Reportáž: Stupava Winter Trophy MTB&RUN – malá škola šmyku

Reportáž: Stupava Winter Trophy MTB&RUN – malá škola šmyku

Počas minulého víkendu sa v Stupave konal 11. ročník dvojdňovej zimnej divočiny. Presnejšie povedané ľadovej divočiny...

Ako názov predpovedá, okrem pre cyklistov najpríťažlivejšej časti, mtb maratónu na 25 km, súťaž ponúkala možnosť vyžitia sa aj pre bežcov. Sobota bola najprv venovaná cyklistom so štartom o 11-tej hodine, pol hodinu na to nás nasledovali bežci na rovnako dlhú trať. Nedeľa bola zasa určená pre bežcov na 10 km a už tradičnú kombináciu behu a mtb.

Môj prvý zimný maratón


Na úvod, možno aj pre lepšie pochopenie mojich (ne)schopností, by som rada zdôraznila, že z cesty na terén som prešla len pred rokom a v zime som nejazdila nikdy. No a s týmto základom som sa ani neviem prečo, rozhodla prihlásiť do Stupavy. Partnera Mareka som sa ani nepýtala, jednoducho som ho prihlásila a náš tím som ešte doplnila o kolegu z práce, Mira. Ten si najprv myslel, že si robím srandu, veď je to zimný maratón. No asi po týždni naťahovania sa, keď uvidel naše registrácie, sa k nám bez váhania pridal.



Podarilo sa mi v práci vybaviť trojmiestnu dodávku a tak sme sa pekne v inkriminovaný deň všetci spolu viezli do neznáma. Do neznáma doslova. Keby sme v Pezinku pred seba nechytili auto s naloženými bikami a neprenasledovali ho až na parkovisko, asi by sme trošku poblúdili. Nebol problém dôjsť do Stupavy, ale kde sa nachádza hotel Intenzíva a zázemie sme teda netušili.

Keď už sme konečne odparkovali, rýchlo sme šli odbaviť prezentáciu a povyťahovať biky z dodávky. Po rýchlej obhliadke, či je všetko ako má byť a namazaní reťaze, nám ostávala už len trocha času na rozhýbanie. Tak sme sa šli zahriať na cestu. Zima bola riadna, tachometer ukazoval -6°C. Nasledovala teda výmena rukavíc za hrubšie, nasúkanie sa do ďalších ponožiek a mohli sme na štart.



Dobrá atmosféra


Za štartovou čiarou nás spolu stálo 200 cyklistov. Nálada bola super, všetci naokolo nabudení, už len počkať na výstrel. Po odštartovaní sa pelotón pretekárov pomaly začal naťahovať. Asi prvé tri kilometre sa šli po asfaltke, z ktorej sa vchádzalo do lesa. Neskôr v cieli som sa od Mira dozvedela, že už v prvom stúpaní po ceste chytil krízu. Šiel totiž na fulíku, na ktorom sa nedal zamknúť tlmič. Hlavne že machroval s teleskopickou sedlovkou. Tak tu to máš, karma je zdarma . No mne tiež neostala nič dlžná, moja kríza zasa spočívala v naobliekaných nohách a tak som hneď na úvod pár cyklistom predviedla menší striptíz. Pančuchy museli dolu. Bohužiaľ celá táto nezvyčajná akcia trvala trošku dlho, až nás dobehlo doprovodné vozidlo a oficiálne sme sa spolu s Marekom, ktorý ma čakal, stali poslednými súťažiacimi.

Smútok ma však prešiel veľmi rýchlo. Len čo som opäť naskočila do sedla, asfaltka skončila a nám sa naskytol pohľad na zasnežené cesty. Snáď s každým metrom pribúdal sneh, ľad a rozbité úseky od pneumatík ťažkej techniky.



Tu sa oficiálne začal môj boj s terénom, ktorý som prestala zvládať. Tak som každú chvíľu zliezala, alebo skôr padala z biku a tlačila, prípadne kolobežkovala. Celé to muselo vyzerať veľmi vtipne, končatiny mi lietali na všetky strany a zadná guma, ktorá na ľade vôbec nedržala, mnou točila vždy inam, než som čakala.



Takýmto spôsobom sme najprv predbehli jedného osamoteného pretekára, ktorý sa zrejme trápil rovnako ako ja a keďže sme ho už viac nevideli, asi to aj vzdal. My sme však bojovali ďalej. Postupne sa terén stále zhoršoval a ľad bol naozaj všade. To donútilo viacerých cyklistov zosadnúť a my sme ich veľmi pomalým tempom predbehli.



