Rozhovor: OZ Hornonitrianske stopy – keď vášeň pre bike prináša osoh aj ostatným

Občianske združenie Hornonitrianske stopy stojí za existenciou viacerých trailov v okolí Bojníc. Partia nadšencov hrdo a s odvahou pokračuje vo svojej práci a prinášajú nielen komunite bikerov, ale aj širšej verejnosti možnosť tráviť čas na trailoch, ktoré postavili.

Akú históriu má toto združenie? Aké projekty už dokázali zvládnuť? Čo majú v pláne na najbližšie roky? S akými problémami musia zápasiť? Nielen na tieto otázky sme sa pýtali jedného zo štyroch kamarátov, ktorí tvoria srdce tohto občianskeho združenia.

Ahoj! Na začiatku by si sa nám mohol predstaviť a v krátkosti nám priblížiť cestu, ktorá vás priviedla k cyklistike.
Ahoj. Moje meno je Maťo Rajnoha (káčer) a s chalanmi sme sa dohodli, že tento rozhovor spravím s tebou ja, v mene celého OZ. Na úvod by som rád podotkol, že v OZ už nie sme len 4 kamaráti, ktorí sme ho pôvodne zakladali – Ja, Ajo Hanuska, Dominik Gramantík (preceda) a Matúš Bušík, ale aj Filip Roháč, ktorý začal s horskou cyklistikou približne pred dvoma rokmi a pridala sa aj Katka Harmatová, ktorá nám spravuje účtovníctvo. My štyria sme začali s cyklistikou nezávisle od seba pred asi 10-15 rokmi či už niekto na bmx, street, alebo na horských bicykloch brázdil a skákal po lesoch. Keďže v tej dobe tieto „športy” nerobilo veľa ľudí, netrvalo dlho a spoznali sme sa. Najskôr Ajo s precedom a potom sme sa k nim pridali my s Matúšom, a nechali sa prevádzať svetom vtedajšieho freeridu a downhillu. Postupom času sme asi ako väčšina začali holdovať enduru (ale tomu pravému, nie to čo veľa ľudí považuje dnes za enduro . 


Mohol by si nám predstaviť OZ Hornonitrianske stopy? Ako vzniklo, čo bolo jeho cieľom?
OZ vzniklo na jar v roku 2016, kedy sme si povedali, že by sme sa chceli posunúť, nie len jazdiť, ale aj niečo legálne vybudovať a ukázať, že keď sa chce, tak sa to dá aj na Slovensku. Prvotné know-how a rady sme dostali už od fungujúceho OZ SLOMBA, za čo veľmi vďačíme Janovi Tekelovi. Taktiež sme niekoľko rokov pomáhali s Bikefestivalom vo Veľkej Lehôtke a veľmi sa nám páčila atmosféra a stretnutie komunity, preto sme v rámci OZ chceli pomáhať a organizovať rôzne akcie. Ako som spomínal, s cyklistikou sme začali dávno, a preto sa poznáme (nielen) s miestnou komunitou, ktorá by tiež rada stavala legálne, tak sme chceli prostredníctvom OZ pomôcť. 


 

S akými problémami sa v súčasnosti toto občianske združenie stretáva?
Keby to bol len jeden problém, boli by sme radi . Ja osobne vidím najväčší problém v nedostatku času, keďže sme pracujúci ľudia a činnosť pre OZ robíme vo voľnom čase a hlavne všetci okrem Aja a Filipa pracujeme mimo Slovenska. Odráža sa to predovšetkým pri brigádach, stavbách a údržbe trailov, chodením na rôzne stretnutia a jednania. Všeobecné problémy pri výstavbe trailov sú hlavne ťažby v lese, ochranné pásma, niektorí poľovníci, majitelia pozemkov, s ktorými sa nedá dohodnúť, rôzni neprajníci, neochota a zdĺhavá komunikácia s niektorými úradmi, financovanie a v neposlednom rade nedostatok ľudí, ktorí by nám pomáhali stavať a hlavne starať sa o traily a pod.  

Prečo ste sa rozhodli práve pre budovanie trailov?
Pokiaľ chceme jazdiť na bicykli, potrebujeme k tomu traily . Na Slovensku je obrovské množstvo trailov, no len niektoré z nich sú legálne. Budovaním legálnych trailov by sme chceli vytvoriť priestor pre sprístupnenie tohto športu verejnosti, pre organizovanie rôznych akcií (preteky, kempy…) a dúfame, že aj vďaka nám, sa zmení na Slovensku pohľad na tento šport, prístup ľudí, podpora a pomôžeme k budúcemu rozvoju na Slovensku.


