Kliknutím prejdeš na
www.ghost-bikes.cz
Reklama
Rozhovor: Simona Křivánková – šport a materstvo 2. časť

Rozhovor: Simona Křivánková – šport a materstvo 2. časť

karinka 20.01.2019 54 fotografií   Beh Ironman Duatlon Triatlon Trening Rozhovor Zeny Cestna Cyklistika

Športovať popri dieťati nemusí byť vždy úplne jednoduché. Ale zvládať pri tom 10-hodinové Ironmany a dokonca ich aj vyhrávať, to už si zaslúži obdiv…

 

V druhej časti nášho seriálu o športe a materstve sme sa vydali k našim západným susedom a vyspovedali triatlonistku Simonu Křivánkovú. Simona, okrem toho, že je manželkou a mamičkou 4-ročnej dcéry Lucky, patrí k českej triatlonovej špičke. Zameriava sa na Ironmany, teda dlhé triatlony na vzdialenosti 3,8 km plávanie, 180 km cyklistika a na záver 42,2 km behu. Je dvojnásobnou víťazkou Austria triathlon Podersdorf, pravidelne obsadzuje medailové pozície medzi profesionálmi v sérii Ironman a Challenge, v roku 2016 vybojovala fantastické 2. miesto na majstrovstvách Európy v Poznani a drží traťový rekord na domácej trati Moraviamanu. 



Simona, pre mnohých čitateľov MTBIKERa si pravdepodobne úplne neznáma osôbka, tak sa nám prosím ťa trošku predstav. Si triatlonistka, ktorá sa venuje stredným a dlhým tratiam. Pevné základy k tomuto športu si si ale vybudovala v atletike a až potom pridala ďalšie dve disciplíny, je tak?

Áno, do 14-tich rokov som sa venovala modernej gymnastike, tancu, chodila som do turistického oddielu, ako malá raz do týždňa na plávanie... V štrnástich rokoch som sa začala venovať atletike (skok do diaľky, trojskok, šprinty) a tá ma celkom chytila, veľmi ma bavilo chodiť na preteky. Atletike som dosť prepadla a keby nebolo zdravotných problémov, asi by som ju robila dodnes. V prvom ročníku na vysokej škole som mala od atletiky kvôli problémom s kolenom a bedrami pauzu, ale necítila som sa vo svojej koži. 



To už som chodila s mojim terajším manželom Pepom, ktorý ma priviedol k Oceľovému mužovi (= silovo vytrvalostný päťboj, ktorému sa okrem šplhu na lane a motokrosu v tej dobe venoval) a následne, aj keď sám triatlon v tej dobe nerobil, aj k triatlonu. Ani neviem prečo, ale raz vyslovil vetu: „...tak vyskúšaj napríklad triatlon.“ Nakoniec sme mu prepadli obaja. Najprv šprintu (rok 2008), ktorý sme po rokoch predĺžili až na IM (prvý sme absolvovali v roku 2012). 



Pri Ironmanovi nás okrem samotného športu chytilo aj cestovanie. Pretekali sme v zahraničí, jazdili Ironman sériu a Český pohár u nás. Dostala som sa do špičky v Českej republike. Aj napriek tomu mám pocit, že to som skôr športovala a mala triatlon viac-menej ako relax od sedavého zamestnania. Nikdy som si v žiadnom športe nemyslela, že by som mohla dosiahnuť úspechy aj v zahraničí. Priorita bola vždy škola/brigády/štúdium v zahraničí/práca... V roku 2014 sa nám narodila dcéra a ja som veľmi neverila, že by som sa snáď k nejakému väčšiemu pretekaniu mohla vrátiť. 



A opak bol pravdou... Po pôrode ma triatlon chytil snáď ešte viac .  Zrazu som dostala na pretekanie iný pohľad, niečo sa mi zmenilo v hlave. Dostala som od Pepa nový wattmeter, začala som trénovať s kamarátom Michalom Urbánkom. Tréning mal zrazu riadny poriadok a videla som výkonnostné posuny. Šport bol príjemným relaxom od malého prcka



Venuješ sa iba halfovi (1,9 – 90 – 21,1 km) a Ironmanovi (3,8 – 180 – 42,2 km) alebo si sem tam odskočíš aj na šprint, či olympijský triatlon? Ako dlho sa takto naplno venuješ triatlonu?

Teraz je prioritou určite Ironman. Halfov s trénerom berieme skôr ako kvalitný tréning. Čo sa týka kratších triatlonov, tie v posledných rokoch dávam do pozadia z dôvodu tréningu, ktorý mi často prinesie viac a hlavne za kratší čas. Krátke preteky ma vždy bavili a boli to dobré akcie. Jedno obdobie sme s Pepom pretekali snáď každý víkend buď „Oceľáka“, alebo triatlon. 



