Reportáž: Škoda Vlko Hron MTB - ako som otvoril sezónu

V sobotu 4. mája sa v obci Hronsek konal už 14. ročník maratónu, ktorý mal tohtoročnú premiéru v sérii ŠKODA BIKE OPEN TOUR.

Vyhliadky na počasie neboli najlepšie, no nakoniec predpoveď nevyšla a bolo sucho celý čas, dokonca sa na trati prášilo. Za 14 rokov nepršalo počas pretekov ani raz, tento rok nebol iný a napriek nepriaznivej predpovedi bolo fajn, bez dažďa, len kúsok chladnejšie. Toto podujatie patrí k tým „stálejším“ v mojom kalendári a tento rok na ňom začínam sezónu. Nakoľko som sa tu pred dvoma rokmi zúčastnil duatlonu a takáto kombinácia sa mi páčila, zvolil som tento variant opäť. Pôvodne som mal štartovať s kamarátom spred dvoch rokov, ktorý ale nakoniec nemohol, no podarilo sa mi zohnať náhradu – ešte rýchlejšieho bežca – kamaráta Miša Mojžiša.

Prezentácia a príprava

Prezentácia prebehla rýchlo a bez problémov (napriek zabudnutej vytlačenej prihláške, ktorá zostala doma na stole ), nikde sme nečakali. Neviem síce, ako to vyzeralo skôr, no verím, že rovnako bezproblémovo – keďže sme mali štart až neskôr, tak na miesto sme dorazili až cca 10:20. V tomto čase už na trati boli pretekári z dvoch dlhší tratí – 75 km a 47 km. Najkratšia trať 27 km, ktorá bola totožná s duatlonom, štartovala ako posledná o 11:30. Nakoľko sme tu mali aj náš stánok, zastavil som sa pozdraviť kolegu. Po prezentácii nasledovala klasická rutina v podobe obliekania – dnes kúsok dlhšie rozhodovanie, čo na seba kvôli chladu a avizovanému dažďu – a následné rozjazdenie sa, ktoré bolo dosť krátke. Človek si myslí, že v pohode stíha a nakoniec zistí, že už mu nezostáva poriadne čas na nič.

Slušná naháňačka

Po príchode na štart zisťujem, že môj parťák, ktorého som vyslal držať miesto, stojí až v treťom rade, čo nebolo veľmi ideálne. Keďže trať poznám, tak som vedel, že môžem ísť naplno od štartu až do cieľa, nakoľko nie je náročná. Po chvíľke čakania a prehodení pár slov s kamarátmi, nasledoval odpočet a odštartovali nás výstrelom. Hneď na úvod som sa musel predierať vpred, stihol som to do prvej zákruty, za ďalšou odbočkou som išiel dopredu. Tento rok chýbal zavádzací úvodný cca 3 km okruh a teda nás bolo naozaj veľa pokope. Po úvodnej rovinke nasledoval prvý kopec, v ktorom som hneď do toho dupol, aby sa pole kúsok natiahlo. Po výjazde z lesa som po obzretí videl, že sme sa už kúsok odtrhli zvyšku poľa a zostali sme vpredu štyria. Nasledoval krátky, no rýchly zjazd do Vlkanovej, kde sa následne na rovine dávame opäť dokopy a tvoríme 4-člennú skupinu. Nakoľko mali pretekári na najkratšej trase čísla modrej farby a duatlonisti bielej, bolo jednoduché rozoznať, či mám na blízku súpera, alebo jazdcov len z bikovej časti. Vpredu boli teda dvaja bikeri a ja s kamarátom Paľom Gáborom z duatlonistov.


Z Vlkanovej nasledovalo krátke stúpanie, kde som šiel zo sedla a skúšal pridať, no chalani boli silní a tak sme sa stále držali pokope. Neskôr som vo výsledkoch videl, že sa jednalo o podstatne mladších borcov a tak sa niet čomu čudovať. Nasledovalo mierne stúpanie poľnou cestou, neskôr lesom, čochvíľa sme prišli ku križovatke, kde odbočovali pretekári z dlhších trás, no my pokračujeme rovno, čo prepočul od regulovčíka chalan predo mnou, pribrzdil a chcel zabočiť, no ku kolízii našťastie nedošlo. Nasledovalo kratšie stúpanie po lúke a o chvíľku sa napájame na trasu, ktorá je už spoločná až do cieľa s ostatnými. Od tohto miesta sú už na trati aj ďalší pretekári z dlhšej trasy a teda musíme byť opatrnejší.

