Test: Mondraker Podium Carbon RR - španielsky plnokrvník s jasným cieľom

Test: Mondraker Podium Carbon RR - španielsky plnokrvník s jasným cieľom

Pre našinca možno o niečo menej známa značka Mondraker vyrába a dizajnuje svoje bicykle už od roku 2001 v španielskom Alicante. No a tento 9 kg hardtail je dôkazom ich skutočne dobre odvedenej práce.

Najskôr sa im podarilo preraziť vo Svetovom pohári v disciplíne DH s modelom Summum Carbon, neskôr Carlos Coloma zbieral vavríny aj na XC okruhoch, kedy skončil na OH v Riu 2016 tretí za Kulhavým a Schurterom. A práve model Podium Carbon RR vo verzii World Cup som mal možnosť na pár dní osedlať.



Čože nám to južania namiešali?


Hlavným prvkom celkovo agresívneho a jedinečného pretekárskeho dizajnu, ktorý ako prvý udrie do očí a odlíši tento hardtail od desiatok ostatných, je, samozrejme, rám. Je to chrt, ktorého ploché zadné vzpery prechádzajú priamou líniou do hornej rámovej trubky, v poslednej štvrtine zalomenej a plynule ukončenej integrovaným predstavcom. Pri bočnom pohľade je tak aj neznalým jasné, že sa tu rozhodne nejedná o nejaký obyčajný bike, ale o špeciál s pretekárskou DNA. To potvrdzuje aj pohľad na spodnú rámovú trubku, ktorá prezrádza, kde všade sa tento bike pokúsi zabojovať o popredné priečky v rámci nadchádzajúcej sezóny Svetového pohára XCO. A to je určite zaujímavým motivačným detailom aj pre amatérskych jazdcov. Navyše jeho karbónový rám vyrobený technológiou Stealth Air by mal spĺňať i tie najprísnejšie požiadavky na tuhosť a optimálny prenos síl pri zachovaní nízkej hmotnosti, nakoľko rám vo veľkosti M má spolu s integrovaným predstavcom podľa výrobcu len 920 gramov.



Samozrejmosťou je vnútorné vedenie kabeláže, doplnené o dôležité detaily, akými sú penová ochrana pod reťaz a hlavové zloženie či kovová ochrana rámu pri prevodníku. K celkovej tuhosti prispievajú pevné osi v štandarde Boost - 12x148 mm vzadu a 15x110 mm vpredu. O prenos hnacej sily sa stará „pretekársky” 36-zubový prevodník osadený na kľukách Sram X01 Carbon Eagle so stredovým zložením Sram DUB PF30, pričom vzadu sekunduje 12-rýchlostná kazeta s rozsahom 10-50 zubov a prehadzovačka Sram X01 Eagle. Spomaliť biku umožňujú brzdy Sram Level TL v kombinácii s kotúčmi o priemere 160 milimetrov a tlmenie nerovností zabezpečuje vidlica FOX 32 Float Factory s povrchovou úpravou Kashima. Zamykanie na riadidlách a 100 milimetrový zdvih sú pre túto kategóriu už štandardom. Kolesá DT Swiss XR 1501 sú obuté do plášťov Maxxis Ikon 2,2 a spolu s karbónovým kokpitom, sedlovkou Onoff a sedlom Custom pomohli Mondraker World Cup stlačiť celkovú hmotnosť pod 9 kilogramov, čo tento stroj radí medzi najľahších XC pretekárov.



Man vs Machine


V deň, keď som dostal echo, že je tu možnosť vyskúšať si tento bike, som ráno cestou do práce manželke vravel, že ak si ešte niekedy budem vyberať nový stroj, rozhodne to bude full. Ale uznajte, jazdiť na stroji svetového rangu sa skrátka neodmieta! Navyše mi prišiel práve vhod do dvoch nabitých tréningových týždňov, takže som ho mohol podrobiť skúške ohňom a zistiť, kto z koho.