Zase od nuly


Asi na desiatom kilometri sa mi z nepochopiteľných dôvodov vynuloval tachometer a tak bol môj prehľad úplne v čudu. Záchytným bodom bola až občerstvovačka. Trvalo nekonečne dlho, než sme sa sem dostali. Na minútku sme zastali a dali si čaj naozaj ideálnej teploty. Neviem ako sa im to podarilo, ale určite tým potešili mnohých ďalších pretekárov. Keďže občerstvovačka väčšinou znamená „tu začína zjazd“, s radosťou som sa pripravovala na to, že už to len pustíme dolu. Avšak to, čo sľubovala a spolu s ňou aj profil trate, sa akosi nenaplnilo. Začalo to síce krátkym zjazdom, v ktorom však bol sypký sneh, po ktorom sa jazdiť nedalo, no hneď to aj pokračovalo stúpaním. Potom rovina a snáď ďalšie stúpanie? A kde je pre boha ten zjazd?

Video z trate od užívateľa Borislav:


Vyčerpanie sa začalo prejavovať a ja som prvýkrát v živote okúsila kŕče v stehnách. Nikomu neprajem zažiť. Začali pozvoľna a asi po desiatich minútach sa mi z nich chcelo plakať. Strašná bolesť a nechcelo to povoliť. Trvalo to ešte päť minút, kým sa mi ich podarilo rozbicyklovať a sranda mohla pokračovať.

A konečne prišiel aj ten vytúžený zjazd. Zasnežený, zaľadnený a len z tenkou stopou, kade sa dalo prejsť. Pedále neustále vrážali do stien vytvorených zo snehu. Neudržala som to a dala krásneho „papuláka“. Našťastie do mäkkého snehu. Postupne ako sa naša nadmorská výška znižovala, znižovali sa aj zaľadnené a zasnežené úseky. Tak sme to konečne mohli pustiť. Do cesty nám však vbehol pes, ktorý si spokojne šliapal pred nami. Potom druhý, ja už som myslela že to je nejaký vtip. Snehu nikde, ľadu nikde, krásny singel predo mnou a pes ma nechcel nechať.



Prestalo ho to baviť pár sto metrov pred cieľom a tak mi doprial aspoň kúsok radosti. Do cieľa sme nakoniec prišli s časom, ktorý sa nahlas ani nehovorí . Výhodou však boli úplne prázdne umývačky bikov. Absolútnym víťazom sa stal Marek Trknka v čase 1:21 hod., ktorý bol inak zaradený v kategórii do 18 rokov! Medzi ženami sa radovala Janka Keseg Števková s časom 1:52 hod.

Výsledky aj vrátane kombinácie nájdete na tomto odkaze.

Kým sme boli na umývačke, konala sa dražba, ktorú sme bohužiaľ už nestihli. Nuž, nabudúce musíme prísť do cieľa skôr. Na výdaj jedla sme tiež nemuseli čakať a len čo sme trochu pokecali s Mirom (ten už to mal dávno za sebou), začali vyhlasovať výsledky.



Program šiel dosť rýchlo, po výsledkoch hneď nasledovala tombola a mohli sme ísť domov. Celkovo bola akcia organizovaná veľmi dobre a najmä všetci, čo sa na tom podieľali, boli dobre naladení a ochotní. To sa potom podpíše aj na celkovej priateľskej atmosféra, ktorá tu panovala a najmä pri vyhlasovaní výsledkov to bolo cítiť.



Deň to bol naozaj náročný, avšak odchádzali sme nadmieru spokojní, správne unavení a tešiaci sa na ďalší rok.

fotky: autor a Sára Janošíková
report_problem Našiel si v texte chybu?

Stupava Winter Trophy MTB&RUN

calendar_today 19.01.2019 - 20.01.2019
format_list_numbered 1. kolo - Župný pohár
label MTB - maratón
place Stupava (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up39thumb_down comments 12 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Majstrovstvá sveta v MTB maratóne Masters - hľadanie motivácie

Majstrovstvá sveta v MTB maratóne Masters - hľadanie motivácie

To fakt je majstrák sveta v bike maratóne „starých chrenov“? A kde to bude? Tieto otázky som položil Tomášovi Hauserovi na maratóne v Raji, keď sa ma pýtal, či sa chcem zúčastniť.
Reportáž: Kaktus Bike Bratislavský MTB Maratón - soľ nad zlato

Reportáž: Kaktus Bike Bratislavský MTB Maratón - soľ nad zlato

Perfektné počasie, kvalitná konkurencia a najmä ja, Moravák a Janka Keseg Števková, taký bol môj záver sezóny v Bratislave.
Reportáž: Singletrack MTB Maratón Košice - ako som nastúpil Barbare Benko

Reportáž: Singletrack MTB Maratón Košice - ako som nastúpil Barbare Benko

Maratón známy nielen pre svoje singletraily, ale tradične bohatú účasť kvalitných maďarských pretekárov a pretekárok. S jednou som zviedol aj „tuhý“ súboj priamo na trati...
keyboard_arrow_up