Nebuď ako.... časť 1. POZDRAV SA

Hory nie sú mesto, ty nie si nesmrteľný a tvoj ebike nie je Terminátor.

Už počas základnej školy som sa začal vyskytovať v horách čoraz častejšie. Najskôr to boli také akože brigády, na ktoré nás brával kamarátov otec, aby sme nehrali celé leto len futbal.

Zbierali sme smeti po turistoch, vyniesli studničku, osadili smerovník a na konci leta dostali sto korún. Najväčšou odmenou ale vždy boli túry. Dostali sme sa na hrebeň Západných Tatier a tak trochu pričuchli k tomu ozajstnému horalstvu vo veľkých kopcoch.


To bolo ešte v časoch, keď sme sa v horách zdravili všetci. Bolo to také nepísané pravidlo. Nie preto, že by sme každého poznali, ale všetci sme si tam žili na jednej vlnovej dĺžke, a potom, v horách nikdy neviete, kedy budete potrebovať pomoc niekoho iného.

Tento milý zvyk sme si potom so sebou niesli pri skialpe, lezení, bicyklovaní a vlastne vždy, keď sme boli v kopcoch. Dnes sa do hôr vyberie na bicykloch alebo len tak v podpätkoch už kde kto. Zdraviť sa pešiakom takmer nemá zmysel, dve tretiny na vás pozerajú v obavách, či im nechcete ponúknuť nové hrnce alebo výhodný paušál.


A potom sú tu ebajky. Tie umožnili návrat do kopcov starým otcom hôr, ale otvorili brány aj novej skupine ľudí, ktorá si so sebou nesie v batôžku pravidlá z miest a cítiť z nich značnú dávku egoizmu. Možno to tak nie je, len jednoducho nevedia, ako to v kopcoch chodí.

Keď sa tak zamýšľam, asi by som tiež nevedel, aké pravidlá platia pri zbere viniča. Nikdy som k tomu nečítal žiadnu príručku, nikdy som to nerobil, netuším, ako to v takejto komunitke funguje, ale som si istý, že správnym začiatkom by bolo obyčajné „dobrý deň“ alebo „čaute“.


Nikto od ebajkerov nechce, aby si najskôr museli dva roky robiť kurz a čítať príručky správania, ale chlapci, slušnosť. Slušnosť. Nesmieme zabudnúť ani na to, že taký ebike tiež nie je ruský tank. Ako klasický bicykel aj ebike môže dostať defekt alebo roztrhnúť reťaz.

Venovať potom niekomu svoju náhradnú dušu za desať éčok je omnoho náročnejšie, ak sa dotyčný pred štvrťhodinou nevedel ani odzdraviť. Takže nezabúdajte. V kopcoch je niekedy na začiatku veľkých príbehov a celoživotných kamarátstiev obyčajné „ahoj“.