Moje prvé cestné preteky - extrémne podmienky na Gran Fondo Felice Gimondi

Ako sa hovorí, všetko je raz po prvýkrát. V mojom prípade sa to týka cestných pretekov, no nečakal som, že to bude aj so snehom.

Z pohľadu jazdenia a pretekov mi učarovalo MTB a rovno poviem, že jazda v balíku mi fakt nevonia. Aj na maratónoch je to pre mňa ako za trest a vždy na nejakých väčších podujatiach sa v takej situácii (najmä hneď po štarte) cedím dozadu a neviem držať pozíciu. Na druhej strane ma lákalo strihnúť si niečo iné a príležitosťou sa stalo práve Gran Fondo Felice Gimondi. Samozrejme má to aj čo dočinenia so značkou Bianchi, ktorá je podporovateľom podujatia a na ktorú nás zavolal Noro Kirschner ako dovozca na Slovensko. Ale práve podobné situácie sú tým impulzom, na základe ktorého sa človek nakoniec odhodlá. So Slavom teda v piatok sadáme do auta, po ceste berieme Nora a vyrážame. Výsledkom je podrobnejší videoreport nižšie.


Inak celé mi to tak trochu pripomenulo Salzkammergut Trophy z roku 2009. To bola tiež moja prvá účasť na tomto podujatí a počasie bolo ako cez kopirák. Najskôr dážď, ktorý postupne prechádzal do sneženia a mnohí si tento ročník stále veľmi dobre pamätajú. Pritom deň predtým bolo krásne teplo ako v lete a na druhý deň tiež paráda. Veď aká je šanca, že to absolútne najhoršie možné počasie vyjde presne vtedy, keď ste na trati...

Nakoniec sa z toho stal menší výlet, ktorého súčasťou bola napríklad aj návšteva „celeste“ továrne, odkiaľ tiež prinesieme videjko, ak teda prejde cenzúrou, keďže nie úplne všetko bolo dovolené natáčať .

Myslím, že samotný videoreport je celkom obsiahly a sem pridám len niekoľko doplňujúcich informácií a fotiek.

Sobotné zoznamovanie

Celý piatok zabralo cestovanie, kedže Bergamo je už celkom slušný kus cesty. Na sobotu síce hlásili prehánky a doobeda pršalo, čo partia usúdila ako ideálny čas na prehliadku obchodov, no ja som bol natešený na bicykel a dobre som spravil. Cesta vyschla, miestami vyšlo slniečko a nakoniec som z toho mal krásny výjazd.


Najviac sa mi páčili tie rôzne bočné cestičky, ktoré sú zarezané v kopcoch a na ktorých je človek razom úplne sám. To sa ale nedá povedať o tých hlavných, ktoré sú najmä bližie k mestu poriadne napratané autami. Inak ešteže som si cestu vyklikal na mape a následne sa nechal navigovať svojím počítačom, pretože tu je toľko cestičiek, kruháčov a odbočiek, že by som tam bol asi doteraz .


Rovnako kopce, po ktorých som jazdil, boli iné ako som zvyknutý. Teda celkovo charakter krajiny - nie sú to žiadne obrovské steny (tie sú kúsok ďalej) ale také menšie „chuťovky“, po ktorých je skutočne radosť sa voziť. Niektoré začínajú ako nenápadná odbočka niekde v meste, ale keď už drtíte parádne serpentíny viete, že ste správne.

Gran Fondo

Najlepšie na tom bolo, že už ráno na FB podujatia vybehla správa o tom, že trať je skrátená a ide sa iba 90 km variant. Lenže akosi ma ráno už nenapadlo surfovať, keďže o 6:20 už čakám nastúpený vo svojom koridore. Určite to aj vraveli na štarte, ale po taliansky a ešte som aj tak nič nepočul... Predsa len som mal v pláne stále tú najdlhšiu s tým, že uvidím podľa podmienok. Takže som si stále nechával rezervu a nejaké skupinkovanie a dorážanie ma nezaujímalo, pretože som tak nejako tušil, že väčšina si potom aj tak vyberie krátku. Ale už mi je jasné, prečo šla väčšina tie kopce s výrazom, že je to ich posledný .



