Test: Sedlo Selle San Marco GND – niečo pre bikerov na poriadne výjazdy

Strmé stúpania, zmeny ťažiska, opora pri šliapaní, potrebné pohodlie a odolnosť. To všetko je súčasťou jazdenia na MTB, a tomu sa snaží prispôsobiť novinka od Selle San Marco, ktorú vozím už nejaký čas.

Kedže sa opäť jedná o sedlo, začnem hneď pripomenutím, že sa nejedná o test, ale subjektívne pocity. Prvotný odhad, či by mohlo sadnúť, bol vyslovene v „teoretickej“ rovine a bol som zvedavý, či sa takýto prístup potvrdí, a či nenarazím na klasické tvrdenie. A to, že každý zadok je iný...

Dôvodom, prečo som sa odhodlal na test a s tým spojenú výmenu sedla, ktoré používam aj na maratóny, je snaha ešte si o niečo viac pomôcť s komfortom. Predsa len, keď sa pozriem na svoje výjazdy a preteky, väčšinou majú spoločné jedno – strmé kopce. Neraz teda treba sedieť výrazne vpredu, a to aj po dlhšiu dobu a pekne si dávať do tela. Vďaka tomu sa následne zväčšuje tlak na citlivých miestach, ale stále potrebujete oporu pre prácu s ťažiskom – preto sa model z kategórie shortfit, ako používam na ceste, pre MTB toľko nehodí. Keď som si pozrel model GND a jeho tvar, hovorím si, že to by mohla byť trefa do čierneho.

O základných vlastnostiach sediel a teoretickom základnom výbere som niečo povedal v tomto videjku. Rovnako tam nájdete spomenutý aj testovaný model GND.

Základný tvar a konštrukcia

Ako hovorím, základom je vždy tvar, a ten mi hneď padol do oka. Dôvodom je najmä predná časť, teda špička, ktorá je výrazne širšia. Je pekne plochá a doplnená dostatočným polstrovaním – v mojom prípade sedla s prívlastkom „Racing gel“ sa o väčší komfort tejto časti stará navyše aj gélová vložka.


Navyše už viac vpredu začína akýsi centrálny žliabok, ktorý by mal zmierniť tlak. Sedlo je robené tak, že základný skelet má v podstate výrazný otvor, ale ten je prekrytý polstrovaním. Predsa len na MTB a jazdu v blate diera nie je veľká výhra . Následne je zadná časť zdvihnutá pre potrebnú oporu, ak sa do toho potrebujete pekne zaprieť.


Rovnako tu nájdete aj akési 2 tlmiče vibrácií, ktoré vedia pomôcť s komfortom, najmä pri dlhých trasách. Lyžiny sú zo zliatiny, ktorú značka označuje ako XSLITE. Na váhe sa ukázala rovnaká hodnota, ako uvádza výrobca, teda okolo 200 g.

Akú šírku zvoliť?

Trochu som váhal, akú šírku presne zvoliť, ale v porovnaní s cestou som šiel nakoniec do verzie Narrow, ktorá má 135 mm. Prečo? Opäť to súvisí s určením, keďže na ňom budem sedieť väčšinou aj tak viac vpredu, kde tú plnú šírku nevyužijem, a hlavne mi tam nebude zavadzať pri manévrovaní nad sedlom. U mňa je to úplne natesno a už raz som sa poučil, že širšie sedlo mi jednoducho zavadzia a mám z toho potom podráždenú kožu na slabinách z neustáleho odierania. Takže to je môj pohľad na to, prečo som šiel nakoniec do užšieho...okrem toho je k dispozícii aj variant označený ako Wide v šírke 145 mm.

Reálne pocity overené kopcami Fatry a Dolomitov

Sedlo mi prišlo tesne pred tým, než dorazil full Edict a rovno som ho tam nahodil. Len som dúfal, že moje odhady sa potvrdia, čomu dal už prvý pojazd za pravdu. Ešte predtým potešilo farebné zladenie . Samozrejme, trošku som doladil sklon aj podľa SAGu na biku a mierne upravil predno-zadnú polohu. Samotný bike som potreboval pred Hero poriadne zajazdiť a dostať ho pod ruku, takže na nič som nečakal a začali ostré „fatranské“ pojazdy. Vždy chvíľku trvá, než si človek zvykne, ale už od prvých kilometrov viem, že budeme veľmi dobrí kamoši. Jednoducho sadlo a splnilo, čo som očakával. Keď prišli na rad kopce a dlhé stúpania, pozícia viac vpredu je komfortnejšia, ako som mal predtým. No a tento pocit v kopcoch dokonale umocnili Dolomity, kde ak chcete zostať v sedle, nezostáva nič iné, ako sadnúť na špicu a makať.


Zahnutie vzadu človek výborne ocení, ak kopec povolí a potrebujete sa do toho prirodzene zaprieť už v klasickej polohe. Možno to nebude ideálne, ak drtíte veľmi často na biku roviny – samozrejme, dajú sa na ňom v pohode prejsť, no pozícia vás stále jemne posúva dopredu. U mňa na MTB je to jasné – kopec a potom nejaký pekný zjazd. Za týmto účelom aj bolo robené. No a, samozrejme, nejaký technický trail, keďže rovnako zmena polohy nie je na ňom problém vďaka tvaru sedla a hladkému povrchu.

Predtým som už skúšal niektoré sedlá s dierou na MTB a nesadlo mi to. Vadili mi tvrdé okraje a hrany, ktoré človek pocíti, ak na sedle prechádza cez terén a trochu si na ňom zadkom „poskočí“. V tomto prípade mi to ale prišlo ako výborná myšlienka, keďže diera je prekrytá, ale cítiť pritom zníženie tlaku na citlivé časti – stačí sedlo postláčať a vidno, že materiál môže pracovať bez obmedzenia škrupiny. Takže taký rozumný kompromis vhodný na plánované použitie sedla v teréne. Niekomu môže vadiť prípadne menšie odvetranie, ako v prípade klasickej diery...


O odolnosti svedčia aj spevnené okraje, o ktoré sa nemusíte toľko báť, ak bike niekde opierate. Vydržia toho už na pohľad viac než dosť. Rovnako ako povrch sedla, ktorý tvorí odolné mikrovlákno.


No a posledné čo spomeniem je komfort. Polstrovanie je naozaj zvolené rozumne s dostatočnou oporou a vďaka gélovým vložkám a spomínaným „tlmičom“ vie naozaj veľmi dobre odstrániť také tie drobnučké vibrácie.

Ako z textu vyčítate, model GND mi sadol, a z toho vyplývajú aj všetky opisované vlastnosti. Nejaké plus/mínus tu nemá zmysel písať. Verte mi, že ak by mi čo len trochu vadilo, určite by som ho nebral na spomínané Hero, keďže dobré sedlo je pre mňa úplný základ pohodlnej jazdy. Možno sa niekde v týchto riadkoch nájdete a článok môže byť vhodný odrazový mostík v hľadaní potrebného športového komfortu pre epické výjazdy v teréne .


Okrem mnou testovanej verzie, ktorá sa cenovo pohybuje okolo 150 €, sú k dispozícii aj prevedenia bez gélu, prípadne ešte dostupnejší variant s inými lyžinami. Pri každom nájdete 2 spomínané šírky Narrow (135 mm) a Wide (145 mm).

Všetky podrobnosti nájde na stránkach dovozcu, kde je k dispozícii aj tzv. DiMA Selector. Ten môže rovnako pomôcť pri výbere, ak sa naozaj neviete rozhodnúť.