Tip na výlet: Po okolí Haluzickej tiesňavy

Tip na výlet: Po okolí Haluzickej tiesňavy

3 komentáre

bimjeam 13.09.2019 30 fotografií   Horska Cyklistika Tip Na Vylet Slovensko Cykloturistika Cestna Cyklistika Cyklotrasy Kellys

Máte radi trasy, ktoré sa nerátajú na kilometre, ale na zážitky? Jednu takú by som vám rád predstavil v dnešnom tipe na výlet.

 



Štartujeme spred festivalového pódia


Ako štart našej dnešnej púte volíme areál penziónu Žákovic, ktorý je situovaný na konci obce Trenčianske Bohuslavice. Každoročne sa tu koná menší festival pod názvom Žákovic Open a my sme zastihli predfestivalový ruch spojený s návozom mobilných plotov, toitoi búdiek a kosenia susednej lúky. Tak či onak, je to fajn miesto, kde sa dá bezpečne zaparkovať a po absolvovaní trasy doplniť potrebné živiny a tekutiny . Ešte než vyrazíme, robíme pár gýčových fotiek na balíkoch slamy a hurá šliapať do pedálov!




Parametere trasy


Dĺžka: 19 km
Prevýšenie: cca 435 m
Náročnosť: stredná
Povrch: asfalt 50 %, lesné cesty 45 %, traily 5 %
Vhodné pre: MTB, gravel
Odkaz na výjazd
Odkaz na GXP súbor



Pôjdeme skratkou – je to síce ďalej, ale zato horšia cesta!


Nie je snáď väčšej nadávky pre ortodoxného horského cyklistu ako “asfaltový presun”. Z penziónu Žákovic by sme sa síce pohodlne a raz dva presunuli po ceste II. triedy priamo do obce Haluzice, no bola by to desná nuda. Miesto toho sa vraciame kúsok naspäť do obce, kde sa vľavo napájame okolo miestneho cintorína na zelenú turistickú značku, ktorá nás má doviesť až na vrch Hájnica. Úvod je v znamení strmšieho kopčeka a jediní svedkovia našich vrchárskych zručností sú kone, pasúce sa za elektrickým ohradníkom. Po krátkom stúpaní sa ocitáme v lesíku, kde je v porovnaní s lúkou príjemný chládok.



Hájnica – rozhľadňa aj pre ľudí so strachom z výšok


O tri kilometre ďalej sa pred nami v diaľke črtá malá rozhľadňa, ktorá dominuje nezalesnenému vrchu menom Hájnica. Okrem rozhľadne tu nájdete aj lavičky s ohniskom a infotabule s pamiatkami v okolitých obciach. Najpodstatnejší je samozrejme ale výhľad, ktorý vám ponúkne neopakovateľnú scenériu obce Haluzice s jej dominantou – zrúcaninou gotického kostolíka a priľahlého historického cintorína. Tu si dávame desiatovú prestávku, krátky oddych s fotoprestávkou a obdivujeme krásy okolia. Teplota ovzdušia však atakuje hranicu 33°C v tieni, tak sa rozhodneme radšej presunúť dole smerom do klimatizovanej tiesňavy. Skôr než sa tam však dostaneme, čaká nás ešte malý bonus – a to krátky, prašný a strmý technický zošup do obce. Ja si ho užívam s vetrom vo vlasoch, priateľka nado mnou skôr krúti hlavou a radšej ho zíde opatrne po vlastných.



Haluzice? To bude nejaká haluz…


„Vstup” do tiesňavy začína parkoviskom kúsok za obecným úradom a okrem veľkého množstva náučných tabúľ a posedenia sa sem prechádza priamo k múrom starobylého kostola na úpätí. Miesto má príjemnú atmosféru, no pokiaľ sa sem vyberiete v nejakú letnú sobotu, pravdepodobne tu zastihnete poradovník fotografov s manželskými pármi . Od hradného múru dovidíte priamo až na Beckovský hrad.



Skutočný poklad sa však skrýva v doline pod kostolom. Reč je o prírodnej pamiatke Haluzická tiesňava, ktorá vznikla erozívnou činnosťou Haluzického potoka. Ten počas rokov so sebou zobral viacero pôvodných domov, a tak sa kompetentné úrady rozhodli vybudovať vodné dielo, v podobe kaskádovitých kanálov postavených v roku 1926, ktorého účelom je zabrániť devastačnému prehlbovaniu tiesňavy.



