Rozhovor: Vďaka ebiku do najvyšších kopcov Talianska

V čom marketingové oddelenia pri predaji ebikov preháňajú, a čo je pravda? Alebo ako sa z chlapa, ktorý sa cyklistike nikdy nevenoval, stal účastník vrchárskeho cyklovýletu?

Tento rozhovor vznikol na výlete v Taliansku, v lokalite Bormio. Po prvej návšteve som bol tak miestom očarený, že sa počet účastníkov zvýšil z roka na rok zo 4 na 13. A jedným z nich bol aj môj dlhoročný kamarát, doteraz necyklista, Peter. Tým, že som na vlastné oči videl, ako sa namontovaním motora na bike menia pravidlá hry a cyklistika sa stáva dostupnejšia, rozhodol som sa pre krátky rozhovor s Petrom. Nech vám poslúži ako inšpirácia.


Peter je niekoľko mesiacov spokojný majiteľ ebiku Canyon Spectral:ON 7.0.

Skús sa na úvod krátko predstaviť a opísať svoj vzťah k športu všeobecne, špeciálne k cyklistike.
Pracujem ako manažér. Veľa času trávim na cestách a za počítačom. Cyklistike som sa extra nevenoval. Mal som trekingový bicykel, taký základ, na ktorom som jazdil polia, lúky. Dĺžka tak 40 - 80 km.


Ako vznikla myšlienka na ebike a čo bol ten impulz, kedy si sa reálne aj rozhodol pre kúpu?
Až osobná skúsenosť a možnosť vyskúšať si reálne seriózny ebike. Bol to konkrétne model s technológiou s pohonom v strede a nie v zadnom náboji. Zistil som, že tieto bicykle sú všetko špičkové stroje s dobre spracovaným konceptom.


Prečo si sa rozhodol pre trail ebike?
Nadväzujem tým na to, čo ma baví, a v čom sa cítim dobre a to je cykloturistika, cross-country, country exploring, alebo ako to nazveme a sem-tam mixnuté zjazdom. Čisto DH ma neláka, keďže nemám techniku a necítim sa pri tom na 100% dobre. A hlavne, ak ma chytí DH, uprednostním možnosť požičania bicykla spolu so zakúpením pasu na vlek.


Čo rozhodovalo pri výbere?
Skúsenosti ma nasmerovali jednoznačne do segmentu "celopéro", a potom som už riešil len výbavu a pohon. Rozhodne doporučujem pred samotnou kúpou si ujasniť, ako a na čo budem ebike používať. Jeden z rozhodujúcich parametrov, okrem pomeru cena a výkon pri výbere komponentov, bola geometria rámu a kombinácia 29tka vpredu a 27,5ka vzadu. Aj keď sa mi vzhľadovo páčili viac ebiky s plne integrovanou batériou, z praktických dôvodov som sa rozhodol pre semi-integrovanú. A prax mi dala za pravdu  . To podstatne zúžilo výber, lebo som nechcel bike s "hrbom" ale ani krásny, ale nepraktický bike s plne integrovanou batériou.


Aký pohon si si vybral a prečo?
Otestoval som všetky dostupné pohony na Slovensku. Shimano, Bafang, Yamahu... Víťazom sa stalo Shimano, vďaka plynulému chodu, jednoduchosti ovládania a aj vďaka dôvere k značke a k výrobcovi. Jediný mínus bol, že Shimano nemá asistenciu tlačenia do kopca, čo ponúkal Bosch.


Aké si mal skúsenosti s predajcami? Dostal si požadované informácie, aká bola dostupnosť ebikov?
Väčšinou ma milo prekvapila ochota a vedomosti predávajúcich, aj keď prevažne z klasických bikov. V niektorých prípadoch som však zistil, že už mám o pohonoch naštudované viac, ako predajcovia. Najväčší problém bola dostupnosť modelov nad 3 000 €. Keď predajca za svojím produktom stojí, tak by mal zapracovať aj na vystavenosti tovaru.


