8 dní jazdenia v chorvátskej Baške Vode multimediálne

8 dní jazdenia v chorvátskej Baške Vode multimediálne

Tento rok sme Jarné kilometre skutočne detailne zdokumentovali, tak sa poďte pozrieť, ako vyzerá jazdenie s priemerom 2000 výškových na deň.

Rok ubehol doslova ako voda a znovu sedím so Slavom v aute a spolu mierime poriadne na juh. Pred tromi rokmi sme prvýkrát ochutnali jarné najazdievanie v Baške Vode a od toho momentu sa z toho stala pekná tradícia, na ktorú sa tešíme už od začiatku roka. Slavo aj skôr, ja osobne som do februára ešte v zimnom skialpovom režime a navyše pri takej skvelej zime . Prelom marca a apríla ale už je o inom, naplno bežia jarné klasiky a to je presne čas, kedy vyrážame na túto akciu – naschvál píšem akciu, pretože pre niekoho je to tréningový kemp, pre niekoho cyklodovolenka alebo aj reset hlavy.

Záleží len na tom, ako to človek pojme a aj z toho dôvodu sa tu zabaví v podstate každá kategória jazdcov. Rovnako ja so Slavom sme jasným dôkazom rôznorodosti, pričom každý si prišiel na to svoje. Každopádne ako z roku 2017, tak aj z 2018 si môžete prečítať podrobný report a tak ma napadlo, že tento tok to pojmem trochu viac multimediálne. Výsledkom je video nižšie, kde som sa okrem iného trochu zameral na niektoré veci, ktoré možno pomôžu, ak máte niečo podobné v pláne (alebo sa rozhodujete), pričom sem do textu prihodím pár informácií, obrázkov a čísel o jednotlivých výjazdoch. Tak poďme na to...



Nultý deň – Príjazd k moru


Takou dobrou tradíciou je zadeliť si po ceste nejaký výjazdík na osvieženie. Predsa len sa tak tá dlhá a nudná cesta trochu prelomí a človek sa môže na niečo tešiť, následne už spokojne sedí v aute a docestuje vyvetraný. Na to sa dokonale hodil okruh okolo mestečka Senj, kde nechýbali štrkové cestičky, parádny zjazd aj dobrý kopček. Ja som si aspoň pekne zvykol na fungel nové „knit“ tretry DMT, ktoré mi prišli tesne pred odjazdom...

Celkovo 41 km, 2 hod, 1 060 výškových a detaily na Strave.



1. Deň – Chvíľu v balíku a prvá návšteva vnútrozemia


Prvý deň bola úplná klasika, na ktorú som už bol pripravený a len som chcel vedieť, ako dlho bude trvať, než sa početná skupina „nažhavených“ jazdcov potrhá. Vydržalo to asi 30 min, potom v jednom zjazde auto rozdelilo splašené stádo a začala naháňačka. Chvíľu som si zahlušil a absolvoval zbesilú jazdu s Martinom Kostelničákom, pričom sa všetko podelilo na viaceré skupinky, no po nejakom čase kašlem na to a vystupujem. Úplná klasika .

Stretávame sa na kávičke vo Vrgoraci, ale nechce sa mi dlho sedieť a idem zase sólo. Vnútrozemie je parádička, nikde ani noha a na záver obľúbený kopec Kozica. No a ešte som stihol aj dojazd Gent - Wevelgem so strečingom a recovery „shakom“ v ruke... ideálny timing.

Celkovo 135 km, 4:25 hod, 1 750 výškových a detaily na Strave.



2. Deň – Jazerá Imotski


Na ďalší deň si už vyrážam sólo, pričom sa teším na obľúbený okruh cez jazerá Imotski, alebo ako hovorím ja, veľmi pekné diery v zemi s vodou . Už tretí deň tu krásnie svieti slnko, no nič nepodceňujem a poctivo sa natieram, pričom tenké návleky na rukách nechávam radšej stále, prípadne ich len vyhŕňam podľa potreby.

