Kliknutím prejdeš na
ride.lezyne.com
Reklama
Reportáž: STUPAVA TROPHY MTB & RUN - rekordný štart 914 účastníkov

Reportáž: STUPAVA TROPHY MTB & RUN - rekordný štart 914 účastníkov

7 komentárov

Robo87 28.06.2019 24 fotografií   Mountain Bike Spirit Tour Horska Cyklistika Reportaz Stupava Trophy Preteky Maraton

Uplynulý víkend sa konalo podujatie v Stupave, ktoré bolo už 17. ročníkom a v tomto zložení 8. vydaním a ponúklo okrem klasického MTB maratónu aj kombináciu biku + behu.

 

Zároveň je podujatie súčasťou novovzniknutej série MOUNTAIN BIKE SPIRIT TOUR a začalo už v piatok eliminátorom, pokračovalo v sobotu MTB maratónom a končilo v nedeľu bežeckým maratónom, Junior Trophy a detským cyklomaratónikom. Tento rok sa zmenil termín jeho konania, bolo to o niečo skôr, čo však nijako neubralo na kvalite.

Na výber bolo hneď niekoľko rôznych tratí pre bikerov aj bežcov, či ich vzájomnej kombinácie. V sobotu ste sa mohli teda vydať na trať dlhú 105 km/2850 m, 76 km/1850 m, 42 km/ 900 m a najkratšiu 25 km/480 m, no bol tu ešte aj bonus pre vlastníkov jednokoliek v podobe trati dlhej 16 km/350 m. Osobne som šiel trať dlhú 76 km, čo sa neskôr ukázalo ako horšia voľba, ale poďme pekne poporiadku.

Zázemie a prezentácia na vysokej úrovni


Do Stupavy prichádzame niečo pred 9-viatou, takže máme dostatočnú časovú rezervu na celú prípravu. Parkovisko sa nachádza na lúkach neďaleko celého zázemia, ktoré sú za asistencie organizátorov rovnomerne zapĺňané. Skladáme bicykle a ideme k prezentácii – tu si určite každý všimol, že chýba schodisko ponad trať, ktoré tu bolo minulý rok a nahrádza ho prechod otvorenými zábranami priamo cez trať. Osobne si myslím, že takéto riešenie je oveľa lepšie, keďže sme na MTB maratóne a väčšina ľudí sa pohybuje od začiatku na bikoch. Už od predošlého dňa som bol v tom, že si zmením trať z pôvodne nahlásenej 76 km na kratšiu 42 km, kvôli tomu, že som sa na to necítil, avšak kamaráti ma presvedčili nech nevmýšľam a tak som sa teda nahlásil na dlhší variant. Prezentácia prebehla rýchlo, bez problémov a netvorili sa tu nejaké extrémne rady, za čo patrí organizátorovi pochvala.



V zázemí bol obrovský stan, pod ktorým sa nachádzali stoly s lavičkami – to slúžilo po dojazde ako „jedáleň“ a zároveň miesto na oddych. Okrem tejto dominanty tu boli rôzne stánky s občerstvením, cyklistickým vybavením, či servisom a nechýbal ani náš MTBIKER stánok s možnosťou vyzdvihnutia vašich objednávok. Pre deti boli pripravené dva veľké skákacie hrady a teda určite sa nenudili. Na konci areálu sa nachádzalo umývanie a taktiež úschovňa bicyklov. Po obzretí zázemia prebehla klasická rutina – obliekanie sa, naplnenie vreciek dresu, odovzdanie kľúča od auta a ešte rozjazdenie. Toto absolvujem s kamarátom Andrejom Kubišom, cestou sa k nám ešte pripojil Rado Bíroš a po krátkom rozjazdení prichádzame na štart – zostávalo asi tak 5 minút, no vďaka VIP sektoru nie je problém zaradiť sa dopredu.



