak si určite pamätá na katastrofické ráno, kedy to vonku vďaka búrke rozhodne nevyzeralo príjemne ani bezpečne. Našťastie sa príroda umúdrila a s kamoškou, ktorej priateľ tiež štartoval, sme išli pozrieť chalanov na trati. Spravili sme si tak zároveň pekný výlet, pokecali sme a fakt sme z toho dňa vzhľadom na nie ideálne podmienky vyťažili maximum. Takže keď sa naše polovičky šťastne dostali do cieľa, my sme boli spokojné nielen kvôli tomu, že prišli živí a zdraví, ale aj preto, že sme príjemne využili čas. A ako to už býva, na ďalší deň bolo krásne počasie, takže turistika bola odmenou pre nás všetkých.


Presne o tom to je, na akékoľvek preteky s Maťom idem, vždy si hľadám možnosti, ako ho podporím niekde na trati, spravím fotky, ktoré často môžete vidieť v jeho reportážach a zároveň uspokojím aj svoju potrebu sa hýbať a objavovať pekné miesta . Či už robím podporný tím sama, alebo sa pridá niekto z kamarátov, tak môžem povedať, že vždy sa to dá a snáď nie je akcia, na ktorej by som sa nudila. Z domácich podujatí sú pre mňa aj vďaka krásnym lokalitám tie naj už spomínaný Horal, maratón v Košiciach či Slovenskom raji a zo zahraničných jednoznačne Sellaronda Hero a Salzkammergut Trophy.


Taliansko bolo pre mňa vždy synonymom zimnej dovolenky a už niekoľko sezón sa sem snažíme vracať a zbierať kilometre na perfektných zjazdovkách s ešte lepšími panorámami. Tento rok sme sem už po tretíkrát po sebe zavítali aj v lete a to vďaka cyklistickému sviatku Sellaronda Hero. Taliani majú šport proste v krvi, tá atmosféra sa snáď ani nedá slovami popísať. Keďže som to už ako “support” absolvovala dvakrát, tak som presne vedela, ako si deň pretekov s kamarátmi naplánovať, aby sme stihli všetko, čo sa oplatí zažiť. Od zimomriavok z nadupaného štartu za doprovodu vrtuľníka Eurosportu, cez neskutočné výkony bikerov v ťažkých stúpaniach, nádherné výhľady až po super turistiku v krásnej dolomitskej aréne. Ako bonus som od Maťa dostala na narodeniny svoju vlastnú verziu “Hero” šitú na mieru, z ktorej ste mohli vidieť aj videjko na našom Instagrame. Bola to slušná “nakladačka”, ale naozaj to stálo za to.


Našou “povinnou” jazdou je už niekoľko sezón rakúska “Salzka”. Cítim sa tam už ako doma, v Bad Goiserne, kde sme okrem minulého roka zakaždým bývali, už poznám každý obchodík. A navyše je to oproti Taliansku naozaj na skok. Tento rok sme si pobyt prvýkrát predĺžili až do pondelka, vďaka čomu sme si užili skutočnú popretekovú pohodu a nemuseli sme stáť v kolónach, ktoré sú tu v závere maratónskeho víkendu bežné. A keď sa k tomu pridá ešte Maťov “osobák” na tejto trati, tak to bol predĺžený víkend na jednotku s hviezdičkou. Je to fakt vtipné, keď sa deň pred pretekmi dohadujeme, na ktorej občerstvovačke ho budem čakať a pozeráme na jeho Strave, kedy týmto miestom prechádzal po minulé razy a on sa tam z ničoho nič objaví oveľa skôr. Ledva som stihla zapnúť foťák a vlastne som si gratulovala, že som tu kávu v Hallstatte nepila dlhšie


Mnohí z vás vedia, že sme si tú tohtoročnú sezónu predĺžili ešte o jeden maratón a to tanečný . Verím, že sa tento článok dostane aj medzi členov našej rodiny a našich kamarátov, ktorým chcem aj touto formou poďakovať za to, že nám pomohli spraviť z našej svadby úžasný zážitok, ktorý si zapamätáme na celý život.


Sú Vianoce, takže si môžem dovoliť byť aj trošku sentimentálna . Cyklistika mi zmenila život a to v tom najlepšom slova zmysle. Vďaka nej žijem tak ako žijem, s tým, s kým žijem a som za to vďačná. Obklopila ma výnimočnými ľuďmi, ktorých si nesmierne vážim. Želám aj vám všetkým, aby bola vaša ďalšia sezóna minimálne tak dobrá, ako tá naša tohtoročná. A samozrejme príjemné prežitie vianočných sviatkov a šťastný nový rok...