Tip na výlet: Trenčín – Dubnica – Ilava horami a dolinami

Okolie Trenčína a Dubnice ponúka skutočne zaujímavé možnosti na jazdenie a dnes mám pre vás rovno dva tipy.

Bicyklovanie ako forma dopravy je na Slovensku čoraz viac rozšírená a rady cyklistov sa zväčšujú exponenciálnym tempom. Stále väčší objem času trávime v sedle, či už je to kvôli dochádzaniu na nákupy alebo do práce, pre zlepšenie zdravotného stavu, cestovanie, športovanie alebo len tak pre zábavu. Postupne nám zaužívané trasy zovšednejú a hľadáme niečo nové, zaujímavé. Hlad po neokukaných miestach nám často dokážu zahnať výlety do zahraničia, ale niekedy stačí dobrý nápad, podeliť sa s domácimi trasami a niekomu tým dopomôžeme stráviť príjemné chvíle aj u nás na Slovensku.

Trenčín – dominanta stredného považia

Myslím, že by ste len ťažko hľadali Slováka, ktorý by podľa obrázku Trenčianskeho hradu alebo nápisu Laugarício nevedel povedať, o akom meste je reč. Hradný kopec a celé mesto sú vystavené ako na dlani pre každého, kto cestuje naprieč Slovenskom popri rieke Váh, širokým údolím medzi Považským Inovcom, Strážovskými vrchmi a Bielymi Karpatmi. Každý pozná hrad ako dominantu celého okolia, ale možno nie všetci vedia, že hneď za ním je ukrytý lesopark, ktorý ponúka veľa možností trávenia voľného času v prírode pre obyvateľov mesta, ale aj množstva návštevníkov.


Je popretkávaný chodníčkami a cestičkami pre bežcov i cyklistov, ktoré sú vďaka štrkovému podložiu rýchloschnúce a zjazdné v podstate celoročne, ideálne na rýchle vyvetranie sa po práci v tieni stromov alebo svižný tréning. Organizujú sa tu rôzne, hlavne menšie bežecké akcie, cyklistov hostí májový Love Trenčín a novembrový Free Trenčín. Pre deti lanový park a dva náučné chodníky s možnosťou rodinnej opekačky.


Tradične začínam práve tu, úplne bez ohrozenia autami sa dostanete do lesa a značenou cyklotrasou na prvú zastávku, rozhľadňu Dúbrava nad obcou Soblahov.Tu je začiatok trasy lesnej železnice, ktorou sa dá v podstate obísť Považský Inovec pekne dookola. Rôzne jej časti sú hojne využívané cyklistami, hlavne preto, že prevýšenia sú len mierne. Dnes to však otočíme trošku severným smerom. Z lesnej železnice si vychutnám Soblahov trail a prejazd dreveným mostíkom v Dolinách, odtiaľ už prvé zahrievacie stúpanie do sedla Lúčky.


Miesto na oddych odporúčam využiť na doplnenie energie, ktorú rozhodne budeme potrebovať kúsok ďalej, po modrej značke v stúpaní na Svitavy. Našťastie nie veľmi dlhý segment s priemerom 18%, ktorý priostruje hlavne ku koncu, poriadne preverí silu našich nôh. Keď to zvládneme, máme vyhraté. Sme na hrebeni, odkiaľ vedú hravé cestičky všetkými smermi. Pokračujeme ešte kúsok po modrej do sedielka, v ktorom odbočíme na zvážnicu smerom na Petrovu Lehotu, ktorá je vo výbornom stave hlavne vďaka tomu, že sa tadeto každoročne jazdí známy Dubničák.


A po trase Dubničáku vlastne pokračujeme najskôr zelenou značkou a potom zvážnicami až na trail popod Klepáč do známeho kúpeľného mesta Trenčianske Teplice. Tu si vaši “oddychuchtiví” rodinní príslušníci môžu vychutnávať relax v kúpeľoch, prechádzku v parku alebo dobré jedlo, zatiaľ čo sa vy budete pasovať napríklad s Kingom. Keď ktorúkoľvek z ponúkaných trás zvládnete, určite si bublinky a niečo dobré pod zub zaslúžite aj vy.

K príjemnej kúpeľnej atmosfére mi akosi sedí kávička a koláčik, čo ani teraz neodmietneme a po doplnení tekutín a cukrov pokračujeme červenou značkou k smerovníku nad Opatovskou dolinou a ďalej na hrebeň na Petrovanské lúky. Celý čas nás naháňa temný mordor, ale v tomto stúpaní je chladivý dážď skutočný dar z neba. Hrebeň presvetlený ťažbou dreva, ponúka zaujímavé výhľady do dolín na každej strane.


Ešte kúsok pokračujeme hrebeňom a za sedlom Trubárka sa púšťame vľavo vychutnať si zjazd po zelenej až do Opatovej. Zhruba v polovici zjazdu nás križuje červená značka, ktorou sa dá zviesť ku Kubranskej kyselke na domáci langoš alebo sa vyššie v doline občerstviť pečeným pstruhom a vychladeným pivkom. Dnes tieto lákadlá vynecháme a nezvezieme sa ani priamo do Opatovej, ale na odporúčania kamaráta preskúmam zjazd do Kubrej cez kótu Radochová. Z lúky kúsok pod ňou sa nám naskytne nový pohľad na Trenčín a zjazd lesom dole je už len čerešničkou na torte.