Vyrážame na trať


Odštartovali sme presne o 10-tej hodine za sprievodným vozidlom, ktoré išlo dostatočne pred nami. Pamätám si, že úvod som zažil už aj rýchlejší, kedy tempo hneď na ceste do Borinky bolo poriadne vysoké. Tentokrát som bol úplne vpredu a išli sme oveľa príjemnejšou rýchlosťou, čo mi vyhovovalo, dokonca výšľap po panelke sme tiež nehrotili. Po jej zdolaní vchádzame do lesa, kde sa začína tempo stupňovať a čoskoro nás zostalo pokope 8 jazdcov s medzerou za sebou. Držím sa na konci skupinky a miestami si ju dokonca musím docvakávať, nakoľko mi odchádzala. Po rozdýchaní sa v rovnejšej časti mierne posúvam, aby som netvoril chvost a pokračujeme ďalej. Čoskoro prichádzame k prvému zjazdu, kde kamarát „Šmyky“ sekol plášť a tak stojí kvôli defektu. Tento zjazd je rýchly, ale zároveň zradný kvôli zákrutám a skalám, ktoré sa tu nachádzajú. Čelo mi mierne odskočilo, no po krátkom prejazde asfaltkou prichádzame do stúpania, kde ich dôjdem a sme opäť spolu. Držal som sa znovu na konci skupinky, tempo bolo však na mňa privysoké a tak začínam zaostávať a odchádzajú mi už na dobro – to bol cca 16. kilometer.



Nasledovala jazda osamote celkom dlhú dobu, to som mohol byť cca na nejakej 7. priečke. V ďalšom zjazde míňam občerstvovačku – jej umiestnenie by mal organizátor prehodnotiť, nakoľko brzdiť dole kopcom kvôli občerstveniu nie je ideálne a myslím si, že len veľmi malé percento jazdcov tu reálne zastalo. Do trasy bol zaradený jeden nový úsek – singláč do stúpania s menšími hupmi, ktorý mi vôbec nesedel – nevedel som si tu chytiť ten správny rytmus a určite som tu stratil nejaký ten čas. Ďalšie singláče už boli v pohode, túto časť si pamätám dobre a tak si to užívam. Akonáhle končia a prichádzam na lesnú cestu, tak po obzretí sa evidujeme troch blížiacich sa pretekárov. Nakoľko nemalo cenu pred nimi „utekať“, tak som zvoľnil a pokračovali sme odteraz v štvorčlennej skupinke – podľa dresov a neskôr aj výsledkov som zistil, že dvaja jazdci boli Rakúšania. Keď sa blížil úsek so zjazdom, tak som šiel dopredu, čo bol správny krok, nakoľko boli pomalší a v zjazde som im mierne odchádzal. V stúpaní pred Bielym krížom sme si sem-tam vymenili pozície, „zapózovali“ fotografom a šlapali ďalej. Oni zastali aj na občerstvovačke, ja som pokračoval ďalej, nakoľko všetkého som mal dostatok, no verím, že bola dostatočne zásobená všetkým potrebným.

Dobre známy úsek za občertvovačkou v podobe zjazdu a následného prudšieho výšľapu ma núti radiť najľahší prevod, vďaka čomu úsek zdolávam v sedle. Chvíľku trvalo, kým ma trojica dobehla, no keď sa tak v tejto „nudnejšej“ časti trate stalo, tak sme sa striedali a dobre spolupracovali. Napriek tomu, že teplota nedosahovala vysoké čísla, bolo dosť dusno, takže sily postupne jednoznačne ubúdali. Výšlap esíčkovými zákrutami, ktoré sa idú aj na Svätojurskom maratóne, zvládam ako prvý, ďalšiu rovinku teda ideme s rozostupom a v zjazde im odchádzam až do chvíle, kedy mi pri prudšej pravotočivej zákrute padá reťaz z prevodníka a musím stáť. V tejto chvíli ma všetci obiehajú, avšak mám ich nadohľad a tak sa ich snažím sťahovať v zjazde, čo sa mi darí. Toto je zároveň asi najhoršia časť trate – nie kvôli samotnému zjazdu, ale menej upravenému, kde je plno konárov a ideálnu stopu je len ťažko nájsť. Dole som ako prvý, lenže mierne míňam smer jazdy a výjazd na asfaltku, takže sme hneď vo dvojici. Nakoľko som už pociťoval hlad, vytiahol som zo zadného vrecka tyčinku a tlačil ju do seba – to všetko počas striedania a aj ťahania špice. V tomto asfaltovom zjazde nás docvakla dvojica za nami a pri ďalšom striedaní som už nemal dosť síl sa udržať, ak som sa nechcel udusiť tyčinkou . Takže som zvoľnil, keďže aj tak nasledovala čoskoro občerstvovačka. Tu stojíme všetci, dopĺňam vodu do fľaší, dotlačím tyčinku a vyrážam za nimi ako posledný ešte s myšlienkou, že ich dôjdem a budeme pokračovať spolu.