Aké problémy sa vyskytujú pri budovaní trailov?
Je treba rozlíšiť či ide o ručne budovaný trail, ktorý sa zjednodušene „iba vyhrabe”, alebo ide o väčšiu stavbu, kde je potrebná ťažká technika. V tom druhom prípade je to okrem súhlasu majiteľov pozemkov a výnimky zo zákona aj projekt a stavebné povolenie a predovšetkým financovanie. Mnoho ľudí si to neuvedomuje, ale postavením trailu to vôbec nekončí. Treba sa o neho neustále starať, čistiť, opravovať, predlžovať zmluvy, značiť… čo nám robí dosť veľké problémy, keďže sa doma skoro vôbec nenachádzame a mrzí nás, že sa nenájde takmer nikto, kto by nám pomohol.

Aké výzvy musíte prekonať, ak chcete trail zlegalizovať?
Každý trail je vždy obrovská výzva. Predchádza tomu veľa plánovania a debát o tom či to má perspektívu, či sa tam v blízkej dobe nechystá ťažba, alebo nejaká stavba, aká bude problematická výstavba, aký bude prístup na trail a odjazd, ako obtiažne bude získať súhlasy majiteľov a výnimky, či budeme mať čas sa o to starať a mnoho ďalšieho. Pokiaľ sa už rozhodneme do toho ísť, je to beh na dlhú trať a často s veľmi nejasným koncom. Veľa dohôd s majiteľmi o budúcnosti je len ústnych, tak sa kľudne môže stať, že trail skončí nedokončený, pretože sa majiteľ rozhodne zakázať ďalšiu činnosť, alebo postaviť na danom mieste niečo iné.

Ako vznikol, dnes už legálny, Pálfyho trail?
Trail je postavený na základe už niekoľko rokov existujúcich trailov, ktoré však ako celok tvorili aj turistické chodníky a zvážnice (ktoré sú často tak rozbité po ťažbe, že prechod na bicykli je veľmi obtiažny a samozrejme ich nikto nedá do pôvodného stavu). Preto sme sa rozhodli spojiť jednotlivé časti, a tak oddeliť turistov a cyklistov a úplne sa vyhnúť týmto komunikáciám. 

Ako je vnímaný Pálfyho trail v bikerskej komunite? Aké miesto si vybudoval počas svojej existencie?
Ten trail väčšina bikerskej komunity už poznala alebo aspoň niektoré úseky. Tým, že sa jednotlivé časti spojili, vytvorili sa niektoré nové úseky a celý trail sa zlegalizoval, povedzme, že aj propagoval, a tak na ňom začalo jazdiť oveľa viac ľudí, takže sa jeho miesto iba upevnilo. Tým, že je veľmi jednoduchý, dostupný a s pekným výhľadom, sa stal asi najznámejším a najčastejšie jazdeným u nás. Stretávame sa väčšinou s veľmi pozitívnymi ohlasmi, aj keď sa raz za čas nájde niekto, kto sa posťažuje, že prečo nie je označený malý padnutý strom a drobný skok cez neho .


Aké trasy sú ešte v „ponuke“ v okolí Bojníc?
Pálfyho trail je súčasťou väčšieho projektu Bojnicko-Dubnické cyklotrasy, kde sa ešte nachádzajú Korvínov, Gilethov a Turzov flow trail. V širšom okolí sú super traily vo Veľkej Lehôtke, ktoré sa však jazdia len raz ročne na Bikefeste (nemá sa kto o ne starať), ďalej Sekaninské enduro traily, ktoré ale odporúčam iba veľmi skúseným jazdcov (pokiaľ máte čo i len menší problém na Gilethovom traily, tak tam určite nechoďte) a Baťove traily v Partizánskom, ktoré sú viac hravé a skákavé.


Akej obtiažnosti sú vaše traily a akým spôsobom sú značené?
Určovanie obtiažnosti a značenie trailov je všeobecne veľký problém. Veľa ľudí nevie, čo označuje enduro kategória alebo trailové jazdenie. Enduro je viac-menej to isté ako zjazdové bicyklovanie, s tým rozdielom, že si na kopec aj vyšliapete. Preto Bojnicko-Dubnické cyklotrasy sa nevolajú enduro traily, pretože až na Gilethov trail, sú to skôr XC alebo AM traily. Taktiež si veľa ľudí myslí, že jazdia enduro na singletrailoch v Mariánskom údolí alebo Jedovniciach. Tu podľa mňa vzniká veľký problém ako s názvoslovím, tak s označením, pretože si človek  myslí, že čierny trail v Mariánskom údolí je tak isto náročný ako čierny trail na MineTrails alebo Rychlebách. Veľa ľudí sa preceňuje a nepomôžu ani popisy tratí, že sa tu nachádzajú korenisté a kamenisté úseky, odporúčané zdvihy 160 a podobne, a aj tak sa stane, že vidíte na Rychleboch na Walese slečnu so city-bikom s košíkom vpredu... U nás to je podľa IMBA, aj keď si myslím, že veľmi nadhodnotené.


