Reportáž: Ondavský cyklomaratón - lokálna akcia na vysokej úrovni

Dlho som nebol na žiadnom maratóne a v duchu si povrávam: “nebolo by zlé podporiť lokálnu akciu”, nakoľko je vzdialená od môjho bydliska len pár km, ba čo viac, má aj dlhšiu históriu.

Dva dni pred akciou, ktorá sa konala 13. júla, si prezerám SHMÚ a ich predpoveď neveští nič dobré - 80% zrážky. OK, je rozhodnuté, nejde sa - predsa si nechcem zašpiniť bike a na dážď v chladnom počasí tiež nemám náladu ani morálku. Avšak je pred nami piatok a čokoľvek sa môže stať. V piatok podvečer kontrolujem svoje staršie “jablko” a situácia v predpovedi sa nemení tak, ako aj moje doterajšie stanovisko.

V sobotu v deň pretekov vstávam o čosi skôr než zvyčajne. Podvedome beriem telefón, ktorý vykazuje pozitívnu zmenu - počasie sa mení. “Idzem-nejdzem.” Zrážky na 40-50% hlásia až okolo obeda. V danom čase už budeme na trati, a potom už je jedno, či príde dážď. Ondavský cyklomaratón ponúka tri verzie - Red - 65 km, Green - 35 km, Blue - 18 km. Volím zlatú strednú cestu, a tak vypĺňam a tlačím prihlášku z webu organizátora, aby som nenaťahoval čas na registrácii...

Je rozhodnuté

Prvé, čo ma následne napadlo pri mojom low carb stravovaní je video, kde Imro hovorí o sacharidoch pred pretekmi. Tak po dlhej dobe siaham po ovsených vločkách, proteíne, vajciach a mlieku. Palacinky sú pripravené, na to arašidové a mandľové maslo a raňajky sú ako z fitness časopisu. Kávu dopíjam pri obliekaní sa do dresu, veď každá minúta je drahá. Bike do auta, náhradné veci na spolujazdcove sedadlo a vyrážam smer Stropkov.


Parkujem na parkovisku vyhradenom pre účastníkov. Vyberám bike, prihlášku a idem na registráciu, kde stretávam zopár známych, a tak ani nepostrehnem a som vybavený. Nahodiť čip, upevniť číslo, zapnúť prilbu, nejakú energiu do dresu a môžem sa zoradiť na úplný koniec štartového poľa. Myšlienka je jasná - podporiť lokálnu akciu a ísť sa povoziť do susedného mesta, čo tam majú za trasy. Od usporiadateľa počujem slovo brod - ok, veď nejaký ten potôčik prejdeme . Následne pokračuje oznam o ostrom štarte v obci Sitník, kde nás dovezie policajné auto na čele balíka.


Do Sitníka ideme po hlavnej ceste v balíku, no aj keď som posledný, už prvé metre dávajú pocit, že sa tu nejde len tak na sobotné povozenie. V obci začíname stúpať asfaltom, z ktorého sa odkláňame na poľnú cestu. Mierne stúpanie na zahriatie organizmu pretriedilo účastníkov a vláčik sa začal naťahovať - za odmenu sú pekné výhľady na obec Sitník a Stropkov. Pretíname lúky a polia, kde ma najviac zaujala cesta pomedzi nevykosené obilie, a keby som nemal telefón zabalený v sáčku kvôli hrozbe dažďa, aj by som zastavil a nafotil túto parádnu scenériu. Krátke zjazdy a opätovné stúpania po starých komunikáciách nás dovedú do obce Chotča, kde za povzbudzovania miestnych pretíname hlavný ťah na Medzilaborce. Po krátkej asfaltovej vložke vchádzame do obce Vyškovce, z ktorej nás zvyšky asfaltovej cesty privedú pod les. Tu fučí asi každý.


V tieni stromov prekonávame lesné stúpanie a križujeme lúky a pasienky miestnych. V dlhých lúčnych zjazdoch si to púšťame viacerí, no netreba zabudnúť na podklad, ktorý tvorí prach, a kde tu to trochu podkĺzne. Vchádzame do obce Tisinec, kde za pokriku malých ratolestí prichádzame k občerstvovačke. Za jazdy beriem jonťak a fičíme...za obcou nás čaká spomínaný brod. Žiaľ, nikto nepovedal, že to bude brod cez rieku, kde hĺbka bola miestami po kolená. Po osviežujúcej vložke lokálnej akcie pokračujeme rovinkou okrajom poľa, na ktorého konci nás čaká pekné tiahle stúpanie a vyvezieme sa k chate KST na Bani. Odmenou je druhá občerstvovačka a parádny zjazd do Šandala. 

Finále

Na okraji obce nás privíta ešte bufet pred posledným krátkym stúpaním a milý pán, ktorý spríjemňuje daný nástup do stúpania. Vrchol sa zatáča do lesíka, kde je parádny singeltrack. Zúčastním sa akcie prvýkrát, tak to beriem útokom, prvý skok paráda, krátka klopenka, mostík...druhý hupík už obchádzam a hľadám brzdové páky - pud sebazáchovy sa prejavil. V hlave myšlienka, hlavne sa tu “nevytrepat”. No isto viem, že sa tu vrátim pojazdiť miestny singeltrack a vylepšiť svoje schopnosti. Koniec všetkého ústi na lúke, odkiaľ je už len krátky dojazd po asfalte do cieľa. Podarilo sa a pobavilo. Dlho na to sedíme a diskutujeme v cieli, kde prebieha vyhlasovanie tomboly. 


Veľmi dobre značená trať, príjemní a usmiati ľudia na trati, v bufetoch. Vidieť zanietenie a hlavne nebola to masová akcia, ale táka tá príjemná lokálno - rodinná. Organizátor na záver pozýva na ďalší ročník zaujímavými benefitmi a hlavne chce prekonať účasť 250 jazdcov. Snáď sa s narastajúcim počtom nepokazí ústretovosť a rodinná atmosféra. Jedna výtka na záver - škoda, že v cieli nebolo nealko pivo, len klasické alko a kofola. Tak nabudúce...

Viac vrátane výsledkov nájdete aj na stránkach maratónu.