Reportáž: QUICK SPORT Jarný šprint - poriadna dávka pozitívnej energie

Keď sa stretne partia milovníkov cyklistky, tak ani zlá predpoveď počasia nemôže skaziť dobrú náladu.

A presne tak to vyzeralo minulú sobotu v Bystričke pri Martine, kde sa konal už jubilejný desiaty ročník horskej časovky do vrchu. Čakala na nás trať s dĺžkou 9,3 km a prevýšením 320 m. Našťastie nebolo potrebné siahnuť po kratšom variante pre prípad nepriaznivého počasia. Aj keď majstri meteorológovia predpovedali kadečo.

Príroda si robí, čo sa jej zachce

Už by sme si mali definitívne zvyknúť, že počasie vo svojich rukách nemáme a ani mať nebudeme (aj keď ktovie ). V piatok po práci sme sa s Maťom boli rozjazdiť v čisto letných teplotách, kdežto v sobotu ráno to už na krátke rozhodne nebolo. Podľa predpovede malo počasie aspoň v sobotu doobeda vydržať bez dažďa, takže motivácia postaviť sa na môj druhý štart na tomto podujatí bola stále dostatočná.

Chalanom z beer inside teamu sme viezli aj pár cien do tomboly z nášho MTBIKER centra, takže sme si štart z domu naplánovali o niečo skôr. Navyše ako každý rok, aj tentokrát platilo, že sa štartovalo v 30 sekundových intervaloch. Čím nižšie štartovné číslo sa vám podarí na prezentácii získať, tým skôr to budete mať “za sebou” . Navyše chválim informáciu o presnom čase štartu na čísle, takže každý pekne vie, kedy je na rade a nevzniká zbytočný chaos.

Pohodička pred štartom

Prišli sme autom, rovnako ako minulý rok. Maťo plánoval, ak mu to počasie dovolí, cestu späť absolvovať na biku a mňa čakala kamarátkina rozlúčka so slobodou, takže som chcela ušetriť čas aj sily na večer. Po príchode do zázemia pri obecnom úrade už panovala príjemná atmosféra, z každej strany prichádzali známe tváre. Toto mám na takýchto menších podujatiach najradšej, že máte pocit, akoby sa zišla jedna veľká rodina.


Nahodili sme si čísla, doladili oblečenie a dohodli sa s kamarátom Paľom, že sa pôjdeme spolu rozjazdiť. Mali sme štartovať až pred jedenástou, takže času bolo habadej. Prešla som si s chalanmi prvý úsek po rozbitom asfalte a potom som ich nechala pokračovať samých. Ja som si priebežne robila ilustračné zábery a kochala sa krásou jari, aj keď pod zatiahnutou oblohou. Dokonca sa občas snažilo predrať slniečko, ale neúspešne. Zaujímal ma stav terénu, na ktorý sa odbočuje po zjazde na panelovej ceste. Vyšla som si len kúsok, všetko vyzeralo byť takmer suché, veď predsa len bolo cez týždeň nadštandardne teplo a bez zrážok.

Poďme na to

Moderátor Ľuboš pekne podľa čísla a mena vyzýval ľudí na štarte, všetko išlo ako po masle. Štartovali sme rovnako ako minulý rok, najskôr ja a Maťo hneď za mnou. Chrbát som mu videla veľmi skoro . Snažila som sa neprepáliť úvodné stúpanie, aj keď som miestami mala pocit, že som to prešvihla, ale panelka je fajn možnosť trošku si oddýchnuť. Ako prieskum naznačil, tak záverečná časť stúpania v teréne bola naozaj vo výbornom stave, dokonca v lepšom ako minulý rok. A tá krásna zelená farba lesa tomu dala len pomyselnú čerešničku.



Pár bojovníkov sa mi podarilo predbehnúť, čo samozrejme veľmi potešilo a o to viac, keď vás pri tom ešte aj sami povzbudili . S jedným pánom (podľa mena na drese Jankom - pozdravujem) sme sa vzájomne “hecovali” obiehaním. Keď mi šiel cca 500 m pred cieľom už Maťo oproti, tak som dala do toho všetko, aby som ho obehla. No ako mi povedal v cieli, to ho ešte viac motivovalo a tesne v závere mi to vrátil . Nevadí, hlavne že sme to zvládli!


Vrhla som sa na občerstvovačku, lebo už na štarte som začala pociťovať hlad. Výber bol naozaj perfektný, dokonca výborné koláče ako na malej svadbe a pre odvážnych aj poldecko . Aby sme veľmi nevychladli, tak sme sa hneď po občerstvení pustili do zjazdu, ale inou cestou, nech neblokujeme tých, ktorí štartovali po nás.

Bohatá tombola

Napokon sa predpoveďou počasia nenechalo odradiť 205 bikerov. Ja nešťastník som si zabudla spustiť hodinky na štarte, takže som si v cieli nevedela porovnať čas s minulým rokom. Mala som však celkovo lepší pocit, aj keď vždy je možné urobiť pre to viac. Napokon som sa zlepšila len o pár sekúnd, takže o rok som tam znova a budem menej oddychovať na panelke! Maťo vyhral svoju kategóriu a celkovo skončil tretí, takže keď k tomu prirátam dve výhry z tomboly, šli sme domov s plnými rukami. Avšak víťaz prvej ceny v tombole, ktorou bol veľký solárny kolektor, to mal ešte o niečo ťažšie .


Absolútnymi víťazmi sa medzi mužmi stal Miloš Sopko s časom 0:22:37 a medzi ženami Veronika Váleková s časom 0:28:42. Novinkou bola tímová súťaž, v ktorej prvé miesto získal Fatra Team. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.


Ešte raz musím vyzdvihnúť príjemnú atmosféru, ktorá ani tento rok v Bystričke nechýbala. Partia z beer inside teamu je naozaj “kôpka” nadšencov, ktorí bicykel a všetko s ním spojené milujú a je to na nich vidieť. Napokon aj počasie vydržalo a mne už nezostáva len nič iné, ako tešiť sa na ďalší ročník!

Zdroj fotografií: autorka, Rasťo Balko