PORÁČ 2008 – Úžasní ľudia, úžasný kraj.

Tichučko, bajkri ani muk!

Poviem Vám príbeh z lesných lúk.

Bude to príbeh rozprávkový

o bajkovaní a o Poráčovi.

Bude to príbeh o hrdinských činoch a dobrodružných cestách šľachetných bajkerov a cnostných bajkeriek. Aj keď som sám bol pritom, bolo to tak úžasné, že už ani neviem, či to mohla byť pravda.

Ták milé bajkerčatá, sadnite si k PeCi, namiešajte si čerstvý ionťák, alebo si otvorte plechovkové pivo, uvoľnite sa a môžeme začať.
Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami, za siedmimi dolami, za rudňanskými Rómami, tam kde sa smiech lial a pivko sa sypalo, v Poráčskej doline sa uskutočnil prvý ročník zrazu bajkerov každého druhu s oficiálnym názvom „KELLYS camp 2008“.
Zišli sa tu ľudia z rôznych kútov slovenského kráľovstva. Organizujúci Spišiaci, Blaváci, Oravci, Lipták, Popradčania, Piešťanec, Košičane a ak sa nemýlim tak aj Krompašan chvíľu. Pre organizátorov sa všetko začalo samozrejme oveľa skôr, ale my platiaci lenivci sme sa stretli vo štvrtok 12.6.2008 v podvečerných hodinách v rekreačnom stredisku ÚSMEV v Poráčskej doline. Zvítanie a zoznamovanie sa začalo ubytovávaním, večerou a priebežne pokračovalo v spoločenskej miestnosti súbojmi jednotlivcov s viacpivnými drakmi a slivkovými i hruškovými škriatkami, ktorí útočili niekedy oddelene a niekedy naraz. Bránili sme sa húževnato humorom, dobrou náladou až do neskorých nočných hodín. Atmosféra fantastická. Inak, takíto draci nás napádali každý večer, ale vždy sme vyhrali. Teda až na pár remíz. V rámci debát sme prediskutovali piatkový program. Pod vplyvom davovej psychózy som sa prihlásil na dlhú trať: 90 km/1 900 m prevýšenie. V tom dave sme boli až šiesti, z toho dvaja organizátori. Ostatní normálni smrteľníci mali na piatok prichystaný 54 km okruh.
Piatok ráno sme čerství vstali, pekne sme sa napapali a okolo deviatej obe skupiny spoločne vyrazili. Úvodné stúpanie spolu a potom naša šestka opustila bezpečie a anonymitu kolektívu a vydala sa za 90 km dobrodružstvom. Trasu vám veľmi opisovať nejdem. Obsahovala všetko, čo taký výlet obsahovať má. Tiahle stúpania, hrebeňové lúky, lesné cesty, výhľady, single, strmé zjazdy, nejaký ten asfalt, dobre rozvrhnuté prevýšenie. V poslednom stúpaní nám organizátori dokonca zabezpečili aj vietor a dážď (veď sme chlapi), na vrchole Bukovca jazdu v mraku s teplotou 9 stupňov C a samozrejme záverečný zablatený, studený zjazd, aby sme náhodou neprišli čistí. Fakt všehochuť.
Trochu sa zastavím pri mojich postrehoch z tohto výjazdu:
 Postreh č.1: Obvykle trénujem sám kratšie trasy, cez víkend idem jednu túru do 60-70km v zostave 2-3 jazdci. Takže to bol pre mňa nový zážitok. A opäť bol perfektný. Trhači sa netrhali, meškači (JA) moc nemeškali, tempo akurát, beerstopy akurát. Veľmi dobré bolo, že namakanci (Dudo, Jezus) boli deň predtým na Kráľovej holi, ďalší namakanec Lagonda bol kapánek chorý, dvaja organizátori museli organizovať, a tak som vládal aj ja. Samozrejme, to je len moja prirodzená skromnosť. Aby sa ostatní chlapi dobre cítili, tak som najprv rozbil kladku na prehadzováku a kým som ju dával dokopy, tak sa mohli konečne vydýchať. No a potom som si kameňom (pochopiteľne naschvál) zrušil pravý SPD pedál, takže nejakých 30-40 km som išiel s nenakopnutým kufrom. Ale čo človek neurobí pre radosť kamarátov?! Toto celé sa volá vyrovnaná výkonnosť tímu.

 Postreh č.2: O kvalite zabezpečenia akcie svedčí aj to, že keď som drotárovi oznámil, že SPD je v prdeli, tak použil mobil (boli sme v doline Hnilca, tam signál bol) a večer som mal namontované nové SPD-čka, ktoré servisák doviezol zo SNV. Ďakujem.

 Postreh č.3: Po tomto výlete považujem za ideálne riešenie na dlhší výjazd skupinu 4-7 ľudí. Podľa možnosti výkonnostne vyrovnaných. " title=" Teda, ak sa na budúci rok prihlási viac jazdcov na dlhú, odporúčam organizátorom skôr 2-3 skupiny.

 Postreh č.4: Takáto dlhšia jazda veľmi zblíži ľudí v skupinke.

 Postreh č.5: Prvýkrát v živote som mal možnosť sledovať jazdu chalanov na fulloch na XC výlete. Musím povedať, že z môjho pohľadu full nie je ani tak o pohodlí a rýchlosti pri zjazde, resp. o priechodnosti pri stúpaní, ako o celkovom výraznom šetrení energie jazdca. Čo sa prejaví hlavne po viac kilometroch.

 Postreh č.6: Každý, kto chce fulla, by mal aspoň 2-3 roky získavať techniku na HT-čku.

 Záverečný postreh z dlhej: Nepreskakujte kravské lajno pri zjazde na šotoline tesne pred pravotočivou zákrutou. Skoro som sa rozbil.

Naspäť k príbehu. Uzimení a sakumprásk zacákaní blatom sme dorazili do kempu. Nasledovalo foto a útek do teplých spŕch. A tu sa v príbehu začínajú objavovať čarovné víly. Navyše bývali rovno oproti cez chodbu. Prvý kontakt bol trochu zvláštny, veď zvážte. Ja idem po chodbe na izbu kompletne mokrý, zablatený, uzimený a oproti mne kráča krásna osemnástka (teraz sa tak víly volajú). Telesná teplota sa mi zvýšila zo 16-tich stupňov C po zjazde na okamžitých 18 stupňov C, ale už som sa stihol srdečne pozdraviť a usmiať bez klepania zubami (veď sme chlapi). Slečna sa dosť divno zatvárila a až v sprche mi došlo, že mám na ksichte nahodených 20 dkg blata. Nevadí. Ešte o vílach reč bude.
Opäť na chvílinku odbočím a spomeniem dve veci, ktorých som sa, žiaľ, nezúčastnil. Tak len z rozprávania. S piatkovou krátkou boli všetci spokojní. Hrdinkou dňa sa stala sympatická Oravka Bohunka, ktorá trasu v pohode absolvovala na krosovom bajku, hoci s bicyklovaním ako takým len začína. Druhou vecou bola beseda s ochranárskou vílou (POZOR: životu nebezpečné zamieňať s čarovnými vílami). Ani toto chalani z dlhej nestihli. Len z počutia. Víla všetko, čo vám vadí na ochranárskom prístupe k horskej cyklistike, vysvetlila tak dobre, že vám to bude vadiť aj naďalej.
Po večeri a rozohriatí sa ľahkými súbojmi so slivkovými škriatkami sa začal vynikajúci kultúrno-spoločenský večer. Čo vám budem hovoriť?! Spišiaci nasadili ďalšiu tajnú zbraň. Bola ňou živá folková kapela o sile dve baby vokál, dvaja chlapi gitary a jeden z nich vokál. Zábava gradovala fajne. Za seba priznám, že po čase som indiánskymi tancami začal oslavovať absolvovaný výjazd. Postupne sa na parket pridalo pár chlapov, vokalistka a aj naše súženie (podľa vzoru hviezda - súhvezdie, žena – súženie) teda Kinetic a Saldi a ak ma pamäť neklame, tak aj obe Oravky Katka a Bohunka. Postupne sme prešli viacero príbuzných tanečných štýlov ako valčík, či rocknroll. Zo mňa sa stal ďalší spievajúci člen kapely a tak pribudli aj chuťovky od Mlokov cez Ploštín Punk, Nohavicu až po Kryla. Niet teda divu, že pre niektorých sa kultúrno-spoločenský večer plynulo zmenil na kultúrno-spoločenské takmer ráno.
Tí zodpovednejší sa po raňajkách vydali na 60 km okruh ku Spišskému hradu. O ňom viac povie Jezus, ktorý by mal tiež prispieť reportom. Spoločenské tipy sa dopoludnia povyvaľovali a poobede sme vyrazili v zložení 2x juniori, 2x ženy , 4x muži na 30 km okruh. Neľutujem. Takmer celý výjazd vedie v teréne. Ja som odbehol s organizátorom Stanom aj na kopec Bukovec s krásnymi výhľadmi a perfektným lúčnym zjazdom. Trať znova obsahovala všetko. Tentokrát v zhustenejšej podobe. Nezabudnem na agroturistický lejno trail okolo kráv, ani na zjazd takmer poležiačky cez tunel tvorený mladinou, ani na lúčno-kamenistý zjazd do Sloviniek. Po beerstope sme sa vydali hore Poráčskou dolinou naspäť k ubytovni. A organizátori zase prekvapili. Dokázali zosynchronizovať zraz oboch skupín hneď za dedinou Slovinky, takže záver cez tri fajnové brody bol spoločný a pre niektorých aj trochu rýchly " title=" V campe sme sa hneď občerstvili a kým sme ošetrili bajky a seba, nenápadne sa začalo schyľovať k záverečnému ceremoniálu.
Ošetrovanie bajkov, ako všetko ostatné, bolo zabezpečené vynikajúco. Samozrejmá bola vysokotlaková špricka, ale takisto každý večer servisman. Tomu stačilo povedať: „Prosím si doštelovať brzdy a prehadzovák“ a na ďalšie ráno bolo všetko tip-top. Opakujem. Ďakujem.
Po príchode do spoločenskej miestnosti nám padli sánky. A potom ešte niekoľkokrát. Sada vystavených bajkov rôznych výrobcov a prevedení. Námatkovo spomeniem carbonový GT maratónsky full za nejakých 200 papierov. Ale boli tam aj scotty, mongusy. Trochu smola, že z pre vás nepodstatných príčin sa bajky nemohli použiť na skúšobné výjazdy. To hodnotím aj pozitívne, lebo zvyšok večera by sme jazdili okolo chaty a ďalší program by nám ušiel. Takže sme popásli oči a čakali, čo bude ďalej. A znovu sa objavili na scéne čarovné víly. Tentokrát ako manekýnky na prehliadke športových odevov firmy Benesport. Ospravedlňujem sa spoločnosti Benesport minimálne za seba, lebo som z tej kolekcie moc nevidel. Aby som to vysvetlil. Predstavte si krásnu hanblivo sa chichotajúcu „osemnástku“ v športovom odeve, ako tlačí na módnej prehliadke dokolečka exkluzívne karbónové celopero. Darmo. U mňa boli priority 1.svetská krása, 2. bajk, 3. odevy. Aby ste veľmi neslintali. Neboli to úplne čarovné víly. Trochu boli šmrncnuté ľudskou rasou. A toto je jediná kontroverzná vec zájazdu. Napriek dôrazným upozorneniam niektorých účastníkov zájazdu sa víly opakovane ľudsky mýlili a tak namiesto tykania nám občas zavykali a oslovovali nás UJO. To bola jasná diskriminácia poloplešatých a plešatých. " title=" Jediná skutočne originál čarovná víla bol len Majobull. Ten sa vmiešal do prehliadky a predviedol nám kreácie, pri ktorých by závisťou bledla aj Cindy Crawford. A navyše mi celý čas tykal a ani raz mi nepovedal ujo. Na záver prehliadky sme ešte od firmy fásli len tak športové kraťasy. Vďaka. Nosím ich.
Večer pokračoval tombolou. Chcem sa týmto poďakovať aj nezúčastneným. Vďaka vám každý niečo vyhral. Prvou cenou bol zájazd do Álp pre Lapalomu. To mi ušlo len tesne asi o štyri miesta. Už rozjarení sme sa popasovali s pretekmi - kto na bajku prejde 3 metre za čo najdlhší čas. Tu dominoval jednoznačne Jezus. Večer sme potiahli dosť dlho a niektorí ešte dlhšie.
S nedeľným ránom prišiel aj deň odchodu. Pár členov si dalo ešte bajkovú čerešničku na torte v podobe 15 km trailu cez Bukovec a následne cez fantastické nekosené lúky s kvetmi a trávou do výšky volantu. Záver jazdy pokračoval po nekosenej strmej lyžiarskej zjazdovke. Úžasné. A to je vlastne všetko. Na strome bol zvonec a rozprávke je koniec. Účastníci sa rozlúčili, rozbehli sa do svojich domovov zarábať grošíky na budúcoročný Poráč 2009.
Každá poviedka by mala mať aj poučenie. Táto má hneď tri.
Poučenie č.1: Robte si, čo chcete. Ja tam na budúci rok aj tak idem znovu.
Poučenie č.2: Ako si pripravíte liptovskú chatovú borovičku. 1-2 týždne pred akciou do vopred odhadnutého množstva (záleží na počte účastníkov) borovičky nasypete pražené kávové zrná. Pomer: za hrsť zŕn na 0,7 l kvapaliny. Po vypití obsahu môžu otrlé typy zjesť aj nasiaknuté zrná, miesto búrskych orieškov.
Poučenie č.3: Ako si pripravíte spišskú chatovú borovičku. Presne ako liptovskú chatovú borovičku. Len kávové zrná nahradíte tajnými bylinkami. Zoznam byliniek budem postupne uvádzať v komentároch k tomuto reportu, aby to bolo aj napínavé. Pozn. (Po vypití zvyšné bylinky nejedzte)

