Miláno - San Remo alebo lotéria plná protikladov

Tak a máme tu prvý vrchol sezóny, ktorý dokáže ponúknuť skutočne nervydrásajúci záver s množstvom prekvapení.

Miláno - San Remo (MSR) tradične otvára päticu monumentov a dalo by sa povedať, že doslova štartuje tú „skutočnú“ sezónu veľkých pretekov. Hneď na úvod ale treba povedať, že je to trochu paradox. Vďaka svojmu profilu a charakteristike ponúka zároveň mix plný protikladov.


Medzi jazdcami sa hovorí, že je to najľahší monument z hľadiska náročnosti, no je ho najťažšie vyhrať – doslova je to lotéria. Pre divákov zase ponúka kontrast skutočne dlhej a veľmi často nudnej jazdy popri mori (pokiaľ teda nesneží), počas ktorej je úlohou favoritov byť čo najviac zašití v balíku v kontraste s asi najintenzívnejšou poslednou hodinou pretekania, akú môžete vidieť. Z môjho pohľadu odporúčam teda zadeliť nejaký parádny sobotný výjazd a pozrieť si potom poslednú hodinku . Teda v momente nárastu nervozity a postupného budovania pozícií na dvojicu stúpaní Cipressa a Poggio.

Ach tie čísla...

Práve tie tvoria záver 291 km dlhej trasy a balík ich doslova preletí, takže vidíte jazdcov, ako musia do kopca brzdiť, aby dokázali prejsť zákruty. Navyše sa všetko začne zužovať na úzke uličky a je sa skutočne na čo pozerať. Ak by doteraz vydržal v balíku možno aj trénovanejší amatér, záver je už iná káva. Len pre zaujímavosť sú na internete k dispozícii napr. dáta z víťaznej jazdy Michala Kwiatkovského z roku 2017, kedy sa dostal do úniku s Petrom Saganom a Julienom Allaphilipom a nášho jazdca porazil doslova o „galúsku“.


Cca 5,6 km dlhý kopec Cipressa vyšiel priemerom 483 wattov. Potom si trochu „orazil“ v balíku a do druhého narazil v rýchlosti 60 km/h. Počas prvej polovice stúpania dosiahol priemer 400 wattov a keď zaútočil Sagan, musel reagovať maximom 1000 wattov, následne zvyšok kopca „vybušiť“ s priemerom 613 wattov. V náročnom technickom zjazde a pri zrýchľovaní pravidelne dosahoval 700 wattov v maximách, potom priemer okolo 300 wattov pri ceste k cieľu a na záver 20 sekúnd priemer 800 wattov s maximom na 1220 wattov. A to všetko pri hmotnosti okolo 68 kg...to už pre amatérov moc nie je .


Ale nie vždy je to len o hrubej sile, o čom minulý rok presvedčil Vincenzo Nibali a jeho víťazstvo patrí medzi skutočný „majsterštich“. Víťaz všetkých 3 Grand Tours s postavou vrchára doslova bez ramien prekvapil všetkých favoritov, v poslednom kopci dokonale načasoval nástup a prišiel si pre sólo víťazstvo na „šprintérskom“ monumente. Kto sleduje cyklistiku, určite vie, že o niečo podobné sa už na MSR Nibali neraz pokúšal a konečne to klaplo. Aj keď som samozrejme držal palce Saganovi, v úniku už som tlačil Vincenza očami do cieľa za tú neúnavnú snahu niečo vymyslieť. Inak naposledy takto zaskočil všetkých Fabian Cancellara v roku 2008...

No a čo tento rok?

Ako som písal vyššie, MSR je jedinečné v tom, že zvíťaziť môže skutočne široké spektrum jazdcov. No jeden tím doslova vyčnieva a hlavne má veľa možností ako uspieť – samozrejme mám na mysli Wolfpack alebo aj Deceuninck – Quick-Step, ktorý robí vrásky na čele všetkým športovým riaditeľom. Vo výbornej forme jazdiaci Julien Allaphilipe môže zaútočiť v kopci (navyše je skvelý zjazdár) a ak sa to nakoniec nepodarí, stále je tu každým rokom rýchlejší Elia Viviani, do šprintu rovnako v skvelej forme. Obaja už majú tento rok na svojom konte cenné úspechy a sebavedomie právom vysoké. A hlavne Deceuninck – Quick-Step má ďalších v zálohe, ktorí vedia dokonale prekvapiť.

Z ďalších patria medzi favoritov určite Dylan Groenewegen (Jumbo – Visma), ktorý čo sa absolútnej rýchlosti na rovine týka, patrí už od začiatku roka medzi najlepších – nehovoriac o tom, ze jazdí na Bianchi . No a samozrejme Fernadno Gaviria (UAE Team Emirates), ktorý má top "rozbiehača" v podobe Alexandra Kristoffa. Kristoff je známy pre svoje neuveriteľne dlhé šprinty (inak víťaz MSR z roku 2014) a keď vhodne vypustí Gaviriu, môže byť rozhodnuté. Zabudnúť nesmieme ani na Caleba Ewana (Lotto–Soudal), ktorý minulý rok skončil prvý v šprinte hlavnej skupiny za Nibalim a rovnako vyzerá byť v dobrej forme o čom už túto sezónu tiež presvedčil.

A čo Peter Sagan?

Náš jazdec má v úvode sezóny menšiu smolu, za ktorú môže najmä choroba, vďaka ktorej stratil aj na hmotnosti a tým pádom v absolútnej rýchlosti. Na Tirreno Adriatico jazdil ešte v úspornejšom režime, pričom aj tak dokázal skončiť raz na druhom a neskôr na piatom mieste. No v sobotu môže byť už opäť v top forme, tak sa nechajme prekvapiť. Každopádne zodpovednosť už nemusí byť len na ňom, pretože jeho kolega Sam Bennet má tento rok výbornú formu a veľmi rýchle nohy.


MSR je lotéria, na ktorú sa ale veľmi dobre pozerá, navyše predpoveď hlási dokonalé azúro. Vyrazte teda vonku a užite si prvý monument sezóny s dobrým pocitom kilometrov v nohách...

Zdroj fotografií: FB/Milano Sanremo, FB/BORA-hansgrohe