Tip na výlet: Skúška sily – zbaľ si veci, deti a choď na bike

Často chodíme s deťmi na cyklovýlety po našom okolí i v Čechách, ale túžila som zažiť niečo extra, niečo, čo sme ešte neskúsili.

Ahojte, volám sa Dana a som vášnivá cyklistka. Asi takto by som sa predstavila v klube anonymných alkoholikov. Vždy som rada bicyklovala, a keď prišli deti, tak to ešte len začalo byť zaujímavé. V zmysle – „Táto skratka je síce dlhšia, ale zato náročnejšia”. Inými slovami, ani si tak nezabicykluješ, ako si dobre ponervačíš s deťmi. S kamarátkou Katkou, s ktorou som rozbehla projekt Outdoormamas, je to úplne rovnaké, ešte aj máme rovnako staré deti – 4,5 r. a 1,5 r. A tak mi v hlave skrsol nápad – cyklovýlet – my dve s deťmi – na viac dní – cyklosedačky – cyklovozíky – masaker motorovou pílou – a okamžite som vedela kde.

Baťov kanál – cyklovýlet matiek s deťmi

Sadla som si k počítaču, deťom navarila chutné mlieko z nezrelého maku a pustila som sa do plánovania. Baťov kanál oficiálne začína v Kroměříži a končí v Hodoníne. Trasy, mapy a info o tejto cykloceste nájdete v linkoch na konci článku.

Bolo treba naplánovať denné trasy, koľko kilometrov dajú deti na svojich bicyklíkoch, koľko dokážeme dať my, keď naložíme obe decká na naše bicykle, kde je vhodné ubytko, kde budeme oddychovať, či je po ceste aj nejaké rozptýlenie pre deti (ihrisko, vyhliadka), bufety a obchody, ako sa tam vôbec dostaneme, a presvedčiť Katkinu babku, že Morava nie je Irak. Po troch dňoch plánovania s Katkou sme sa zhodli na tomto pláne:

  • ideme na 3 dni a 3 noci
  • začíname v Napajedlech a končíme v Hodoníne
  • berieme cyklosedačky pre malkáčov, bicykle pre veľkáčov, cyklovozíky pre batožinu a potom aj pre veľkáčov a ich bicykle
  • deti prejdú na svojich bicykloch cca 10 km denne a zvyšok potiahneme my s naloženými deťmi

Plán bol na svete, už len doladiť detaily. Každodenné trasy som naplánovala podľa mapy.cz a cykloserver.cz. Tam nájdete všetky cyklotrasy, ale aj všetky atrakcie, napríklad vyhliadkové veže, pumptrack v Ostrožskej Novej Vsi, prístavy, zaujímavosti, kúpaliská a reštaurácie. Katka obvolala ubytovania – snažili sme sa zvoliť lacnejšie varianty, ideálne priamo na trase. Info o ubytkách nájdete na konci každého dňa. Za štart trasy sme zvolili Napajedla, pretože pôvodný štart v Otrokoviciach sme zamietli pre presun po meste (s malými deťmi na bicykloch je to nemysliteľné). Nakoniec aj posledný oriešok – ako sa tam dostaneme – sa nám podarilo doladiť, pretože pôvodný plán ísť vlakom bol nereálny. Ísť s dvoma deťmi, z toho jedno maličké, ktoré musí byť strážené, s bicyklami, navyše s cyklovozíkmi, plnými batožiny (bola to poriadna váha, to mi verte), do toho ďalšie dieťa so svojím bicyklom – EC vlakom do Břeclavi s prestupom na rýchlik do Otrokovíc – nemožné pre dve ženy. Môj manžel sa nakoniec ponúkol, že nás tam odvezie so slovami: „Buď vás tam odveziem, alebo nikam nepôjdete.“ Ľúbim ho ako koňa a ďakujeme krásne, aj za záverečný odvoz z Hodonína domov.

Deň prvý – Napajedla - Ostrožská Nová Ves – 30 km

V pondelok večer nás môj muž odviezol do Napajedel. Katka vybavila ubytko v hoteli Malina (podľa fotiek ťažký komáč, ale za tú cenu…), a poviem vám, bola to vážne malina! Ubytko skutočne skvelé! Veľké vonkajšie ihrisko so všetkým, čo si viete predstaviť. Kto sa rád v pokoji naje, vie, že ihrisko je proste základ. Je tam dokonca aj pekné vybavené interiérové ihrisko, dve obrovské akváriá a kúpeľne na izbách, takže paráda. Link na ubytko nájdete na konci popisu.

Ráno sme zapojili cyklovozíky za bicykle a začali nakladať. Smiali sme sa, že sa nejako snáď pešo doplazíme na Kopeček (to je 4 km vzdialený kemp s kúpaním), tam to ukončíme a vo štvrtok si po nás príde môj muž. Aby sme to spočítali, tak cyklovozíky majú cca 15 kg, malkáči cca 12 kg, batožina cca 10 kg. A keď do cyklovozíkov naložíme aj našich starších s ich 20 kg a 8 kg bicyklami, tak to už ani nepotlačíme . Decká ako vždy príjemne spestrovali našu prácu sebaohrozovaním nekontrolovateľnými zjazdami na bicykloch, plačom, kakaním, hladom, smädom, taká každodenná klasika.

Vyrazili sme. Dnešná časť cyklocesty je celá po asfalte, vedie tesne popri Baťovom kanáli, deťom to ide ľahko, cesta ubieha, sme nadšené, tešíme sa. Po ceste stretáme veľa lodičiek, sú tu plavebné komory, decká sú fascinované, bufety, so zákazom cikania (čo hneď využila Katka i obe väčšie deti k cik-pauze). Decká ani nevnímajú a po 13 km prichádzame do väčšieho mesta Uherské Hradiště. Môžete sa tam naobedovať, všetky reštaurácie na hlavnej ceste sú cyklo-friendly, ale hlavne – je tu úžasné KOVOZOO. Akože, to musíte s deckami dať. Bolo to tam perfektné, decká hotové, my tiež (ale z iného dôvodu ako deti).


Z Uherského Hradišťa pokračujeme po Baťovej cykloceste smer Kostelany n. Moravou. Tam už majú deti za sebou 20 km v nohách. