Tip na výlet: Hornolidečská magistrála – koštovka malebných zákutí Valašska

Vraví sa, že neplánované akcie sú práve tie najlepšie. Tento tip na výlet je toho dôkazom. Občas stačí prstom na mape spojiť dve zaujímavé miesta a zistíte, že cesta medzi nimi môže byť rovnako zaujímavá.

Výlet za českou hranicou sme síce plánovali celý týždeň, no tentokrát som nebol autorom plánovaného okruhu ja. Ten si to ale na poslednú chvíľu rozmyslel a keďže zamýšľanú trasu nikto z nás nepoznal, tak prišiel na rad plán B – náhradná trasa naplánovaná hekticky o jedenástej večer deň pred odchodom. Hlavný zámer bol prejsť z Čertových skál na Pulčínske skály. Tieto dve turisticky vyhľadávané miesta na mape spájala trasa Hornolidečskej cyklomagistrály, z čoho som usúdil, že by to mohol byť fajn výlet. A veruže aj bol!

Parametre trasy

Dĺžka: 33,5 km
Prevýšenie: cca 740 m
Náročnosť: stredná
Povrch: asfalt 60 %, lesné cesty 40 %
Vhodné pre: MTB, gravel
Odkaz na výjazd
Odkaz na GPX

Čertovy skály – akčný úvod

Ako prístavisko pre naše štvorkolesové koráby sme vybrali verejné parkovisko pred obecným úradom v obci Lidečko, lebo sme sa obávali, že parkovisko priamo pod Čertovými skálami bude plné. Tento predpoklad sa síce nepotvrdil, ale získali sme výhodu krátkeho asfaltového zahriatia sa po rovine. Po ľavej strane cesty sa už týčila veľká hromada šutrov, po ktorej sa štverali miestni skalolezci. Miesto je to síce malebné a príjemné, ale ja som od neho čakal minimálne niečo viac. Pofotíme teda všetko ako japonskí turisti, ja preskúmam miestnu vyhliadku na vrchole a púšťame sa do úvodného kopca po magistrále značenej žlto-modrou značkou. Kopce striedajú kopce a občasné zjazdíky sú obvykle sťažené piesčitou pôdou alebo pozostatkami konárov po ťažbe. Na štyroch kilometroch naberáme cez 250 výškových metrov, čo baby znášajú trochu horšie, no obavy zo vzbury členov expedície sa našťastie nevyplnili .

Rozprávkový les a nikde ani nohy

Od Čertových skál podozrivo nikoho nestretáme na pešo, ani na bicykloch. Neviem, či to veští niečo nedobré, každopádne si ten božský pokoj naplno užívam. Tiahle stúpania vystriedali lesné cesty a chodníčky a našim ďalším cieľom sú Lačnovské skály, krátka zachádzka po žltej značke, ktorú som včera zazrel na google mapách. Než sa k nim však stihneme dopracovať, dáme ešte zopár prestávok a poctivo dokumentujeme náučné tabule pri senníku, miniatúrnom jazierku a podobne. V tomto kraji sú náučné tabule, prípadne posedenia s ohniskami doslova na každom rohu.

Lačnovské skály – balzam pre dušu milovníkov prírody

Cesta po rovinke ubieha už parádne a rukou urbárnikov a lesákov nedotknuté traily sú presne to, čo som po celom týždni v kancelárii potreboval. Najväčším prekvapením sú však Lačnovské skály, ktoré na mňa pôsobili takmer magicky. V strede lesa zrazu pieskovcové skaly s úžasnou atmosférou, obrastené machom, v príjemnom chládku a okrem dvoch skalolezcov ani živého ducha. Skrátka taký malý moravský Stonehange.


Bicykle sme nechali dole a obednú pauzu sme si spravili hore na vrchole skál, kam viedla úzka cestička medzi dvomi skalami. Výhľad z hora bol ešte krajší a „strechu” Lačnovských skál zdobilo množstvo vyrytých ornamentov v tvare štvorlístka, odtlačku ruky, prípadne srdiečok s dátumom a iniciálami. Nejednalo sa však o žiadny tupý vandalizmus, ale naozaj o úhľadné a milé diela. Toto miesto je úplne dokonalé na oddych a mentálny detox. Ja som na vrchole počas fotenia dokonca objavil skrytú  „kešku”. Síce sa nám odtiaľto ani veľmi nechce, ale čaká nás ešte jeden cieľ, tak vyrážame ďalej.