V súčasnej dobe však človek časom viac šetrí a radšej sa venuje rodine a iným povinnostiam. Naviac zahraničné preteky sú dosť časovo náročné a jedny preteky zaberú vrátane cesty, pobytu, balenia a zariaďovania všetkých vecí niekoľko dní.

Neviem či sa triatlonu venujem naozaj „naplno“, ale od začiatku (rok 2008, v roku 2010 sme začali jazdiť viac halfov, 2012 prvý IM) mu spolu s Pepom obetujeme pomerne dosť veľa času



V dnešnej dobe veľa žien odkladá rozhodnutie mať dieťa na neskôr či už kvôli kariére, alebo inými osobným cieľom. Ako to bolo u teba? Keď ste sa s manželom rozhodli založiť si rodinu, brala si to len ako plánovanú prestávku v športe, alebo si bola zmierená s tým, že pri dieťati bude s pretekaním koniec?

Šport som vždy brala skôr ako relax a vybitie nadbytočnej energie . Deti sme s Pepom plánovali od začiatku nášho vzťahu a vzhľadom k veku sme obaja cítili, že nie je na čo čakať. Šport aj cestovanie sme si užili, a tak sme sa chceli posunúť ďalej. Ja som sa samozrejme k športu vrátiť chcela, ale vôbec som to neriešila, ako to všetko bude a ako to pôjde. Radšej som si nič neplánovala, aby som potom nebola zbytočne sklamaná. Preteky som veľmi neriešila, ale bolo mi jasné, že sa budem musieť nejako hýbať, lebo pohyb mám rada. Nechala som to teda tak, nech čas ukáže... A ukázal .



Keďže triatlon skúšam iba dva roky, skôr ako som ťa registrovala ako pretekárku, som narazila na tvoj blog o športovaní v tehotenstve. Musím sa priznať, že som si hovorila že wau... super žena . Toľko toho zvládať... Robila si počas neho všetky tri športy (plávanie, bicykel, beh) alebo si musela niečo z toho obmedziť?

Tehotenstvo som našťastie mala bez komplikácií, takže som sa mohla hýbať tak, ako mi brucho dovolilo . Mám sedavé zamestnanie a iba to, že som tehotná predsa neznamená, že prestanem so športom a budem celý deň sedieť na zadku. To by som sa asi zbláznila. Športovala som teda podľa pocitov, každý deň niečo, aby som to mala všestranné. Prvý trimester som obmedzila beh (logicky sa jednalo skôr o ľahký klus), tretí naopak plávanie kvôli možnej infekcii. Ku koncu z dôvodu bezpečnosti bicykel iba na trenažéri, a keď bolo nepriaznivé počasie tak aj beh vnútri na páse. A keďže som bola zvyknutá písať si tréningový denník, písala som si ho i počas tohto obdobia. Nakoniec z toho vznikol vyššie zmieňovaný blog.



Kika Lapinová v 1. časti nášho mini seriálu o športe a materstve spomína, že niektoré ženy trénujú do vysokého štádia tehotenstva, dokonca aj pretekajú, ale ona nechcela nič riskovať. Ako to bolo u teba?

Presne tak, riskovať a potratiť? To mi za to naozaj nestálo. Ja som sa dokonca tiež v tehotenstve jedného duatlonu zúčastnila, ale inak mi prišlo pretekať ako úplný nezmysel. Príde mi, že slovo preteky a tehotenstvo sa dosť vylučuje, takže som si naozaj iba tak podľa pocitu športovala .

Akú dobu si po narodení dcéry Lucinky začala s tréningom? Začala si sa hýbať len tak pozvoľne, napríklad prechádzkami s kočíkom alebo si do toho hneď poriadne „vhupla“? Aké aktivity si preferovala zo začiatku, cyklotrenažér či cyklovozík a beh s kočíkom?

Bola som dosť opatrná. Čo najskôr som začala posilňovať panvové dno. Potom som pomaly pridávala celé telo a ľahkú jazdu na trenažéri. Čo sa týka behu, tak tam som naozaj poctivo dodržala šestonedelie. Navyše som klusala ešte týždeň pred pôrodom, takže som aj tak veľký výpadok nemala . Najprv som začala ľahko klusať cca 30 min, až som sa nejako rozklusala a začala som chodiť na beh aj s vozíkom, alebo som behala doma na páse. Najhoršie podľa mňa je z ničoho nič začať hneď klusať s ťažkým vozíkom/kočíkom. Povedala by som, že to nie je úplne ideálne na povolené telo, „behať“ neprirodzene naviac s takou váhou... Myslím, že to môže pekne rozhodiť techniku a spôsobiť ďalšie komplikácie. 



