Tip na výlet: Tour de France - ako si ju užiť z pohľadu fanúšika na trati

Tip na výlet: Tour de France - ako si ju užiť z pohľadu fanúšika na trati

201 komentár

Majush 28.06.2019   Francuzsko Alpy Tip Na Vylet Cestny Bike Cestna Cyklistika Tour De France

Aj vy patríte medzi tých, ktorí počas júla v práci “na tajňáša” sledujú online dianie na jednotlivých etapách Tour de France a potom rýchlo bežia z práce domov aby stihli posledných 10 minút?

 

Rozmýšľali ste už, aké by to bolo sledovať a povzbudzovať jazdcov priamo na mieste? Dovoľte mi teda podeliť sa o zopár dojmov a tipov z účasti na Tour de France ako fanúšika. Hluk helikoptér, motoriek, šľachovití jazdci, ktorí prefrčia okolo za burácania fanúšikov, klaksóny, policajné motorky a vozy, novinári, servisné autá…. A za pár minút sú všetci fuč.



Aby ste si užili tento deň čo najviac a aby sa nestal iba záležitosťou niekoľkohodinového čakania na jazdcov a potom 10 minútového divadla, treba rešpektovať určité zásady a svoj program si dobre naplánovať. Tento článok je najmä pre tých, ktorí radi sledujú cyklistiku, no ešte radšej ju praktizujú. Nech sa páči, zopár tipov na to, ako spojiť oboje.

1. Výber etapy


Mapu a program etáp na rok 2019 nájdete na oficiálnej stránke TdF. Keďže zo Slovenska do Francúzska to nie je úplne na skok, určite sa oplatí vybrať oblasť, ktorá sa vám páči a kde si viete naplánovať aj iné aktivity ako sledovanie pretekov. Pre mňa osobne sú to Alpy, tento rok napríklad etapy 18, 19 a 20 v termíne od 25. do 27. júla. Dobrá správa je, že môžete spojiť cyklo výlet na napríklad jeden zo známych alpských priesmykov so sledovaním TdF, za rešpektovania určitých podmienok.

V deň konania etapy je veľmi veľa dopravných obmedzení, cestu na horský priesmyk zatvárajú pre automobily a často aj bicykle dosť skoro pred predpokladaným príchodom jazdcov - závisí to od štartu pretekov a celkovej trate. Informácie o doprave nájdete vždy na webe napríklad na France3, to znamená, že ak nechcete riskovať, že vás už polícia nepustí, treba prejsť „bariérou” pred jej zatvorením. Väčšinou každá obec dáva k dispozícii záchytné parkoviská pred miestom uzávery špeciálne na túto príležitosť. Taktiež je dôležité si pozrieť na stránke TdF predpokladaný príchod jazdcov a karavány (cca 2 hodiny vopred), aby ste zistili, koľko času máte na to, aby ste sa dostali na vami želané miesto.

My sme napríklad boli v roku 2017 na Grand Colombier – zaparkovali sme dole v dedine a pekne sme si ho vyšliapali zdola až na úplný vrchol a potom sa zviezli späť na miesto, na ktorom sme chceli pozerať jazdcov – podobne v roku 2018 na Col de la Croix de Fer. Ak máte radi spoločnosť a pretekársku atmosféru, bude to niečo pre vás, ak nie, vyzbrojte sa trpezlivosťou. Okolo cesty je už totiž nachystaných množstvo fanúšikov na karavanoch, autách či bicykloch, ktorí si tiež prišli chytiť čo najlepšie miesto. Ujde sa vám teda povzbudzovania, možno aj ponúk na prípitok a som si istá, že stretnete aj nejakých krajanov, prípadne Čechov.