Prvá jazda, pocity? Naplnili sa ti tvoje očakávania?
Eufória! Pády! Defekty! Prvá jazda bola na Slovensku v okolí lokality Jazierce. Bike šlapal ako hodinky a trail som si užil o to viac, že mi vypadol mobil a 3x som sa vracal, kým som ho našiel . Doteraz rozmýšľam, či som to podvedome nespravil naschvál . Na druhý deň som omylom skončil na turistickej značke, kde bolo treba bike tlačiť. Tu som zistil, že preniesť 22 kg na pleci cez hrebeň nie je žiadna sranda a nižšiu váhu by som bral všetkými 10timi. Nakoniec to dobre dopadlo, šťastný a unavený som to zdolal.


Aké máš skúsenosti s e-pohonom? Čo výdrž, výškové metre, miera pomoci...
Tu jednoznačne platí, že výškové metre žerú batériu intenzívnejšie. Na rovine a v miernych kopcoch Malých Karpát som pri 80 km spotreboval tak 70% batérie. Na výživných vrcholoch v okolí Stelvia so stúpaniami až 20% sa baterka odporúčala po 1 300 výškových metroch a necelých 30 km.


Skúsenosti a odporúčania s nabíjaním?
Jednoznačne doporučujem, nech si každý zváži, kde bude bike používať. Nie všade je k dispozícii garáž s dostupnou zásuvkou. Ak plánujete cyklovýjazdy, dobíjate väčšinou cez noc, a ak nejde batéria jednoducho demontovať, čaká vás pracná demontáž každý jeden deň.


Aké naj sa ti podarilo na novom ebiku?
Záznamy za prvé 3 mesiace hovoria, že najdlhšia trasa mala 95 km, všetko v horskom teréne a najviac nastúpaných metrov bolo 1 600. A to ma zastavila metrová stena snehu a čerstvo padajúce krúpy. Osobné rekordy nechcem merať len v metroch, či kilometroch. Najväčšia výhoda je možnosť dostať sa na miesta, kam by som sa ako netrénovaný športovec nedostal. V možnosti 5 dní po sebe dať náročné traily a pritom si užiť prírodu a okolie.


Ako ťa vníma okolie? Ne-ebikeri? Funguje niečo ako spolupatričnosť ebikerov?
O tom, že to bude OK, ma presvedčili reakcie väčšiny cestných cyklistov, ktorých som stretol ešte pred odchodom na cyklovýlet do Bormia. Každý bol skôr hladný po vyskúšaní, a potom prekvapený výkonom a výbavou. Očakával som, že budem hlavne v tejto komunite väčším exotom. Cestný dupač, mtbéčkar, DH fanatik, všetko to je nakoniec jedno a je to o láske k jednému športu, a to k cyklistike.


Plánuješ si nechať tento ebike dlhšie alebo plánuješ zmenu? A ak áno, prečo a akú?
Ebikom verím ešte viac ako pred samotnou kúpou. Ak sa podarí, zvažujem každý rok ebike predať a vymeniť za nový model. Už teraz sledujem novinky v segmente ebikov. Láka ma nižšia hmotnosť, vyššia kapacita batérie. Rád by som ostal pri koncepte 29/27,5 a semi-integrovanej batérii. Skvelým bonusom by bola ešte nižšia hlučnosť, ak to hlučnosťou už teraz môžeme nazvať.

Čo je teda najväčšia výhoda ebiku? Nájdeš aj nejaké negatíva?
Ebike môže byť pre vás dobrým trénerom a motivátorom pri jazdení. Podvedome ste odvážnejší, plánujete dlhšie a vyššie výjazdy. Ebikom dávam mínus za vyššiu váhu a kapacitu batérie. Už teraz sa teším na ďalší cyklovýlet a verím, že komunita ebikerov sa bude rozrastať.

Ja Petrovi ďakujem za rozhovor, dávam si pred ním klobúk dole, že sa odhodlal ísť s nami "dupačmi" do Bormia a vo finále si to ešte aj s chuťou celé užiť. Dôkazom toho sú aj zverejnené fotografie z Petrovho mobilu.