Ako si to zvládala s malým bábätkom? Niektoré maminy sa sťažujú, že sú vyčerpané, že deti zle spia a oni nemajú na nič čas... Na šport nie je ani pomyslenie. Dá sa to všetko skĺbiť? Trénovala si spolu s malou, alebo ti niekto z rodiny, babka či manžel, pomáhal so strážením?

Odpoveďou je motivácia. Tá mi dávala energiu trénovať . Snažila som sa trénovať, keď Lucka spinkala. Veľa som trénovala na trenažéri (beh aj bicykel), na ostatné som našťastie zamestnala babičky a Pepa. Inak je jasné, že moja materská dovolenka bola trochu netradičná a že by som si ju úplne užila v zmysle pohodičky, dlhého vyspávania, kávičiek s kamarátkami... to naozaj nie. Každú chvíľku voľna som sa snažila využiť na tréning. A spätne môžem povedať, že som tie tri roky nakoniec síce prežila v zhone a niekedy i dosť v strese, ale na druhej strane som mohla pretekať a s Pepom sme (prvý rok, keď som ešte kojila tak aj s Lucinkou) veľa precestovali a obohatili sa o ďalšie zážitky, o ktorých sa nám ani nesnívalo. 



Po narodení malej si hneď vedela, že sa k pretekaniu vrátiš na takej vysokej úrovni alebo si to nechávala otvorené, že uvidíš ako sa to bude vyvíjať... Koľko po pôrode si sa vlastne zúčastnila prvých pretekov?

Skrátka som sa začala iba zmysluplne hýbať. Keď to nejak išlo a s Pepom sme zistili, že by som mohla pretekať, oslovila som Michala a ten mi začal písať tréningy. Naplánovali sme nejaké preteky a pomaly sa nám rozbehla sezóna. 



Prvý polovičný Ironman som absolvovala v Linzi, pol roka po pôrode a podarilo sa mi vyhrať. Dva mesiace na to sme išli Challenge Roth (Ironman), kde som dokončila celkovo na 13. mieste v čase 9:55 (s veľkými žalúdočnými problémami na behu). Prvý rok sme veľa cestovali po Európe, aj s Lucinkou, aj so strážením. Veľmi radi na tento rok spomíname. A ako to už chodí, s jedlom rastie chuť, a tak sa plánovali ďalšie a ďalšie súťažné sezóny .  



Simona, si krásna žena a máš veľmi peknú postavu. Vyšportovanú, ale napriek tomu ženskú. To nie je v triatlone vždy samozrejmosť... Mala si nejaký problém vrátiť sa po pôrode na pôvodnú váhu?

Našťastie nemala. Po pôrode som ju mala nižšiu ako pred ním, opadli mi svaly, takže som paradoxne ešte schudla. Takže toto som vôbec riešiť nemusela. 



Rovnako ako Kika Lapinová, aj ty dosahuješ po materstve ešte lepšie výsledky ako pred ním. Dokonca hneď v prvom roku si si spravila osobák na ironmanskej vzdialenosti na Austria Triatlon v Podesdorfe (9:08). Čomu pripisuješ tvoju formu?

Predovšetkým dobrému trénerovi, tréningom s wattmi, možnosťou odtrénovať si počas dňa a nie až večer uťahaná po celom dni. Okrem toho strave a takisto hlave



Trénujete, ale aj súťažíte spolu s manželom. Ak sa nemýlim, tak na skoro všetky preteky chodíte spolu a cestujete pomerne často. Ako to máte zariadené s Lucinkou, zostáva doma alebo chodieva spolu s vami a povzbudzuje? Ako zvláda odlúčenie?

Áno, veľa pretekov absolvujeme spoločne. Tréningy, keď teraz chodím do práce už iba výnimočne (hlavne tie víkendové). Počas týždňa sa snažím odtrénovať maximum, keď je Lucka v škôlke, a počas víkendu a pretekov strážia babičky a dedkovia. Odlúčenie našťastie zvláda a vždy zvládala dobre. Ideálne je, keď máme s Pepom podobný tréningový a súťažný program, pretože sa potom lepšie zladíme. Jeden rok sme mali preteky dosť odlišné a bolo to šialené. Každý mal inokedy dlhý tréning na bicykli/dlhý beh, inak sa pripravoval a cestoval na preteky. Naviac sme sa rôzne doprevádzali a boli sme z toho obidvaja značne unavení. 



Ty nepretekáš v Age Group, ale v kategórii Elite, to znamená, že súťažíš s množstvom profi pretekárok. Napriek tomu si po materskej dovolenke nastúpila späť do práce a dokonca pracuješ v IT sektore, čo tiež nie je pre ženu úplne bežné povolanie. Nerozmýšľala si opustiť zamestnanie a venovať sa triatlonu úplne profesionálne?