Tu sa nachádza aj občerstvovačka, kde samozrejme nestojíme – nie je treba, no vyzerala byť dostatočne zásobená. Za ňou vchádzame do lesa, kde sa striedala lesná cesta s užšími chodníkmi, zákrutami a stúpaniami. Vďaka suchu a slušnej porcii lístia bolo treba dávať vo vyššej rýchlosti pozor v zákrutách, aby to „neustrelilo“. Toto sa stalo práve v jednom momente kamarátovi Paľovi, ktorý bol za mnou, takže som to nevidel a povedal mi to až potom v cieli. Túto menšiu chybu následne využili mladí borci a skúšali nastúpiť, v danej chvíli som nevedel, čo sa deje, postavil som sa zo sedla a stále sa snažil držať vpredu. O chvíľu som zistil, že sme pokope už len traja, následne sme sa prestriedali a čochvíľa sme kúsok odskočili aj tomu tretiemu pretekárovi.


Po zjazde som znovu šiel dopredu, kde som to nešetril a trochu pozabudol na stúpanie, ktoré nasledovalo. Z miernejšieho úseku nás odkláňala regulovčíčka a v nasledujúcom stúpaní mi konkurent nastúpil, no už som nemal dostatok síl na to, aby som sa ho udržal. Nasledoval zjazd rýchlym singlom, kde som mierne stratil kvôli nutnosti obiehania pomalších jazdcov. Následne nás regulovčík odkláňa vľavo, presúvame sa lesnou cestou a striedajú sa lúčne pasáže s lesom. V kratšom stúpaní na lúku obieham dvoch pomalších jazdcov z dlhšej trasy, nasleduje rýchly zjazd, stúpanie, zjazd a ďalšie kratšie stúpanie, ktoré idem zo sedla – v tomto mieste je aj fotograf. Na rovnejších úsekoch a mierne z kopca využívam naplno v piatok nahodený 36z. prevodník, ktorý mi pomáha dosahovať slušnú rýchlosť. V nasledujúcom lúčnom zjazde vidím už z diaľky kamarátku Zuzku Palúchovú, ktorá išla 47 km trasu a skončila druhá, povzbudím ju a makám ďalej, keďže do cieľa to ešte je nejakých 8 km.

Po zjazde nasleduje posledné stúpanie, kde opäť míňam niekoľkých pretekárov z dlhšej trasy, rýchly zjazd na konci ktorého ešte na krátko vojdeme do lesa, kde je aj prejazd cez potok. Prichádzame na lesnú cesta, tu sa obzriem na kontrolu a vidím, že tretí borec nie je za mnou až tak ďaleko, takže musím makať naplno. Pri cintoríne začína asfaltový úsek, čo je úplný záver, tu sa zložím na riadítka a zároveň kontrolujem situáciu za sebou. Po prejazde železničným priecestím zamykám vidlu a zo sedla idem naplno do cieľa, samozrejme ja musím ísť až k ihrisku, kde odovzdávam štafetu môjmu parťákovi – bežcovi Mišovi. Po malej chvíli prichádza aj kamarát Paľo, ktorý druhého člena štafety nemal, takže sa prezúva a ide odbehnúť aj bežeckú časť. Je to určite nevýhoda, no nakoľko nebola kategória individuálnych pretekárov, bol mu umožnený od organizátorov aj takýto štart.

Pohodička v cieli

Po dojazde som sa v prvom rade musel vydýchať, potom som zobral batoh s vecami parťáka a šiel ku nášmu stánku za kolegom. Po dojazde ďalšieho kamaráta sme sa išli kúsok vyjazdiť, ale bola to len rýchlovka, nakoľko nám už začalo byť chladno. Po zhodnotení radu na umývanie bicyklov a ich stavu sme usúdili, že ich umývať nemusíme . K dispozícii bola okrem wapky aj úschovňa bicyklov, ktorú využilo cca 200 pretekárov. Zastavili sme sa ale aspoň na občerstvovačke v cieli, niečo zjedli a prehodili pár slov s kamarátmi. K autu sme sa vybrali popri cieli a cestou sme stretli aj našich bežcov, kde mi Mišo oznámil, že to ustrážil a teda sme vyhrali, čo ma potešilo.