To sa ukázalo ako veľmi rozumná voľba, predsa len moja koža prišla zo svahov zimnej Malej Fatry a lúče ešte nevidela inde ako na tvári. Na záver opäť Kozica, tento kopec fakt môžem... Tak ako včera, aj dnes pred večerou dávam ešte light výjazd a stretávam Slava, ktorý si deň užil naplno...

Celkovo 133 km, 5 hod, 2 300 výškových a všetky detaily na Strave.



3. Deň – YouTube Sveti Jure a okolo masívu


Tento deň má byť ešte stále krásne a stabilné počasie, tak sa so Slavom dohodnem, že dobijeme Sveti Jure. Teda jeho vysielam ako predvoj o hodinu skôr z Bašky, aby to vyšlo tak, že sa stretneme v kopci. Ja si ho chcem dať pekne v tempe, pričom to celé využijeme na jedno videjko, ktoré uvidíte neskôr. Slava dorážam cca v polovici a ten vybavený druhou GoPro sa zhosťuje úlohy druhého kameramana poctivo. Zadeľuje si trochu intenzity a točí zábery, pokiaľ mu sily stačia, potom ho nechávam v kľude bojovať ďalej .

Stúpanie si naozaj vychutnávam v tempe a končím pre sneh v poslednej serpentíne... tuším o jednu vyššie ako minulý rok. Otáčam dole a idem za Slavom. Vysmiati si užívame záverečné porcie stúpania a pohľad na zasnežené časti kopcov. Potom sa zase rozdelíme, deň je ešte dlhý a ja si to dám okolo celého masívu. Celkom sranda sa stále pozerať na ten zasnežený vrchol a pritom tam človek pred chvíľou stál a kukal dole...

Celkovo 140 km, 5:50 hod, 3 135 výškových a všetky detaily na Strave.



4. deň – Na pohodu popri Cetine


Po tých prechzádzajúcich dňoch (a hlavne tom včerajšom) to chce poňať oddychovo a teda dávame so Slavom spoločný výjazdík. Pre neho je to síce klasický výjazd, ale zase zajtra bude mať free a v pláne akýsi šialený autotrip . Stretávame ešte ďalších 2 chalanov, ktorí majú tiež „oraz“ a takto si dávame Omiš a jeho skalné útesy plus krásne bočné cestičky naspäť. Večer zadelím wellness, teda sauny, ktorým sa tu inak vyhýbam, pretože by ma to skôr dorazilo...

Celkovo 61 km, 2:40 hod, 850 výškových a všetky detaily na Strave.



5. deň – Klasika cez vnútrozemie vo vetre


Pôvodne som mal dnes v pláne opäť trochu viac zabrať, ale cítim sa ešte celkom unavený, tak idem úplne na pohodu, čo v stúpaní z Makarskej v protivetre znamená, že skoro stojím na mieste. Našťastie po nejakom čase sa otáčam a celé vnútrozemie idem s vetrom v chrbte. Celkom sa aj rozbehnem a dávam si pár úsekov v kopčekoch. Zato Slavo si zadelil autotrip až niekam do Albánska a prichádza rozbitý o 1:30 v noci .

Po večeri sa koná menší galavečer, kedže toto je už jubilejný 15. ročník Jarných kilometrov a pri tej príležitosti Noro (organizátor) vytasil niekoľko archívnych záberov z minulých rokov. Miestami veru pekné retro a pritom rozdiel pár rokov... tu krásne vidieť, ako sa všetko rýchlo mení, no jedno našťastie stále ostáva – chuť jazdiť .

Celkovo 108 km, 4 hod, 1 651 výškových a všetky detaily na Strave.



6. deň – Okolie Cetiny a parádna stojka nad Brelou


Ráno leje tak, že ani psa by ste vonku nevyhnali a tma ako v rohu. Každopádne predpoveď na poobedie vyzerá dokonale a tak sa aj stane. O 13:00 vyrážam ešte s návlekmi na nohách, ak by bola voda ale po pár kilometroch je cesta suchá a kompletne azúro. Návleky potom schovávam do vrecka a neskôr do kríkov, keďže si robím taký okruh.