2. Miesto, kde budete povzbudzovať


Asi netreba pripomínať, že s výberom „fleku” treba tak trochu taktizovať. Bohužiaľ pre dopravné obmedzenia väčšinou nie je možné vidieť pelotón viackrát počas jednej etapy. Ak si zvolíte miesto na rovine (ktorých na horských priesmykoch veľa nie je), asi predpokladáte, že cyklisti okolo vás prefrčia približne rýchlosťou auta v obci (ktoré dodržiava pravidlá cestnej premávky), a teda si ani nestihnete obzrieť svalnaté stehná Petra Sagana a možno ani jeho samého. Vidieť rýchlosť profesionálov pri zjazde v serpentínach je vzrušujúce, no tiež si ten pohlaď dlho neužijete.

Najviac adrenalínu sa vám ujde pred cieľom etapy, zároveň sa tam však budete tlačiť s ďalšími stovkami povzbudzovaniachtivých. Podľa môjho názoru je ideálne sa zastaviť v stúpaní a najlepšie je, ak máte výhľad na väčší úsek cesty a uvidíte ich napríklad prichádzať už z diaľky. Zo strategického hľadiska môže byť lepšie vybrať úsek ku koncu etapy, kde skôr uvidíte jazdcov či skupiny v úniku ako na jej začiatku, kde je pelotón ešte pokope, no určite tam bude aj viac ľudí zmýšľajúcich podobne, preto si treba ísť „chytiť” miesto o dosť skôr ako na menej populárnych úsekoch.



3. Program etapy


Harmonogram každej etapy nájdete na oficiálnej stránke TdF, to znamená očakávaný príchod pelotónu a kedy prechádza úsekom karavána. Karavána je vlastne sprievod sponzorských a partnerských áut, ktoré rozhadzujú medzi fanúšikov reklamné predmety. Treba si to predstaviť ako zástup alegorických vozov s hudbou, ktoré prechádzajú etapou približne 2 hodiny pred príchodom jazdcov a tancujúci hostesi a hostesky z nich medzi fanúšikov rozhadzujú najrôznejšie promo suveníry ako cyklošiltovky, šatky, kľúčenky a iné viac či menej užitočné veci.

Vzniká tu zaujímavý priestor pre sociológov a psychológov na pozorovanie, čoho všetkého sú ľudia schopní, aby si uchmatli mini balíček gumových medvedíkov alebo čistiacu handričku na okuliare. Súčasťou sprievodu je aj oficiálny voz Tour de France, kde si môžete kúpiť suveníry ako dáždniky, cyklodresy a podobné veci s logom TdF. Od tohto momentu je cirkulácia na ceste veľmi obmedzená, keďže priestor zaberajú vozy a po nich začínajú prechádzať tímové a iné sponzorské autá a nakoniec cyklisti (približne 2 hodiny po karaváne).

Najlepšie je teda byť „na svojom mieste” ešte pred príchodom karavány. Užitočné je mať so sebou jedlo a vodu na pitie, najmä na horskej etape, kde dookola nenájdete žiadny bufet. Odporúčam myslieť aj na náhradné oblečenie (závisí od počasia) a opaľovací krém. Ja si so sebou beriem vždy malý cykloruksak s jedlom a pitím, bundou, opaľovacím krémom a ľahkými šľapkami (super pocit odložiť na chvíľu cyklotretry). Je fajn mať aj internetové pripojenie, prípadne vedľa kempingové auto s telkou, aby ste mali prehľad o priebehu etapy.



Príchod jazdcov počuť už z diaľky vďaka hluku helikoptér, ktoré ich sprevádzajú. Prechádzajú policajné motorky, servisné vozidlá a samotní jazdci. Tu začína to pravé šialenstvo, kedy sa každý snaží dostať čo najbližšie k cyklistom a prípadne získať odhodenú fľašu pretekára ako suvenír.

V horských etapách je málokedy celý pelotón pokope, takže prechádzajú jazdci v úniku, pomedzi nich vozidlá a novinárske motorky, skupiny jazdcov a opäť servisné autá a motorky. Na záver za posledným pretekárom je tzv. voiture-balai – v preklade zametací voz, ktorého úlohou je „pozbierať” pretekárov, ktorí už nemôžu pokračovať v etape. Po tomto sa väčšina fanúšikov zberá na odchod, takže treba rátať s tým, že to nepôjde super rýchlo a treba byť extra opatrný, najmä ak ste na bicykli.

