Reportáž: Stupava Winter Trophy MTB&RUN – malá škola šmyku

Reportáž: Stupava Winter Trophy MTB&RUN – malá škola šmyku

11 komentárov

DeniDu 26.01.2019 18 fotografií   Chlad Trail Horska Cyklistika Slovensko Reportaz Stupava Trophy Pad Zima Maraton Sneh Bratislava

Počas minulého víkendu sa v Stupave konal 11. ročník dvojdňovej zimnej divočiny. Presnejšie povedané ľadovej divočiny...

 

Ako názov predpovedá, okrem pre cyklistov najpríťažlivejšej časti, mtb maratónu na 25 km, súťaž ponúkala možnosť vyžitia sa aj pre bežcov. Sobota bola najprv venovaná cyklistom so štartom o 11-tej hodine, pol hodinu na to nás nasledovali bežci na rovnako dlhú trať. Nedeľa bola zasa určená pre bežcov na 10 km a už tradičnú kombináciu behu a mtb.

Môj prvý zimný maratón


Na úvod, možno aj pre lepšie pochopenie mojich (ne)schopností, by som rada zdôraznila, že z cesty na terén som prešla len pred rokom a v zime som nejazdila nikdy. No a s týmto základom som sa ani neviem prečo, rozhodla prihlásiť do Stupavy. Partnera Mareka som sa ani nepýtala, jednoducho som ho prihlásila a náš tím som ešte doplnila o kolegu z práce, Mira. Ten si najprv myslel, že si robím srandu, veď je to zimný maratón. No asi po týždni naťahovania sa, keď uvidel naše registrácie, sa k nám bez váhania pridal.



Podarilo sa mi v práci vybaviť trojmiestnu dodávku a tak sme sa pekne v inkriminovaný deň všetci spolu viezli do neznáma. Do neznáma doslova. Keby sme v Pezinku pred seba nechytili auto s naloženými bikami a neprenasledovali ho až na parkovisko, asi by sme trošku poblúdili. Nebol problém dôjsť do Stupavy, ale kde sa nachádza hotel Intenzíva a zázemie sme teda netušili.

Keď už sme konečne odparkovali, rýchlo sme šli odbaviť prezentáciu a povyťahovať biky z dodávky. Po rýchlej obhliadke, či je všetko ako má byť a namazaní reťaze, nám ostávala už len trocha času na rozhýbanie. Tak sme sa šli zahriať na cestu. Zima bola riadna, tachometer ukazoval -6°C. Nasledovala teda výmena rukavíc za hrubšie, nasúkanie sa do ďalších ponožiek a mohli sme na štart.



Dobrá atmosféra


Za štartovou čiarou nás spolu stálo 200 cyklistov. Nálada bola super, všetci naokolo nabudení, už len počkať na výstrel. Po odštartovaní sa pelotón pretekárov pomaly začal naťahovať. Asi prvé tri kilometre sa šli po asfaltke, z ktorej sa vchádzalo do lesa. Neskôr v cieli som sa od Mira dozvedela, že už v prvom stúpaní po ceste chytil krízu. Šiel totiž na fulíku, na ktorom sa nedal zamknúť tlmič. Hlavne že machroval s teleskopickou sedlovkou. Tak tu to máš, karma je zdarma . No mne tiež neostala nič dlžná, moja kríza zasa spočívala v naobliekaných nohách a tak som hneď na úvod pár cyklistom predviedla menší striptíz. Pančuchy museli dolu. Bohužiaľ celá táto nezvyčajná akcia trvala trošku dlho, až nás dobehlo doprovodné vozidlo a oficiálne sme sa spolu s Marekom, ktorý ma čakal, stali poslednými súťažiacimi.

Smútok ma však prešiel veľmi rýchlo. Len čo som opäť naskočila do sedla, asfaltka skončila a nám sa naskytol pohľad na zasnežené cesty. Snáď s každým metrom pribúdal sneh, ľad a rozbité úseky od pneumatík ťažkej techniky.



Tu sa oficiálne začal môj boj s terénom, ktorý som prestala zvládať. Tak som každú chvíľu zliezala, alebo skôr padala z biku a tlačila, prípadne kolobežkovala. Celé to muselo vyzerať veľmi vtipne, končatiny mi lietali na všetky strany a zadná guma, ktorá na ľade vôbec nedržala, mnou točila vždy inam, než som čakala.



