EWS (svetová enduro séria) vydala doposiaľ najväčšiu publikovanú štúdiu zameranú na zranenia na horských bicykloch. Výskum trval takmer tri roky, a priniesol množstvo zaujímavých informácií.
Cieľom tejto štúdie však nebol len zber informácií o zraneniach počas EWS,
ale pohľad na problematiku zo širšieho spektra. Celý zber informácií trval takmer tri roky, a finálna správa sa skladá z dvoch častí. Dáta v prvej časti
zahŕňajú viac ako 2000 pretekárov zo 46 krajín počas desiatich pretekov EWS. Druhá časť vznikla dotazovaním amatérskych cyklistov, z ktorých mnoho preteká na národnej úrovni, výsledkom čoho sú
poznatky od takmer 2000 ľudí zo 60 krajín. Aké kľúčové vedomosti nám teda priniesla táto správa?
Ženy sú zraniteľnejšie
Na prvý pohľad pomerne obligátnu informáciu treba ale doplniť; výskum hovorí o tom, že
ženy majú zranenia častejšie, tie sú ale
v prípade mužov intenzívnejšie a ťažšie. Počas dvoch sezón EWS sa zranilo zhruba 12% žien, zatiaľ čo mužov len 9%. Tí sa zo svojich zranení zotavovali v priemere 13 dní, čo je viac, ako polovica času, ktorý regeneráciou strávili ženy. V druhej časti štúdie sa čísla nápadne podobali, keď sa so zraneniami potýkalo 55% amatérskych cyklistiek, zatiaľ čo cyklistov “len” 40%.
Väčšina zranení sa deje v tréningu
Z výsledkov dotazovania v druhej časti vyplynulo, že
priemerná skúsenosť cyklistov činí 4,3 roka jazdenia. Z celkového počtu 1940 pretekárov bolo zaznamenaných 1234 zranení, a 823 (66,7%) z nich sa udialo
počas bežných výjazdov. Zvyšných 411 teda prinalieha pretekom, alebo tréningu v rámci pretekov. Jazdci na úrovni EWS
zaznamenali percentuálne najmenší počet zranení v bežnom tréningu, ale naopak vyššie percento počas pretekov.
Hlava, ramená, kolená,…
Ďalšie informácie, ktoré výskum ukázal, tiež nepatria medzi šokujúce. Ukázalo sa, že najviac zraniteľné miesta sú
ramená a kľúčne kosti. V rámci EWS tvorili 13,3% všetkých zranení s najdlhšou dobou liečenia, a to 49,2 dňa. Medzi amatérskymi cyklistami tvorili zranenia ramien dokonca 25,6 %. V oboch častiach výskumu potom s väčším odstupom nasledujú
zranenia hlavy (9% vs 7,1%),
zápästia (9% vs 9,6%) a
kolien (8% vs 7,1%).
Napriek tomu, že zranenia hlavy, a predovšetkým otrasy mozgu nezaznamenali veľké percentuálne skóre ani v jednej časti (0,6% a 4%), je stále potrebné nepodceňovať osvetu. Viac ako štvrtina jazdcov sa takmer hneď po úraze hlavy vrátila k jazdeniu a pretekaniu. EWS vypracoval
príručku pre jazdcov, ktorí utrpeli otras mozgu (v anglickom jazyku na tomto
odkaze) a podobné usmernenie pre organizátorov (v anglickom jazyku na tomto
odkaze).
Čím drsnejší terén, tým horšie zranenia
Riziko pádu a úrazu sa zvyšuje s technickou obtiažnosťou trate. Až 60% všetkých úrazov počas EWS sa odohralo na
kamenistých trailoch. Zo všetkých zaznamenaných poranení sa až 56% zranení ramena (a kľúčnej kosti) a 66% zlomenín zápästia udialo práve na kamenistých trailoch.
Enduro je napriek tomu (pomerne) bezpečné
Hoci sa môžu tieto informácie zdať negatívne, v kontexte s inými športovými disciplínami by sme mohli považovať enduro za bezpečné. Zo všetkých pretekárov sa
počas EWS zranilo len 8,9%, naproti tomu pôsobia štatistiky v iných športoch o poznanie hrozivejšie. Pre porovnanie, napríklad
počas cross-country na OH 2016 v Brazílskom Rio de Janeiro sa zranilo 23,8% cyklistov, a v zimných športoch na OH v Sochi pripadalo 20,7% alpským lyžiarskym disciplínam a neuveriteľných 34,4% pretekárom v snowboard-crosse. Na každé preteky svetovej série
v endure tak pripadá 0,8 zranenia na jazdca za sezónu, s priemernou dobou rekonvalescencie 12,3 dňa, zatiaľ čo v rugby je to 1,8 zranenia s dobou liečenia 33 dní.
Na rad prichádza osveta
EWS je všeobecne známe prepracovanou organizáciou, snahou posúvať tento šport a
zvyšovať kvalitu zabezpečenia. Preto nie je prekvapením, že v závere štúdie sa na základe zistených údajov pustili aj do odporúčaní, z ktorých by mohli vychádzať športovci a organizátori
aj v iných disciplínach. Popri množstve logických zásad táto časť obsahuje napríklad aj návrh, vďaka ktorému by organizátor mohol
zakázať pokračovať v pretekoch tým športovcom, u ktorých
sa preukáže otras mozgu. Na toto zranenie sa oprávnene viaže viacero návrhov, zvlášť keď športovci po celom svete poznajú množstvo prípadov, kedy sa podceňovaním rekonvalescencie následky úrazov niekoľkonásobne zhoršili. Medzi cyklistami je to najmä prípad mladej švajčiarskej pretekárky Lorraine Truong, ktorý si môžete prečítať v anglickom jazyku na tomto
odkaze.
Celá správa EWS je k dispozícií na tomto
odkaze.
Zdroj fotografií: enduroworldseries.com
parady clanok. z toho jasne vyyva ze vim.lepsi skill tym mrnej padov a zraneni.
Taktiez ze treba sa 100% sustredit stale nielen na preteku ale aj v lahsich sekciach