A ešte za seba: Ďakujem všetkým účastníkom za to, že som vás mohol spoznať. Ďakujem vám za skvelú atmosféru. Bolo to x-krát lepšie ako 3 týždňový all-inclusive pri červenom mori. Ďakujem organizátorom za výber tratí, za nasadenie, nadšenie a zabezpečenie. Ďakujem Drotarovi, Sančovi, Dudovi, Jezusovi a Lagondovi za skvelú atmosféru na dlhej. Ďakujem osobitne Dudovi. Za to, že bol vynikajúci spolubývajúci a za to, že bol tiež UJO. " title=" Ďakujem všetkým sponzorom za to, že sa toto stretnutie mohlo uskutočniť v takej kvalite.

pisosip
report_problem Našiel si v texte chybu?
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Poďte sa so mnou pozrieť na trať známeho zimného podujatia, ktoré napísalo už svoju štrnástu kapitolu.
Reportáž: Istrofinal Snežnický MTB maratón – len 200 metrov navyše

Reportáž: Istrofinal Snežnický MTB maratón – len 200 metrov navyše

Pamätám si, ako Michal (organizátor) minulý rok ohlasoval dátum jubilejného 10. ročníka. 2. september je tu a ja sa chystám opäť do Snežnice na preteky.
Reportáž: MTB Singletrack maratón Košice - najkrajšie single v sezóne

Reportáž: MTB Singletrack maratón Košice - najkrajšie single v sezóne

Tohto roku sa konal výročný 20. ročník MTB Singletrack maratónu v Košiciach. Priblížim vám, ako som vnímal svoju druhú účasť na tomto najtrailovejšom maratóne sezóny až do posledných síl.
keyboard_arrow_up