5. júla 2018 bol slávnostne otvorený Turzov flow trail v Bojniciach. Popíš našim čitateľom o čo ide a v čom je tento trail odlišný od tých ostatných?
Myšlienka sa zrodila na pumptracku v Novákoch, ktorý staval Roman Kaločay. Napadlo nám postaviť dlhší pumptrack dole kopcom. Takýto flow trail sa presne hodil do lesa nad Bojnicami, ktorý vlastní majiteľ kúpeľov pán Eliáš a ktorému sa tento nápad veľmi páčil. Nakoľko je to veľmi frekventované miesto, je tento flow trail postavený tak, aby bol jednoduchý na prejdenie napr. pre celú rodinku, ale aby si tam zajazdil aj skúsený jazdec. Je postavený ťažkou technikou, zo špeciálnej drviny štrku a tvoria ho klopené zákruty a vlny s pevným povrchom. Veľké úsilie a know-how tu nechal Roman, ktorému patrí obrovská vďaka.

Ako ste získavali finančnú podporu na tento projekt?
Keďže ide o nesmierne finančne náročný projekt, museli sme využiť viacero zdrojov. Jednalo sa o grant Nadácie VÚB, Nadácie Tesco, grant Trenčianskeho samosprávneho kraja, využili sme crowdfunding, 2% z daní a priame sponzorstvá od regionálnych firiem Aha tech, Brose a ďalších.


Namiesto 2 km je zatiaľ hotových 700 metrov. Čo bolo dôvodom a kedy plánujete druhú fázu výstavby?
Pôvodne plánované a natrasované 2 km sa museli kompletne pretrasovať a zredukovať na cca 1,5 km kvôli pripravovanej výstavbe lanovky. Tých 700 metrov bolo maximum, čo sme dokázali vytvoriť z financií, ktoré sme mali k dispozícii. Nemohli sme čakať na vyzbieranie plnej sumy na realizáciu kvôli podmienkam a deadlinom u jednotlivých nadácií a grantov. Jednoducho sme s výstavbou museli začať, náklady sme minimalizovali aj tým, že sme si brali dovolenky a makali na výstavbe, používali naše autá ako pracovné, veľké množstvo náradia a strojov sme používali naše súkromné alebo požičané od kamarátov a na výstavbe pomáhali aj dobrovoľníci. Ani to zďaleka nestačilo na realizáciu celého projektu. Druhú fázu výstavby momentálne komplikuje nejasná budúcnosť a developerské projekty v danej lokalite, kde hrozí, že projekt bude nutné znovu pretrasovať, dokonca možno niektoré stávajúce časti prerobiť. Preto čakáme, kým bude situácia ustálená a taktiež potrebujeme získať dostatok financií na kompletné zaplatenie výstavby.


Stretli ste sa s ochotou a pomocou zo strany úradov, mesta?
Mesto Bojnice neprejavilo absolútne žiaden záujem, mesto Prievidza to nemá v kompetencii, ale myslím, že stojí za zmienku, že sa mesto Prievidza uchádzalo a vyhralo grant COOP Jednota na úpravu mestského parku a podrazilo tak kolená neziskovým organizáciám, ktoré nemajú vlastné prostriedky na financovanie. Takže asi toľko k našim mestám. Naopak pán primátor z Partizánskeho bol veľmi ochotný a pomáhal nám pri Baťových trailoch. Záleží aký úrad, čo sa týka udeľovania výnimky, nemyslím si, že by šlo vyložene o neochotu, ale skôr o to, že niečo podobné riešili prvýkrát a nevedeli, čo majú vlastne robiť a chceli si do budúcna vybudovať nejaký postup. K stavebnému úradu sa radšej nejdem vyjadrovať.