Navyše vzduch po daždi je parádny a rovnako aj svetlo. Nohy už zase pekne šliapu, dávam si v tempe parádny kopec nad Omišom a potom ešte aj jednu stojku nad sedlom Brela, kam vedie skutočná „kozí stezka“, teda úzka a strmá cestička. Také naozaj môžem a so západom slnka na večeru...

Celkovo 110 km, 4 hod, 1 721 výškových a detaily na Strave.



7. deň – V skupine na Imotski a potom na Jure


Na tento deň som sa skutočne tešil, pretože som bol odhodlaný dať si na záver poriadne do tela. Navyše som mal plán to potom nakoniec zapichnúť na Jure. Tomu výborne pomohla aj skupina s tandemom a „Kostelom“, takže sa šlo pekne svižne, v kopcoch sme sa ponaháňali. Niečo som uvisel, niečo nie, ale hlavne ma to bavilo a po 3,5 hod. mi ukázal merač normalizovaný priemerný výkon na hodnote 280 wattov .

Po Kozici sme sa rozdelili, o chvíľu platím ujovi pri rampe a čaká ma bonusový záver na Jure. Naozaj sa mi páčil ten trochu masochistický pocit, kedy človek cíti, ako má dosť, ale stále sa šplhá vyššie a vyššie. Po ceste odlepujem z rámu záložné tyčinky Powerbar prilepené páskou a míňam posledné zásoby vody. Samozrejme končím tam, kde pred pár dňami, unavený, ale vysmiaty ako lečo. Môžem ísť spokojne domov.



Samozrejme Murphyho zákony fungujú a pri zjazde nadol nevidím v tieni šuter a pekne prerazím plášť kúsok pod vrcholom. Našťastie ma miniatúrne záložné Tubolito v krajine nikoho podržalo, aj keď by to človek do tej veci nepovedal . Na večeri si potom asi čašník myslí, že mám v sebe votrelca, keď toľko jem... aj keď asi si už zvykli za tie dni pri tej horde hladných cyklistov.

Celkovo 161 km, 6:20 hod, 3 412 výškových a všetky detaily na Strave.

Večer sa zhodneme, že tento rok sa nám tu páčilo za tie roky asi najviac a Slavo si na to konto dal ešte rozlúčkovú oslavu, aj keď pôvodne sa chcel pred cestou dobre vyspať . Ráno popŕcha, ideálny čas zbaliť kufre, asi hodinu raňajkujem, tetris pri skladaní do auta a šup domov. Odchádzam naozaj maximálne spokojný a s tým, že už sa zase teším na domáce kopce a náš charakter krajiny. Navyše aj tento rok sa podarilo udržať denný priemer výškových metrov nad hranicou 2 000 m...



Pôvodne som chcel spraviť len doplnkovú galériu a vidím, že je z toho celkom román. Takže ak rozmýšľate, či podobnú akciu niekedy skúsiť, neváhajte. To, že všetci okolo jazdia a sú na rovnakej vlne zaručí potrebnú motiváciu a rovnako široké možnosti, ako využiť čas. A ten tu beží skutočne relatívne...
Páči sa ti tento článok? thumb_up84thumb_down comments 15 komentárov
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

O tom, ako si teraz užívam cestnú cyklistiku

O tom, ako si teraz užívam cestnú cyklistiku

Sledovanie svetovej cyklistiky je teraz skutočný zážitok, ktorý sa vie preniesť aj do bežných výjazdov. Ako to myslím, sa dozviete v menej tradičnom článku...
Tip na výlet: Jarné Vodice sú úplne iné miesto, ako si pamätáte z letnej dovolenky

Tip na výlet: Jarné Vodice sú úplne iné miesto, ako si pamätáte z letnej dovolenky

Koľko je pekných miest v okolí Vodíc až prekvapuje a väčšina z nich v dostupnosti aj pre bežného cyklistu.
Tip na výlet: Okolie Banskej Štiavnice - ako jeden tím, a to doslova

Tip na výlet: Okolie Banskej Štiavnice - ako jeden tím, a to doslova

V tomto tipe na výlet vám priblížim náš cyklokemp tímu Beer Inside Team, ktorý možno niektorí z vás poznajú aj vďaka MTB podujatiu Jarný Šprint Bystrička.
keyboard_arrow_up