Keďže som zvyknutý manipulovať so svojím 12-kilovým XC fullom, ihneď po jeho doručení som sa musel presvedčiť, či mi náhodou neposlali len prázdnu škatuľu bez bicykla. Našťastie, bol tam . Úvodné nastavenie prebehlo rýchlo a komfortnú pozíciu som si našiel bez najmenších problémov - jednoducho si mojich 182 cm s veľkosťou M sadlo dokonale. Za tým všetkým stojí pre Mondraker tradičná Forward geometria s dlhším rámom, krátkym predstavcom a položenejším hlavovým uhlom. Po prvotnom zajazdení som nastavil radenie a vidlu, a hor sa do prvých skúšok v dobrom počasí na rakúskej šotoline. Po rovinke sa kombinácia 36-10 ukázala ako dostačujúca, pri kadencii cca 95 otáčok som totiž „cesťákov” predbiehal rýchlosťou zhruba 45 km/h. Lesná šotolinka je u našich susedov o niečo hladšia, než je to v prípade väčšiny ciest na Slovensku, a s priemerným sklonom cez 12 % mala preveriť, či som výkonnostne naozaj hodný tohto stroja. A veruže sme si okamžite porozumeli a trojkilometrová stojka bola za nami skôr, ako človek povie Švec.



Výborná tuhosť rámu, okamžitá odozva na silu šliapania a, samozrejme, nízka hmotnosť - to všetko mi poskytlo pocit, akoby som ten kopec šiel na „cesťáku" (Man vs Machine = 1:1). A hoci bolo jeho otestovanie v nejakom hravom traile o niečo tvrdším orieškom, správne riešenie mi poskytli chodníčky. Musím ale podotknúť, že som rozhodne nikoho neohrozil, nakoľko som žiadneho turistu počas celého trvania výjazdu nestretol a nejaké stopy od bicyklov tam už boli . Prekvapila ma skvelá ovládateľnosť bicykla aj v technických úsekoch, snáď dokonca lepšia ako na mojej 27 a polke. Vidla pracovala spoľahlivo v celom rozsahu a progresívne tlmenie mi nikdy nedalo pocítiť blížiaci sa doraz. Vďaka organickým platničkám tiché, možno trošku menej agresívne brzdy než sú tie, na ktoré som zvyknutý, ma nechávali letieť lesom takmer bez povšimnutia... Skutočný Stealth.



Ďalší deň som pokračoval vo vyhľadávaní technickejších úsekov s pokusom o vyšší nájazd. Práve tu sa ukázala výhoda sploštenej zadnej stavby v spolupráci s tvarovanou sedlovkou. Táto kombinácia totiž spoľahlivo vyhladila väčšinu nerovností, a tak som sa po 70-tich kilometroch vrátil bez známky únavy či vyčerpania a mohol s manželkou pokračovať za kávičkou popri jazere teraz už ako kúpeľný švihák (Man vs Machine = 2:2). Počasie sa neskôr zhoršilo, preto sme sa vrátili o deň skôr, čo mi ale na druhej strane umožnilo vyskúšať domáce trate v ťažkých podmienkach.

Blatisté inferno


Dážď ustal len v noci a ja som sa tak smelo pustil do rozmočených lesných ciest a trailov a v maximálnom tempe otestoval, kto z nás dvoch toho zvládne viac. Dvadsaťdeviatky spolu s rýchlymi Ikonmi poskytovali naozaj dostatočný grip a lepkavé blato nemalo žiadnu šancu sa niekde zachytiť, nakoľko v tejto konštrukcií chýba výstuha medzi hornými vzperami zadnej stavby. Poriadne špinavý som si struhol osobák na Inovec a pokračoval ďalej až na Panskú Javorinu, netušiac, že budem jedným z posledných, kto si spraví foto pri útulni tesne pod vrcholom. Deň po tom, čo som vrátil bike, totiž tá vďaka nejakému šikovníkovi ľahla popolom .



Po 80-tom kilometri sa napokon predsa začínalo ozývať piskotanie reťaze (Man vs Machine = 3:2) a po dokončenej blatistej 100-ke sa aj na mne podpísali ťažké podmienky. Tie ale bike zvládol vskutku bravúrne (Man vs Machine = 3:3).