Čo ale absolútne nechápem, sú jazdci, ktorých som videl v krátkom, alebo ešte lepšie v kombinácii krátke/krátke. Veď kopec z nich potom aj skončilo niekde s fóliou v zjazde čakajúc na pomoc alebo zberač. No a v cieli som tiež videl ľudí, ktorí sa totálne triasli a u mňa bol jediný problém prsty na nohách a potom neskôr ruky, takže jemná motorika moc nefungovala. Inak to dôležité bolo stále v poriadku a viac o výbave nájdete tiež vo videjku.


Každopádne po zjazde zo Selvina, kde začal padať sneh tak, že som nevidel kam idem, som si reálne zhodnotil, že najkratší variant bude úplne stačiť. Práve tu sa totiž mala deliť trasa, ale ako som písal vyššie, všetko už bolo aj tak dané . Rozhodne to bol zážitok, ale na rovinu poviem jedno. Takéto podmienky sú vždy na posúdení daného človeka a rozhodne vôbec nie je hanba si povedať, kašlem na to. Tak to prosím neberte ako nejakú motiváciu na „prekonávanie sa“ bez rozmýšlania a ohľadu na vlastné schopnosti. Jazdíme pre radosť...


Podvečer mi to nedá a sadám na bike ako sa hovorí „vytočiť“. No a hádajte ako je...

Továreň Bianchi a presun pod Monte Grappa

V pondelok už bolo opäť pekne. O 10:30 sme už mali byť pekne nastúpení v továrni Bianchi, no ja som si privstal a vyrazil o 6:20 smerom na Selvino. Ten kopec je krásny a stúpanie s východom slnka som si užíval ako malý chlapec (video Instagram). Ale stále mi nešlo do hlavy, že včera tu padal sneh a teraz je krásne ráno a suchá cesta.


Každopádne pohľad na teplomer s hodnotou k nule mi pripomenul, že možné to je. Kapučíno, croissant, pobaliť veci a zbohom Bergamo. Privítala nás obrovská celeste budova .


Rovno odtiaľ sme sa presunuli bližšie k domu do oblasti neďaleko mesta Treviso. Hneď po vybalení sme sadli na bike a dali si parádny pohodový výjazd po okolitých kopčekoch a kľukatých cestičkách pomedzi vinice. Ja si v rámci svojej tradície zo Sella Ronda Hero dávam až teraz dres (teda celý kit), ktorý som nafasoval už pred štartom.

Utorok a krásny výjazd v okolí

Už od večera ma lákalo neďaleké legendárne stúpania na Monte Grappa ale vzhľadom na podmienky si hovorím, že trepať sa do 1 800 m možno nebude ideálne. Tak mi Noro poradil inú trasu, teda okruh cez 2 sedlá – San Boldo a Praderadego.


Tie vedú cca 900 m vysoko, no kedže sme okolo 200 m nad morom, tak stále si dám pekne do tela a hlavne v tom zvlnenom teréne, ktorý je všade okolo. Rovno poviem, že tento výlet bola odmena za to počasie v nedeľu a krátke videjko z neho nájdete na našom FB MTBIKER. Koho zaujíma viac, tu je výjazd aj s údajmi na Strave.

Za necelé 4 hodinky som bol naspäť, už len pobaliť veci a vyraziť domov. Z tohto miesta sa veru ťažko odchádzalo a už na ceste volám Lenke, že sem určite pôjdeme na dovolenku . Ďakujem teda Norovi a tiež Slavovi za super výlet a nabudúce prosím poriadne talianske azzúro...


A už len posledná vec na záver. Viem, že to dookola opakujem ako verklík vo videách, ale práve vaša podpora a ohlasy sú dôvod, že sa tomu môžeme venovať čím ďalej viac a vo väčšom rozsahu. Preto vždy potešia „lajky“, komentáre a to najmenšie, čo môžete spraviť, je hodiť odber pre náš YouTube kanál. Ak ste tak spravili, ďakujem aj za celý náš tím...