Reportáž: Šprintpolom 2019 – ukážkové babie leto

Druhá októbrová sobota už tradične patrí v maratónskom bikerskom kalendári Šprintpolomu - MTB časovke do vrchu s cieľom na kultovom žilinskom Polome. Tradične tu uzatváram aj ja moju súťažnú sezónu a tento rok to už bolo 12. raz za sebou.

Historické okienko

V sobotu sa konal 15. ročník týchto tradičných pretekov, kde si mali možnosť zasúťažiť opäť aj bežci. Za tých 15 rokov sa toho stihlo pomeniť veru dosť. Dvakrát sa zmenilo miesto štartu a niekoľkokrát sa mierne upravila aj trasa. Premiérový ročník v roku 2005 štartoval nad obcou Stráňavy pri múzeu a cieľ bol v sedle Javorina. Potom sa na 6 rokov presunul štart do centra obce Stráňavy. V rokoch 2012 a 2013 Šprintpolom opustil Stráňavy a štart časovky sa presunul do Strečna. Cieľ ale ostal nezmenený, a teda stále sa finišovalo v sedle Javorina.

V roku 2014 sa Šprintpolom vrátil opäť do Stráňav a prvý raz sa zmenila aj poloha cieľa. Ten sa presunul o niekoľko sto metrov ďalej až k pamätníku. Aktuálne parametre trasy sú: dĺžka 7 000 metrov, prevýšenie 585 metrov a priemerný sklon 8,36 %. Za celú dobu sa ale nezmenil organizátor, a tým je Cyklopozitív klub.

Tréning

Minuloročný šprint bol v mojom podaní oddychovejší, keďže som na štart nastúpil s mojou dcérou v detskej cyklosedačke. Mohlo by sa zdať, že by to malo byť práve o to náročnejšie, ale keďže som šiel bez nejakých veľkých ambícií, tak aj s tými pár kilami navyše to bola celkom pohoda. Tento rok som sa ale chcel “vymáčknuť” trochu viac. Posledné týždne sa mi jazdilo celkom dobre a cítil som, že by som mohol zajazdiť na moje pomery celkom slušný čas, prípadne vylepšiť osobný rekord (30:14) a v ideálnom prípade stiahnuť čas pod 30 minút.


Zadelil som si ešte pár “tréningov” s ultra veľkou záťažou. To znamená jazda do kopca s mojou jazdnou súpravou, ktorú tvorí bike, cyklovozík a cyklosedačka s mojimi dvoma babami, dokopy maličkosť, zhruba 60 kíl. 3 týždne pred pretekmi som s týmto nákladom zvládol aj samotný Polom - bez prestávky a bez veľkého trápenia, čo bolo dobré znamenie.

Poďme na to...

Aby som urobil všetko pre to, aby som zlepšil môj čas, potreboval som ešte zohnať bike, nejakú ľahkú vrchársku raketu. Aj to sa podarilo a bike mi požičal kamarát Marek. Všetko bolo teda už len na mojich nohách. Do Stráňav sme vyrazili opäť v kompletnom rodinnom zložení. Manželka pomáhala s organizáciou a všetky 3 ma čakali v cieli pri pamätníku. Pol hodiny pred štartom som sa ešte trochu rozjazdil a o 10:15 som už stál na štarte a predo mnou aj pár mojich tímových kolegov. Zvykneme sa každý rok usporiadať od najpomalšieho po najrýchlejšieho, aby sme sa mohli na trati trochu vyhecovať a podporiť.


Úvod cez obec som preletel ešte celkom rýchlo, asi preto, že je to rovina. Po prvej zákrute ale začína reálne stúpanie a rýchlosť zákonite klesne. Tu som dobehol prvého kolegu, ktorý štartoval 30 sekúnd predo mnou. V krátkom slede za ním padli aj ďalší “ako lokše” a bol som vo vedení našej internej tímovej súťaže . Metre odsýpali celkom rýchlo a pocitovo sa mi zdalo, že idem na moje pomery celkom dobre. Po tých mnohých desiatkach výšľapov na Polom, ktoré som už v živote absolvoval, poznám každý meter a každú zákrutu. Takže som presne vedel, čo ma ešte čaká, kde sa cesta viac zdvihne a kde sa dá viac pridať.

Finiš so všetkým, čo k tomu patrí

Akonáhle som dorazil do sedla Javorina, bolo mi jasné, že už nie je priestor sa šetriť. Išiel som už totálnu hranu. Ale keď som od cieľovej čiary začul oduševnený pokrik: “tata, do toho, tata do toho,” zaradil som ťažší prevod a zašpurtoval som čo to dá. Preletel som cez cieľovú čiaru, po pár metroch som zosadol z biku, zgr… som sa a padol som na zem. To je znamenie, že som do toho dal úplne všetko. Keď som ako tak prišiel k sebe, vytešená dcéra Janka už okolo mňa poskakovala a tešila sa, že som už konečne v cieli. Výsledný čas bol 29 minút a 59 sekúnd, síce natesno ale predsa pod pol hodinu.


V krásnom počasí sme ostali hore ešte pekných pár minút. V bufete sme sa trochu občerstvili, dali sme si čaj. Vymenili sme si dojmy z pretekov, urobili sme nejaké fotky, a potom sme zamierili dole na guláš a pivko. A nakoniec sa aj neuveriteľná vec udiala, po pekných pár rokoch som aj v tombole vyhral. Čiže tohtoročný Šprintpolom bol pre mňa jedna veľká spokojnosť.


Budúci rok sa určite pokúsim natiahnuť moju sériu účastí na 13. A keď raz začnem opäť aj trénovať, tak sa pokúsim aj o nový osobák .


A ešte by sa patrilo spomenúť tých najrýchlejších. Medzi mužmi to boli hneď dvaja, a to Tomáš Kojtál a Vladimír Hojdík, obaja s časom 25:39. Medzi ženami opäť vyhrala stálica Šprintpolomu Martina Cabúková s časom rovných 38 minút. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.