Prechádzka magickým brečtanovým pralesom


Slovo prechádzka používam zámerne, na náučnom chodníku totižto platí zákaz jazdy na bicykli. Tu je ideálne bicykle zamknúť niekde na začiatku, poprípade si spraviť kilometrovú prechádzku povedľa bicykla. My sme rebelsky zvolili možnosť „bé” a ešte sme si k tomu zaposilovali pri prenášaní bicyklov cez dva spadnuté stromy a vynáške našich strojov po schodoch. Nič to však nemení na tom, že toto miesto má absolútne dokonalú atmosféru magického lesa, kde sú všetky stromy efektne obrastené hrubým brečtanom a vašej duši nabehne ikonka dobíjania batérie. Tiesňava sa dá prejsť za 15 minút, aj za hodinu a je len na vás, ako dlho si ju vychutnáte.




Spoznávanie okolia – Bošácka slivovica vs. Rolincová


Z Haluzíc pokračujeme po zelenej značke do obce Bošáca, ktorá je väčšine ľudí možno povedomá vďaka pálenici a výrobe slivovice. Tú sme síce nedegustovali, no Bošáca je naozaj krásna a malebná obec, kde sa nachádza veľa historických domov, alebo napríklad aj stožiar s bocianím hniezdom. Pokračujeme ešte do Zemianskeho Podhradia, kde si chceme pozrieť budovu miestneho kaštieľa a empírový evanjelický kostol. Od personálu kaštieľa, v ktorom sídli domov sociálnych služieb sa žiaľ dozvedám, že do parku sa dá dostať len vyhradené dni v roku, tak si fotím aspoň pamätnú bronzovú tabuľu s informáciu, že sa tu voľakedy dali dokopy Ľudo Štúr s Adelou Ostrolúckou.



Okruh sme sa rozhodli uzavrieť prejazdom žltej trasy cez Rolincovú s návštevou miestneho hradiska. Na konci obce nás však prekvapila strmá panelová stojka. Teplomer na slnku ukazuje africké hodnoty a tu to priateľka Ika balí so slovami, že ma počká radšej na radleri v Bošáckej krčme. Ja som sa to rozhodol ešte dobojovať a vo vlastnej šťave brúsim najľahší prevod v kilometrovom stúpaní na rázcestie Rolincová.



Spoznáte ho podľa altánku s ohniskom a smerovníka, ktorý vám ponúka možnosť predĺžiť si trasu o 10 minút zachádzkou na hradisko. V tomto bode mám ja však už maximálne dosť a radšej volím zjazd do Bošácej, s vidinou oroseného nealka. Po dlhšej dobe konečne zasa zjazd po vyslúžilej asfaltke. Na tachometri päťdesiatka, brzdy začínajú mať v tom teple tiež dosť, ale o pár minút už som pri futbalovom ihrisku telovýchovnej jednoty.



Záchrana v podobe potravín je našťastie tesne za rohom a scéna ako hrdinsky, orosený potom, so spálenou tvárou vychádzam z predajne Jednoty, pevne zvierajúc nanuky a plechovky piva v rukách by bola určite letným blockbusterom.



Podčiarknuté, zrátané...


Každá púť má svoj koniec a hoci dnes sme nepokorili žiadny svetový, osobný ani týždenný rekord v kilometroch a nastúpaných metroch si myslím, že to bolo skvele strávené doobedie. Haluzická tiesňava je pomerne známa turistická lokalita, no dá sa v pohode absolvovať aj ako cyklovýlet s prejazdom vrchu Hájnica s rozhľadňou a urobiť si ochutnávku tohto malebného kraja, ktorý najmä v čase žatvy má veľmi príjemnú pokojnú a nostalgickú atmosféru. Trasu by som opäť odporučil ako výletnícky okruh všetkým, ktorí si chcú ísť vyvetrať hlavu, objaviť zaujímavé zákutia, skryté prírodné poklady a viac ako vzdialenosť ich zaujíma porcia zážitkov. Napriek veľkému podielu asfaltových ciest sa nejedná o úplnú brnkačku a stúpania na Hájnicu a Rolincovú určite preveria vašu silu v nohách.

Na záver ešte doplním jeden tip, a to možnosť okúpania sa za 1 € v deväť kilometrov vzdialenom stredisku Zelená voda, kam sa dopracujete po červenej cyklotrase.

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Komentáre

RoboNM 13.09.2019 (16:27)

prave v stredu sme v haluziciach boli

 
MAREK-TT 18.09.2019 (13:11)

V piatok som tiež prechádzal časťou tejto trate, len z opačného smeru. Super trasa, hoci sa nestúpa do veľkých nadmorských výšok, na niektorých úsekoch si človek zamaká. Tento kraj je tak malebný, že ani cesta po asfaltke nie je nudná a mimo cestu je to skutočný zážitok. Najmä kopaničiarska krajina nad Bošácou v okolí Zabudišovej je ideálne miesto, kde si oddýchnuť od mestského hluku.

 
Martis 14.09.2019 (01:19)

Bol som už zo pár krát, malebný kraj, hlavne tie kvitnúce orchidee v máji.

 
Pridaj komentár