Prekvapenie č. 2: Kde sa vzalo, tu sa vzalo – workoutové ihrisko

Vraciame sa späť na rázcestie žltej značky a pokračujeme už po žltej turistickej smerom dole. Tu čaká krátky výživný zjazd, ktorý si užijú skôr tí, čo majú niečo najazdené a teleskopku pod zadkom. Technický zjazd sa prehupne razom na lesnú zvážnicu a tu už začíname stretať prvých turistov. Na konci  lesa nás však čaká ďalšie prekvapko, a to novovybudované workoutové a detské ihrisko. Proste len tak. Na konci dediny, pod lesom, bez akejkoľvek cedule o financovaní z eurofondov alebo nejakého projektu. Ako inak ani tu sme nestretli živú dušu. Samozrejme nám to nedalo a vyblbli sme sa na väčšine „atrakcií”.

Návrat do civilizácie cez Rybárnu Lačnov a opäť nekonečné stúpanie

Dlhý asfaltový zjazd od workoutového ihriska k Lačnovskému rybníku nám opäť raz zmarilo nádherné pole plné modrých poľných kvetov, do ktorého sme napochodovali ako malé deti. Až dnes pri písaní článku zisťujem, že sme minuli múzeum vypálených usadlostí.


Dávame ďalšie medzipristátie v podniku s názvom Rybárna. A ja mám pocit, že dnes viac fotím, ako jazdím. A pritom mi to vôbec nevadí. Na trase je stále čo obdivovať a napriek malému nájazdu kilometrov mám pocit, že sme toho veľmi veľa videli.
Po krátkom československo-nostalgickom rozhovore s milou pani krčmárkou pokračujeme do Horního Lidča, kde trasa žltej značky s prejazdom podchodu železničnej trate opäť mení sklon smerom hore. Tu sa musíte opäť pripraviť na cca 5 kilometrov, počas ktorých nastúpate cez 300 výškových metrov. Kvalitný asfalt sa za vysielačom zmení v kamenistú zvážnicu a pred vami sa otvoria krásne scenérie okolitej krajiny. Vidiecka architektúra, krížová cesta so zastaveniami aj polia s pasúcimi sa kravami a ovcami. Za pofukovania osviežujúceho bočného vetra sa takto dopracujeme až na križovatku, 2 kilometre pod obcou Pulčín, čo je pomyselný cieľ nášho dnešného výletu.

Čerešnička na záver – Pulčínské skály

Pulčín je známy najmä vďaka prítomnosti národnej prírodnej rezervácie – Pulčínské skály. Pokiaľ zájdete až sem, určite sa oplatí vymyslieť, kde odložíte bicykle a vyštveráte sa hore na vyhliadku. Výhľad je tu naozaj parádny a pokiaľ by ste chceli pokračovať ďalej, cesta vedie až na hradisko. V Pulčíne dávame konečne aj prestávku na teplý obed v podniku s názvom „100dola”. Kofola vo mne mizne ako v trativode a s príchodom vyprážaného rezňa už vládne maximálna spokojnosť u všetkých účastníkov zájazdu. Naspäť k autu sa spúšťame už cestnou komunikáciou cez Francovu Lhotu, no tento asfaltový presun je možné si aj trochu skrátiť priamou cestou do Lidečka.

Pre koho je okruh určený?

Okruh by som odporučil každému, kto rád objavuje nové trasy a prírodu aj za hranicami rodnej hrudy a okrem výhľadu z bicykla si nemá problém vybehnúť aj na nejakú skalu a pokochať sa ešte lepším výhľadom. Vzhľadom na náročné stúpania by som ho neodporúčal úplným začiatočníkom. Keď tak, radšej s podporou elektromotora. Napriek tomu, že okruh má len niečo cez 30 km, nie je to vyslovene oddychovka, na ktorej si budete popiskovať do rytmu. Odmenou vám však bude hromada zážitkov a pocit novonadobudnutého pokoja na duši .