Deň na to sme už zamierili na týždňové sústredenie na Šumavu, kde mala zvlnená krajina plná povestných makadamových ciest preveriť možnosti a jazdné vlastnosti nás oboch. Po tom, ako prestalo snežiť, sa nám otvorila biková aréna, v ktorej nie je núdza o technické jazdenie akejkoľvek úrovne. Väčšinou sa v tej zime jednalo o kratšie výjazdy, no 100 kilometrovú skúšku som si ani tentoraz jednoducho nemohol odpustiť.



V kopcoch bol stroj ako vždy nekompromisný, v zjazdoch pevne držal stopu, pružný karbón tlmil nárazy do mojej chrbtice... Výsledok: po takmer siedmych hodinách jazdy som bol podobne unavený ako na fulle. Pri odletujúcich kameňoch, ktoré neraz zasiahli spodnú rámovú trubku, ma síce občas mrazilo, no na povrchu neostal ani škrabanec (Man vs Machine 4:4).

Plusy:

  • čistý a zaujímavý dizajn
  • nízka hmotnosť
  • tuhosť a z toho vyplývajúca odozva na šliapnutie do pedálov
  • celková ovládateľnosť
  • zladené komponenty


Mínusy:

  • hodili by sa agresívnejšie brzdy
  • tenké gripy, ktoré začali javiť známky opotrebenia


Tomuto hardtailu som síce sprvu chcel vytknúť aj jeho nespratnosť, avšak napokon i mňa samotného prekvapilo, že sa do výťahu vošiel s väčšou rezervou ako manželkin 27,5 bike vo veľkosti XS.



Po dvoch týždňoch je to teda v súčte 9 odjazdených dní 550 kilometrov a takmer 13 tisíc nastúpaných výškových metrov, čo je spolu okolo 35 hodín jazdy. Z môjho pohľadu bol tento bike postavený priamo pre mňa a chýbalo tomu už len ostré pretekárske nasadenie. Napriek tomu, že sa jedná o nekompromisný „závoďák”, ma komfort jazdy skutočne milo prekvapil a keby som mal možnosť skúsiť ho na 24-hodinovke, zrejme by ma po pretekoch museli presviedčať, že už je koniec a môžem zastaviť. Keď si teda myslíte, že vám k tomu, aby ste sa posunuli medzi tých najlepších, chýba už len povestný krôčik, s týmto strojom vedľa rozhodne nestúpite. A ak aj skončíte mimo pódia, vinou techniky to isto iste nebude .



MOC je stanovená na 4 999 € a viac detailov nájdete na tomto odkaze.

Foto: Mildo, Palo, MM, Janka
info
Testy a predstavenia produktov sa realizujú s produktami a materiálmi zapožičanými od dovozcu danej značky alebo z MTBIKER shopu. Ich obsah a záver je subjektívnym názorom autora.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up28thumb_down comments 19 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Test: Mondraker Podium R 2021 - šampión ultra ľahkej hmotnosti

Test: Mondraker Podium R 2021 - šampión ultra ľahkej hmotnosti

Čas plynie ako voda a po dvoch rokoch mám možnosť osedlať skvelý kúsok z celkom vynoveného modelového radu Podium od Mondrakeru. Podarilo sa im stroje s najvyššími ambíciami posunúť ešte o niečo dopredu?
Test: Mondraker Superfoxy Carbon R 2021 – superenduro po španielsky

Test: Mondraker Superfoxy Carbon R 2021 – superenduro po španielsky

Pred pár rokmi bola spoločnosť Mondraker jednou z tých, ktorá posúvala hranice modernej geometrie na poli enduro a all-mountain bicyklov.
Test: Rock Machine Blizz TRL 70-29 2021 – hardtail, ktorý zvládne aj hrubšie zaobchádzanie

Test: Rock Machine Blizz TRL 70-29 2021 – hardtail, ktorý zvládne aj hrubšie zaobchádzanie

Značka Rock Machine predstavila pre rok 2021 nový model Blizz TRL – agresívnejšiu verziu roky používaného Blizzu. Viac o ňom sa dozviete v nasledujúcom teste.
keyboard_arrow_up