Ale...


V tejto chvíli však nastal zlom a môj žalúdok si povedal, že sa mu nepáči „preteková strava“, takže som vôbec nedokázal ísť normálne tempo a čím ďalej, tým viac som sa vliekol. Čoskoro nás začali dobiehať prvý borci z dlhej trate – Karel Hartl, hneď za ním Martin Kostelničák a ja som len čumel, ako rýchlo dokážu ísť dané stúpanie. Zanedlho ma dobehla ďalšia dvojica z dlhej trate, ktorej som sa na chvíľku chytil a mal v pláne držať sa, no nevydržalo mi to dlho. Po krátkom zjazde prechádzame popri jazere, kde pár rybárov sedí na brehu a čaká na záber a v danej chvíli im závidím ich pohodu. Prichádza asfaltové stúpanie, kde sa mi začína ísť o niečo lepšie a dokonca na jeho konci obieham pretekára z našej trasy, ktorý sa trápil v tejto chvíli viac než ja. Začínalo to teda vyzerať o čosi lepšie a tajne som dúfal v to, že by to mohlo vydržať do konca. Na konci zjazdu míňame poslednú občerstvovačku, kde opäť nestojím a začíname posledné ťažšie stúpanie – teda minimálne čo sa týka sklonu. To idem opäť sám, nikto predo mnou, ani za mnou a tak si len užívam prírodu okolo mňa. V zjazde do Borinky idem opatrnejšie, nakoľko som tu pred dvoma rokmi vyletel v jednej zákrute medzi stromy.



Po príchode na asfaltku už pociťujem vyššiu teplotu a prichádzajúce kŕče, panelovou cestou sa vlečiem, uhýbam sa ešte autu a následne tatrovke idúcej oproti. Po vjazde do lesa musím do seba dať magnézium, keďže začínam pociťovať kŕče a po obzretí sa vidím, ako ma dobiehajú nejakí pretekári. V úspornom režime teda pokračujem ďalej, obehnú má dvaja jazdci a ja sa už teším na záverečný zjazd. Pred ním obieham pár jazdcov z kratšej trate, no v prvej ostrejšej zákrute ma vynieslo a tak končím zakliesnený v drevách mimo chodníka – podľa stôp som nebol prvý a určite ani nie posledný. V tejto chvíli ma obehlo pár ľudí a v poslednom žľabe som už nemal priestor na obiehanie, takže som kľudne šiel vo vláčiku za pomalšími jazdcami. Na konci som ich obehol, nasledoval prejazd brodom cez rieku, do ktorého som vošiel vyššou rýchlosťou. Napriek tomu ma prekvapil svojou hĺbkou, vďaka ktorej som v jeho polovici poriadne spomalil, takže som musel dokonca ešte podradiť a priprieť sa, aby som tam nezastal. Prekvapil ma jeden pán z kratšej trasy, ktorý po brode začal akoby pretekať, obehol ma a potom prekážal pri prejazde záverečnej časti s prekážkami, takže som si ju až tak neužil.

https://www.mtbiker.sk/images/gallery/Maratony/2019/stupava_trophy/stupava-19.jpg

Konečne v cieli


Po dojazde som bol naozaj rád, že to mám za sebou a znovu som sa raz presvedčil, že sa oplatí skôr počúvať „vnútorný“ hlas, než kamarátov – predpokladám, že na kratšej trati by žalúdočné problémy nestihli prísť a mal by som z pretekov lepší pocit . Za cieľom sa nachádzali chladničky s nápojmi, výber bol bohatý a padlo to naozaj vhod. Pre pretekárov bolo nachystaných 16 umývacích boxov s Cyklostarom a kefkou, čo zabezpečilo plynulú očistu bez tvorby radov, či dlhšieho čakania. Hneď za umývaním sa nachádzala strážená úschovňa bicyklov, kde bolo možné odložiť bike a bez starostí sa tak pohybovať po areáli. Jej služby využilo až 423 bikerov. V stánku ALPA Francovka sa potom unavení športovci mohli nechať profesionálne vymasírovať masérmi z FITCLINIC.