Aké dojmy vo mne zanechala Tour de France?


Vidieť naživo všetkých cyklistov je pre mňa veľmi motivujúce, najmä ich sila a rýchlosť aj v ťažkých stúpaniach. Takisto atmosféra okolo je pohlcujúca, koncentrácia milovníkov cyklistiky vám zaručí, že s väčšinou fanúšikov nájdete spoločnú tému a spríjemníte si tak čas čakania. Pre mňa je najväčším pôžitkom vlastne kombinácia môjho športového výkonu s pozeraním športového výkonu tých najlepších v krásnom horskom prostredí. Musím ale dodať, že je viacero vecí, ktoré vo mne zanechali aj negatívne dojmy. V prvom rade je to množstvo automobilov a motoriek, ktoré sú súčasťou každej etapy a ich výfukové plyny.

Mám pocit, že pretekári po týchto 3 týždňoch musia skončiť s pľúcami v horšom stave ako ťažký fajčiar, nehovoriac o vplyve na životné prostredie. V druhom rade sú to nedisciplinovaní fanúšikovia, často povzbudení alkoholom, ktorí prinajlepšom potľapkávajú jazdcov, akoby to boli ich starí kamoši, v tom horšom prípade im skrížia cestu alebo púšťajú svetlice a dymovnice. Určite ste počuli o davovom šialenstve na Alpes d’Huez. No a potom sú to smeti, je smutné pozrieť si reportáže z etáp a vidieť tú hordu odpadkov, ktorá po ľuďoch zostáva. Výnimkou nie sú odhodené predmety ako chladnička, stoličky a množstvo reklamných predmetov, o ktoré bola pred pár hodinami bitka.



Na druhej strane, tak ako sú tieto preteky často jedným z hlavných cieľov sezóny športovcov, aj mestá a regióny vkladajú veľa úsilia do organizácie a svojej vlastnej prezentácie, čo znamená, že sa často usporadúvajú rôzne sprievodné podujatia a mestá a dediny sú vyzdobené a žijú cyklistickou tématikou.

Moje „srdcovky” na tohtoročnej Tour de France


Na záver zopár tipov z úsekov horských etáp, ktoré som mala možnosť prejsť a uchvátili ma. Pre mňa doposiaľ najkrajší horský priesmyk bol Col du Galibier, ktorý je na konci 18. etapy.

Ja som ho však prešla z opačnej strany – zo Saint Michel de Maurienne, takto musíte predtým prejsť ešte jedným priesmykom – Col du Télégraphe, čím celkovo nastúpate okolo 1 900 výškových metrov, dá sa však, samozrejme, aj skrátiť, ak sa vyveziete napríklad do strediska Valloire (profil stúpania tu). Počas tejto časti prechádzate serpentínami a ste stále v otvorenom údolí s výhľadom na okolité Alpy.



Mojou druhou srdcovkou je Cormet de Roseland – v oblasti Beaufortain v Alpách. Od sympatickej dedinky Beaufort (ktorá je známa najmä syrom s rovnakým názvom) je tento úsek 20. etapy TdF naozaj malebný.

Prechádzate okolo umelej vodnej nádrže Barrage de Roseland s tyrkysovou vodou a stúpanie pokračuje v otvorenom údolí s výhľadom na Alpy, ak je dobrá viditeľnosť aj na Mont Blanc. Práve serpentíny nad jazerom sú podľa mňa výborným miestom na rozhliadanie sa, pretože odtiaľ vidíte aj veľkú časť prichádzajúcej cesty (profil úseku nájdete tu).



Akokoľvek sa rozhodnete pre tohtoročnú Tour de France, prajem vám pekný športový zážitok a budem rada, ak napíšete svoje dojmy a doplníte užitočné tipy.

Páči sa ti tento článok?

Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Výber z produktov

Prejsť do shopu (Bicykle ~ Cestné bicykle)

Komentáre

lklubo 30.06.2019 (18:54)

0


velmi pekne napisane.....

 
Pridaj komentár