Takýmto spôsobom sme najprv predbehli jedného osamoteného pretekára, ktorý sa zrejme trápil rovnako ako ja a keďže sme ho už viac nevideli, asi to aj vzdal. My sme však bojovali ďalej. Postupne sa terén stále zhoršoval a ľad bol naozaj všade. To donútilo viacerých cyklistov zosadnúť a my sme ich veľmi pomalým tempom predbehli.



Zase od nuly


Asi na desiatom kilometri sa mi z nepochopiteľných dôvodov vynuloval tachometer a tak bol môj prehľad úplne v čudu. Záchytným bodom bola až občerstvovačka. Trvalo nekonečne dlho, než sme sa sem dostali. Na minútku sme zastali a dali si čaj naozaj ideálnej teploty. Neviem ako sa im to podarilo, ale určite tým potešili mnohých ďalších pretekárov. Keďže občerstvovačka väčšinou znamená „tu začína zjazd“, s radosťou som sa pripravovala na to, že už to len pustíme dolu. Avšak to, čo sľubovala a spolu s ňou aj profil trate, sa akosi nenaplnilo. Začalo to síce krátkym zjazdom, v ktorom však bol sypký sneh, po ktorom sa jazdiť nedalo, no hneď to aj pokračovalo stúpaním. Potom rovina a snáď ďalšie stúpanie? A kde je pre boha ten zjazd?

Video z trate od užívateľa Borislav:


Vyčerpanie sa začalo prejavovať a ja som prvýkrát v živote okúsila kŕče v stehnách. Nikomu neprajem zažiť. Začali pozvoľna a asi po desiatich minútach sa mi z nich chcelo plakať. Strašná bolesť a nechcelo to povoliť. Trvalo to ešte päť minút, kým sa mi ich podarilo rozbicyklovať a sranda mohla pokračovať.

A konečne prišiel aj ten vytúžený zjazd. Zasnežený, zaľadnený a len z tenkou stopou, kade sa dalo prejsť. Pedále neustále vrážali do stien vytvorených zo snehu. Neudržala som to a dala krásneho „papuláka“. Našťastie do mäkkého snehu. Postupne ako sa naša nadmorská výška znižovala, znižovali sa aj zaľadnené a zasnežené úseky. Tak sme to konečne mohli pustiť. Do cesty nám však vbehol pes, ktorý si spokojne šliapal pred nami. Potom druhý, ja už som myslela že to je nejaký vtip. Snehu nikde, ľadu nikde, krásny singel predo mnou a pes ma nechcel nechať.



Prestalo ho to baviť pár sto metrov pred cieľom a tak mi doprial aspoň kúsok radosti. Do cieľa sme nakoniec prišli s časom, ktorý sa nahlas ani nehovorí . Výhodou však boli úplne prázdne umývačky bikov. Absolútnym víťazom sa stal Marek Trknka v čase 1:21 hod., ktorý bol inak zaradený v kategórii do 18 rokov! Medzi ženami sa radovala Janka Keseg Števková s časom 1:52 hod.

Výsledky aj vrátane kombinácie nájdete na tomto odkaze.

Kým sme boli na umývačke, konala sa dražba, ktorú sme bohužiaľ už nestihli. Nuž, nabudúce musíme prísť do cieľa skôr. Na výdaj jedla sme tiež nemuseli čakať a len čo sme trochu pokecali s Mirom (ten už to mal dávno za sebou), začali vyhlasovať výsledky.



Program šiel dosť rýchlo, po výsledkoch hneď nasledovala tombola a mohli sme ísť domov. Celkovo bola akcia organizovaná veľmi dobre a najmä všetci, čo sa na tom podieľali, boli dobre naladení a ochotní. To sa potom podpíše aj na celkovej priateľskej atmosféra, ktorá tu panovala a najmä pri vyhlasovaní výsledkov to bolo cítiť.