Výhody 10 spŕch so studenou vodou som tentokrát nevyužil, umyl som sa rovno pri biku, ale údajne to bolo veľmi príjemné osvieženie. Nasledovalo krátke vyjazdenie, pokec s kamarátmi, prezlečenie sa a krátky oddych pri aute. Presunuli sme sa späť do zázemia, kde sme dostali chutný guláš servírovaný v porcelánových tanieroch a čakali na vyhodnotenie. To bolo poriadne dlhé, keďže sa vyhodnocoval eliminátor z piatku + všetky trate a kategórie zo soboty. Po jeho ukončení ešte prišla na rad tombola, v ktorej sa usmialo šťastie na pár vyvolených. To bola bodka pre tento deň a takmer všetci sa pobrali hneď domov.



Čo dodať na záver?


Podujatie bolo vydarené, počasie prialo, organizačne zvládnuté na výbornú až na pár detailov. Značenie trate bolo na vysokej úrovni, na dôležitých miestach boli proaktívni regulovčíci a fáborky, či tabuľky na správnych miestach. Napriek tomu, že nie som „domáci“, som nemal problém so správnym smerom. Do budúceho ročníka odporúčam o niečo "živšie" moderovanie, nakoľko vyhlasovanie výsledkov bolo dosť nevýrazné (organizátor ma ale informoval, že k neplánovanej výmene moderátora došlo len pár dni pred pretekmi), zmenu prvej občerstvovačky a v prípade väčšej vody v potoku možnosť voľby prejazdu aj cez most – nie každému to vyhovuje. Napriek zmene sponzora podujatie nestratilo na kvalite a stále patrí medzi to najlepšie u nás. Všetci účastníci boli k sebe ohľaduplní a boli vidieť, že sa naozaj prišli zabaviť športom, ktorí milujú.



Na druhý deň sa konal ešte bežecký maratón, ktorý sa započítaval do kombinácie tiež v rôznych verziách, Junior Trophy a detský cyklomaratónik. Kompletné výsledky, vrátane kombinácie nájdete na tomto odkaze. Pripájam aj záznam zo Stravy z môjho boja a trápenia sa. Fotografie organizátora zo soboty, ako aj nedele, sa nachádzajú tu.

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Stupava Trophy

22.06.2019
5. kolo - Župný pohár
3. kolo - Slovenský pohár XCM
3. kolo - Mountain Bike Spirit Tour
MTB - maratón
Stupava (Slovensko)

Propozície, Pozvánka, Výsledky, Reportáže, Foto

Výber z produktov

Prejsť do shopu (Prilby ~ XC a Tour prilby)

Komentáre

milsu 28.06.2019 (13:52)

"rekordný štart 914 účastníkov" - ako ste prišli k tomuto počtu?
podľa štartovnej listiny: Stupava MTB: 661, Stupava RUN: 119

 
milsu milsu 28.06.2019 (14:03)

aha takže: Stupava MTB: 661, Stupava RUN: 119, Junior MTB a Detský cyklomaratónik 164

 
Mameluch milsu 28.06.2019 (14:31)

To je dokopy 944
Ale aj tak neviem, ze cim je jedno ci druhe cislo rekordnym, ked v r. 2018 odstartovalo 1272 ludi (podla sportsoft).

 
Pavol.Grujbar Mameluch 28.06.2019 (16:10)

Eliminator 23, MTB 652, BEH 105, DETI 135, t.j. SPOLU 915. Jeden ucastnik sa dnes este dohladal. Autor clanku myslel prirovnanim rekordny, vysledok za slovensku sezonu 2019. Pre STUPAVA TROPHY je historicky rekord co do ucasti z roku 2017, to u nas startovalo 1.528 ucastnikov z toho na MTB 1.111 ucastnikov.

 
micmic7777 28.06.2019 (14:45)

Niekto si dovolil pocas pretekov pretekat a obehnut ta? :-]

 
rastonemec 28.06.2019 (19:32)

niektori šli asi aj aj, nie?

 
patrikde 30.06.2019 (22:28)

Mna by zaujimali parametre borcov vpredu, hematokrit, watty a podobne

 
Pridaj komentár