V zázemí pretekov sa nachádzali rôzne stánky, nechýbal samozrejme náš MTBIKER stánok, kde bolo možné si vyzdvihnúť svoje objednávky z eshopu, no a taktiež stánky s občerstvením. Najväčšie zastúpenie tu mala ŠKODA so svojou WeLoveCycling zónou a vystavenými modelmi áut. Nachádzali sa tu aj rôzne atrakcie pre deti (maľovanie na tvár, súťaže, skákací hrad), takže o program pre celú rodinu bolo dostatočne postarané.


Vyhlasovanie výsledkov bolo naplánované na 15:30, takže v kľude sme sa išli najesť. Na tomto maratóne je dlhodobo strava na veľmi vysokej úrovni a nebolo tomu inak ani tento rok – výborné cestoviny padli vhod. Kompletné výsledky si môžete pozrieť tu . Po vyhlásení nasledovala tombola, v tomto čase som sa už presunul ku kolegovi na pomoc so zbalením stánku. Nakoľko ako býva zvykom, všetci po tombole „zmiznú“ a prebehne “sťahovanie národov”. Našťastie to máme blízko – cca hodinu cesty, čo je naozaj výhoda oproti iným vzdialenejším podujatiam. Tento rok platí, že ak sa zúčastníte aspoň na štyroch podujatiach série, budete mať šancu zapojiť sa do finálovej tomboly. Práve tam sa bude hrať o nový automobil ŠKODA Fabia Combi.

Ako hodnotím preteky?

Značenie trate bolo opäť raz na vysokej úrovni a potvrdilo sa to ako na cyklistickej časti, tak aj na bežeckej. Podujatie napriek zlej predpovedi počasia prilákalo veľa účastníkov, organizátori to zvládli ale na výbornú a nepostrehol som žiadne nedostatky. Od prezentácie, cez štart, jedlo, zázemie a vyhlasovanie bolo všetko v poriadku. Podujatie si napriek nárastu účastníkov oproti minulému roku takmer o 300 udržalo dobrú úroveň. Určite sa vždy nájde priestor na zlepšenie (napr. väčší počet wapiek), ale sú to drobnosti. Úvod sezóny bol teda týmito pretekmi zahájený úspešne a verím, že všetci jeho účastníci boli taktiež spokojní a vrátia sa sem aj o rok. Kto tu ešte nebol, tomu odporúčam zaradiť si to do kalendára, 27 km trať nie je náročná a je vhodná pre všetkých, 47 km preverí už viac vaše schopnosti, no a tá 75 km je vhodná pre tých, čo poctivo trénujú a majú čo to najazdené už takto na jar. Podujatie bolo naozaj úspešné, o čom svedčí aj vynikajúca účasť – 743 pretekárov vrátane detských kategórií. Najväčšia účasť bola na najkratšej 27 km trase – len duatlon štafiet samotných bolo 40.

Preteky z pohľadu bežca – Michal97

V týždni som skroloval Facebook a čo nevidím, kamarát Robo hľadá parťáka do duatlonovej štafety na bežeckú časť. Tak som sa mu teda ponúkol do tímu a neoľutoval som. Po minulotýždňových Majstrovstvách Slovenska v behu na 10 000 m na dráhe v Kysuckom novom Meste mi tieto preteky padli vhod ako príjemné odreagovanie.

Sobota ráno 9:32 nasadám v Banskej Bystrici na vlak a naberám smer Hronsek. Množstvo ľudí, ktoré bolo hneď neďaleko stanice, ma príjemne prekvapilo. No keď som videl počet štartujúcich na 47 km trať, bol som v nemom úžase a tešil som sa, že je tu práve takáto masa.

Štafety mali štart naplánovaný na 11:30, čo znamenalo, že vybiehať z depa som mal približne v čase 12:40, čo sa Robovi na minútu presne podarilo. Nevedel som do čoho idem, bola to moja prvá účasť na týchto pretekoch. No ostal som milo prekvapený. Členitá 10 km trať s niekoľkými dlhšími a za to výživnými stúpaniami dala miestami zabrať, no boli tu aj zbehy a rovina, takže sa to zrovnalo a beh som si naozaj užil. Organizátor na bežeckej časti odviedol super prácu a obzvlášť by som chcel vyzdvihnúť značenie. Nepamätám sa, že by som bežal beh, kde by som si bol viac istý trasou ako tu, bolo tam možno jedno miesto, ktoré by si žiadalo možno ešte presnejšie značenie ale nebolo to nič kritické. Bežecká časť bola zvládnutá na jednotku.