Deň to bol naozaj náročný, avšak odchádzali sme nadmieru spokojní, správne unavení a tešiaci sa na ďalší rok.

fotky: autor a Sára Janošíková

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Stupava Winter Trophy MTB&RUN

19.01.2019 - 20.01.2019
1. kolo - Župný pohár
MTB - maratón
Stupava (Slovensko)

Propozície, Pozvánka, Súťaž, Reportáže, Výsledky
Zúčastnených bikerov (33)
Alex2002andrejvavrikbaronebascidlo1cripoddusan03DeniDueboriserszohartmannrodoigor65james9jelo520jimpino633juraj.slavakofolaMajky152Marin1markom2MarMalmaros1974Mirexmjkoxa1Pa3kLpeter_dzurnakpeter30pipistabenoRoman74stodo207tabbiTomasmxbiker

Výber z produktov

Prejsť do shopu (Oblečenie a batohy ~ Bundy a vesty)

Komentáre

losik-p 26.01.2019 (19:07)

zkuste ty clanky psat bez toho zvyrazneni.. mam tendenci cist jenom to tucne a to je dost skoda.. myslim, ze vasi ctenari jsou gramotni a nepotrebuji zvyraznit, co je v clanku dulezite

jinak diky za popis, byl jsem 2x na letni Stupave, na zimni jsem zatim nenasel odvahu

 
juraj.slava 29.01.2019 (12:28)

Výborný článok, dobre sa čítal Len tak ďalej (s bajkom aj písaním).

 
DeniDu juraj.slava 29.01.2019 (12:51)

Ďakujem

 
martinsulovsky 26.01.2019 (22:38)

Google mapy v pohodke poznaju konkretny hotel aj SKODA Stupava Trophy

 
flasa3 26.01.2019 (23:51)

pekny opis,mne sa to pacilo.Skoda ze som nevedel ze taka akcia existuje,snad by som aj ja dosiel aspon do ciela.dneska som v snezeni a -2 spravil 42 kilometrov tak hadam by tych 20 nebolo az takych narocnych aj napriek tomu terenu.Ked ja neviem nic dopredu...

 
Martis flasa3 27.01.2019 (00:52)

Tu v článkoch isto pozvánka bola, som ju čítal a chystal sa na akciu. No akosik som na nu zabudol. Aj tak dobre, keďže mám KO nohu. Inak je tu sekcia Kalendár a tam to isto bolo.

 
flasa3 Martis 27.01.2019 (01:08)

aha,v kalendari som tu nikdy ani nebol.no ja som si to tiez pokakal s nohami,200 kg legpress a lava poskodeny sval cely stehenny a prava len nad kolenom.Ale vydrz je narit,dost skoro prichadza odvtedy bolest.No 20 km to musi ist sakra

 
maros1974 27.01.2019 (10:08)

pekne to napisala, paci sa mi to. A tie krce, to ma pobavilo, kazdy to pozname, vacsinou zo zaciatku bike kariery, ja uz to mam osetrene aj magneziovymi shotmi, aj neustalym prijmom tekutin (najma v lete) aj tym ze som do treningov pridal viac nastupanych metrov aby som stehna natrenoval, ale na prvom Zimnom Stupavsiom MTB som presne tiez musel zliezt z biku, cupnut a preckat pofobne krce, bolo to v r.2015.

 
DeniDu maros1974 27.01.2019 (11:52)

Ďakujem, ja mávam bežne v šlapách krče, ale to skôr z cesty. Na mtb maratóne som mala len raz v lýtku, stehno som teda ešte nezažila. Ale všetko je raz po prvé

 
tchebe DeniDu 27.01.2019 (23:47)

by som s opýtal či si mala mäkké - čo najmäkšie možne pneumatiky? v zime je fajn väčšia plocha plášťov kvöli styčnej ploche .. menej sa šmýka.

 
DeniDu tchebe 28.01.2019 (06:24)

jasné, mala som o dosť mäkšie než aké jazdím v lete, v tom to nebolo.... Ono vpredu som mala nahodenú pneumatiku dirty dan, vygoogli, a tá držala jak na suchu, ľad úplne odignorovala. Len v zadu som mala tvrdú zmes a už aj tak zodratú. Inak aj som čakala že tá zadná ma nepodrží, len keď som mala nahodené na oboch tie dirty dan, tak som to akosi nezvládala utiahnuť

 
Pridaj komentár