Ako by si nám vysvetlil paradox, že v súčasnosti sa stavajú rôzne asfaltové cyklotrasy, kde 1 km stojí státisíce eur. Vy dokážete postaviť 1 km trailu za zlomok tejto ceny. Ako by sme mohli robiť osvetu a dať vedieť svetu, že je tu aj lacnejšia a určite rovnako zábavná možnosť, trail v lese?  
Bohužiaľ to až taký zlomok ceny nie je, čo sa týka stavby trailu ťažkou technikou. Treba zaplatiť projekt, techniku, materiál, dovoz materiálu a techniky, prácu a pod. Dá sa to asi prirovnať k svojpomocnej stavbe domu a kompletnej stavbe domu firmou. Asi bude rozdiel v zmýšľaní a prístupe, kde my chceme niečo vybudovať neziskovo, pre ľudí. Lacnejšie... určite áno, ale málokto si uvedomuje, že náš čas, prípravy, práca, benzín, nie sú zaplatené, berieme si na to dovolenky a takisto ten trail nie je hotový za jeden deň, ale sú to mesiace práce. Zábavná možnosť to je pre úzku skupinu ľudí, kdežto asfaltovú cyklotrasu využívajú aj korčuliari, bežci, mamičky s kočíkmi. Podľa mňa slúži vo väčšine prípadov na vyčlenenie cyklistov z cestnej premávky. Osvetu je možné robiť asi iba silnou propagáciou, organizovaním rôznych podujatí a vzbudením záujmu o tento šport, pokiaľ bude záujem, je pravdepodobné, že pôjde všetko jednoduchšie, ale treba si určite uvedomiť, čo to všetko obnáša.


Aké plány máte do budúcna? Aké výzvy pred vami stoja? Plánujete budovať ďalšie traily?
Momentálne najväčšia výzva bude dokončenie Turzovho flow trailu. Zobrali sme si toho na seba minulý rok veľmi veľa a začali sme hneď s niekoľkými projektami. Najbližšiu dobu sa plánujeme o traily starať a sledovať, čo všetko bude obnášať ich údržba a obnovovanie. Veľmi radi by sme stavali ďalšie traily, len nemáme na to bohužiaľ kapacity. Neradi by sme investovali čas, energiu a financie do výstavby ďalších trailov, keď sa nemá o ne kto starať a pravdepodobne by rýchlo zanikli. Pokiaľ nebude väčšia podpora z bikerskej komunity, ktorá by nám pomáhala a mohli by sme sa na ňu spoľahnúť, tak s veľkou pravdepodobnosťou nevzniknú ďalšie traily, i keď nás to veľmi mrzí. Radi by sme skúsili pre zmenu organizovať rôzne akcie a preteky a robiť tak spomínanú osvetu . Jedna novinka sa predsa len chystá. Povolenie je vybavené a ide o prepojenie a predĺženie už existujúcich trailov. 


 
Spolupracujete s inými OZ?
V začiatkoch sme oslovili občianske združenie SLOMBA, ktorá nám veľmi pomohla. Na jeseň sme organizovali prvé stretnutie trailbuilderov z celého Slovenska, kde sa riešil okrem iného aj problém so značením, pretože niekde je značenie podľa IMBA, niekto používa značenie ako na zjazdovkách a pod. Na základe stretnutia veríme, že do budúcna si budú občianske združenia viac pomáhať a spolupracovať.


Ako by sme mohli podporiť vaše OZ Hornonitrianske stopy?
Najjednoduchšia forma sú 2% z daní, ďalej je dobré sledovať našu Facebook stránku a pomôcť nám pri hlasovaní a zdieľaní pri rôznych nadáciách a grantoch. Samozrejme je možnosť nás podporiť finančne priamo, kúpiť si tričko, chodiť na naše akcie, prísť pomáhať na brigády. Pokiaľ máte vyššiu pozíciu vo firme alebo vlastníte firmu, môžete nás samozrejme podporiť ako finančne, tak materiálne s tým, že vám budeme robiť reklamu.
 

Na záver možno osobnejšia otázka. Vidíme, že pri tomto vašom úsilí máte množstvo problémov z každej strany. Čo vás stále drží pri cyklistike, kde nachádzate motiváciu prekonávať všetky problémy a ďalej robiť niečo pre nás všetkých, bikerov?
Nevravím, že neboli chvíle, kedy sme s tým nechceli seknúť, ale vždy sme sa navzájom podržali a všetko zvládli. Myslím si, že práve cyklistika je to, čo nám pomáha prekonávať problémy a dodáva motiváciu. Je to taký začarovaný kruh. Chodíme si do hôr (na lyže, na bicykel) oddýchnuť od práce, odbúrať stres, prísť na iné myšlienky, stretnúť sa s priateľmi a tieto chvíle si ceníme čím ďalej tým viac. To nás motivuje v tom, čo robíme, a preto neprestávame. Komunita je neoddeliteľnou súčasťou cyklistiky a tým, že budujeme traily, budujeme komunitu. Robí nám radosť, že na traily chodí čím ďalej tým viac ľudí, podobne na preteky a akcie, stretneme tu veľa nových ľudí, ktorí nám úprimne ďakujú za to, čo robíme a to nás robí šťastnými. 

Ak chceš pomôcť OZ Hornonitrianske stopy, pošli partii chalanov ľubovoľný príspevok na účet: IBAN: SK1983300000002701114616, SWIFT: FIOZSKBAXXX

Autori fotiek: OZ Hornonitrianske stopy, Vladimír Králik