Mestský ruch najľahšie obídeme po hrádzi, ktorá je súčasťou rozširujúcich sa cyklotrás v Trenčianskom kraji. Starý železničný most je tiež miestom, kde je možnosť vyhotoviť pár zaujímavých fotografií z potuliek po Trenčíne a okolí. Prašné lesné cesty v kombinácii s občasnými prehánkami dali zabrať aj technike, takže na záver ešte umyť bike a pripraviť ho na ďalšie dobrodružstvá po horách a dolinách. Záznam trasy nájdete na tomto odkaze.

Od Dubnice po Mojtín – raz si hore a raz dole

Z Trenčianskych Teplíc do Dubnice je ozaj už len na skok, takže ďalší deň v Strážovských vrchoch začíname práve tu. Mestský park s kaštieľom a Grottou z 17. storočia je dobrým zázemím, kde sa dá v blízkosti zaparkovať, urobiť si prehliadku a vyraziť do hôr. Namierime si to smer Ilava a hneď za mestom odbočíme v pravo do Prejtskej doliny, kade vedie mierne stúpajúca asfaltka s dĺžkou cez šesť kilometrov, vhodná na pohodový výlet aj pre menej zdatných bikerov alebo rodiny. Ďalej sa dá pokračovať zjazdom do Iliavky, ktorý je žiaľ dláždený stavebným odpadom, ale dá sa to pretrpieť. Následné stúpanie je už udržiavané viac a v sedle nás za odmenu čaká závesná hojdačka na trochu hravého odpočinku.


Lúčnym zjazdom do osady Štyri Lipy a následným stúpaním za ďalšími výhľadmi do sedla v osade Háj. A znova z kopca do Malého Košeckého podhradia, kde je od kostola vidieť hradný vŕšok, na ktorom badať pozostatky opevnenia. Krátkym, ale výživným stúpaním sa vyhupneme do sedla, odkiaľ sa dá vľavo odbočiť na prehliadku zrúcaniny.


Dnes je však môj cieľ ešte o dolinu ďalej, takže znova dole do Košeckého podhradia a po zelenej hore do sedla Mraznica. Za horizontom ešte pred sedlom ma čaká poriadna skúška odvahy, elektrický ohradník, ktorý zahŕňa aj cestu a za ním rohaté stádo hovädzieho dobytka. Už mi je jasné, prečo sa dnešný cieľ volá Rohatá skala . Nabral som odvahu, otvoril ohradník a vošiel medzi ne. Všetky oči sa upreli na mňa a ja som tou cestou letel ako o život, obchádzajúc hnedé nášľapné míny. Hoviatka sa ani nepohli a ja som bezpečne prešiel na druhú stranu a uzavretím ohradníka sa aj tep vrátil do normálu.


Zo sedla Mraznica sa dá potom vľavo po žltej a ďalej po kalvárií vyjsť na horu Butkov s miestom pre relax tela i duše a krásnym výhľadom na poriadny kus údolia Váhu. Ja však mierim vpravo zjazdom až na hlavnú cestu do obce Mojtín, odkiaľ si chcem vychutnať celé deväťkilometrové stúpanie až pod Rohatú skalu, dnes v rámci finále skvelej časovkárskej akcie Tour de Vrchár Považia 2019, vo vyšších tepových zónach.

V dobrej nálade sme toto stúpanie všetci zvládli a navigácia ma už ťahá za vrcholom dnešného dňa - singletrail Kanada. Aj keď ma chalani odhovárajú, že v daždi si to nevychutnám naplno, tak sa púšťam do prvých metrov zo začiatku celkom strmého trailu. Dážď cez husté koruny našťastie neprenikol, tak si to celkom užívam a zastavujem len pre to, aby som narobil dokumentačné foto do článku. Prvý stret s týmto kľukatým trailom je rozhodne vhodný na fotenie, lebo za každou zákrutou sa odkrýva nové, ešte viac fotogenické zákutie, takže na necelých troch kilometroch trávim viac ako pol hodinu.


Nakoniec ma trail „vypľuje“ na zelenej, ktorou som stúpal do sedla Mraznica. Ešte si to vyšliapem nejakých sto metrov hore a ostrou zákrutou vľavo si to ženiem lesnou cestou až späť do Košeckého podhradia. Tu sa pre krátkosť času už vrátim cestou do osady Háj a tam najprv popod vrch Sokol a potom sa ďalším trailom zveziem až do Ilavy. Cestu späť do Dubnice je možné absolvovať po hrádzi a užiť si tak príjemný dojazd bez áut, ale kedže ma naháňa ďalšia temnota, tak v aerodynamickej polohe letím späť k autu. Záznam trasy nájdete na tomto odkaze.

Počas dvoch výjazdov som objavil nové možnosti jazdenia v okolitých horách a pozrel som si miesta, ktoré čakajú na borcov na Dubničáku. Ak by ste o tejto trati chceli vedieť viac, pozrite video nižšie alebo rovno prídite na konci augusta na MTBIKER Novodubnický maratón.


Ja som si užil nové traily, nastúpal takmer tritisíc výškových metrov, utekal pred búrkami, ale sa aj zapotil na slniečku. Tieto, možno trošku menej navštevované zákutia, majú toho dosť čo ponúknuť hlavne dobrodružným bikerom, ktorí sa neboja aj na niekoľko hodín stratiť v spleti zvážnic, ale v okolí miest i pohodovým výletnikom, alebo rodinám s deťmi.

Takže ak už máte cyklodovolenku za sebou, ale stále vás to niekam ťahá za ďalším cykloobjavovaním, tak dúfam, že tento tip by mohol byť pre vás tou správnou inšpiráciou.