Myšlienka padla, ale hneď bola zavrhnutá. U nás sa triatlonom bohužiaľ uživiť nedá a nie je to na celý život. Práca ma baví a mám dobrých kolegov, takže medzi nich chodím rada a nie je dôvod zamestnanie opúšťať. Momentálne mám úväzok na 20 hodín do týždňa práve preto, aby som to všetko nejako rozumne zvládala. 



Neviem si to vôbec predstaviť... Skĺbiť zamestnanie, dieťa a k tomu tréning na Ironmana, kde sú dlhé tréningy nevyhnutnosťou... Mohla by si mi prosím trošku načrtnúť ako vyzerá tvoj harmonogram dňa?

Každý deň mám rozplánovaný takmer na minúty a áno, niekedy je to celkom šialené. Ale baví ma to !  Po každom Ironmanovi mám takmer týždeň poctivé voľno, kedy naberám energiu do ďalších tréningov. Momentálne si už tretí týždeň užívam posezónne voľno a nešportujem vôbec a ani mi to zatiaľ napodiv nijako nevadí. Dobieham resty a snažím sa oddychovať ako fyzicky, tak aj psychicky. 



A ako vyzerá môj typický deň? Ráno odveziem Lucinku do škôlky a idem na prvý tréning. A potom idem do práce. Alebo idem do práce a tréning si odtrénujem popoludní. Po práci stihnem rýchlo ešte druhú fázu a idem po Lucku. Potom nasleduje program s Lucinkou, prípadne nákupy, domácnosť a keď je večer ešte energia, tak nejaké posilňovanie. Pokiaľ je dlhší tréning v týždni (alebo som v práci) a nestihla by som to, kým Lucku vyzdvihnem, absolvujem ho až k večeru s pomocou stráženia alebo rozprávok. Počas víkendu záleží na tréningu a inom programe. Tu pomáhajú babičky. 



Lucinka už je veľká slečna – škôlkarka. Ide v stopách svojich rodičov, má rada pohyb?

Už bola na pár pretekoch, ale zatiaľ to nijako nepreháňame. Pohyb má ale v sebe a hýbať sa musí dennodenne. Je veľmi aktívna . Minulý rok v zime sme ju naučili lyžovať a skúšali sme aj korčule. Teraz chodí raz do týždňa na gymnastiku a raz na atletiku. 



Sezóna 2018 je už dávno za nami, s manželom Pepom ste si ju ale ešte predĺžili Ironmanom v Malajzii. Aj napriek nepríjemným pádom sa ti podarilo vybojovať úžasné striebro. Máte aj začiatkom roka naplánovaný nejaký výjazd za teplom či už sústredenie, alebo opäť preteky?

Malajzia bola úžasná. Ako po stránke zážitkov z cestovania, tak aj z pretekov. Čo sa týka výsledku, ten je pre mňa rozhodne veľká motivácia do ďalších pretekov. Túto sezónu som po celý rok dokazovala konštantnú výkonnosť bez zranenia, čo si vážim najviac. Sústredenie určite neplánujeme. Naposledy sme boli v roku 2014 v Taliansku, odvtedy sa nikam „sústrediť“ nechodíme. 



Vzhľadom k tomu, že sme pred necelými tromi týždňami iba dokončili sezónu 2018, tak rok 2019 ešte naplánovaný nemáme. Jedny preteky sú už ale teraz jasné, a to Israman, kam tento rok pôjdem pretekať iba ja. Pepa uznal, že si radšej urobí výlet s Lucinkou. Tak to nakoniec bude taká malá rodinná dovolenka .



Rada by som tu aj preto poďakovala všetkým mojim partnerom, ktorí ma podporujú a umožňujú mi dosahovať výsledky. Lebo bez nich by to nešlo . Ďakujem teda Aquasphere, Coffeespot, Q10, Endura, Enzyma, Mizuno, Oční studio Aleš Žejdl, Progress sportswear, Roobar, Sanace Trumf s.r.o, Sanomed, RON Wheels, USU Software s.r.o. a v neposlednom rade nášmu tímu Rocktechnik triatlon. 

Simona, veľmi pekne ti ďakujem za rozhovor a držím palce, aby sa ti darilo v nadchádzajúcej sezóne minimálne tak, ako doteraz .

Viac o Simone a rovnako jej blog o športovaní v tehotenstve a jej návrate nájdete na stránke.

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Komentáre

Momentálne sa tu nenachádza žiaden komentár. Môžeš však zanechať Tvoj komentár:

Pridaj komentár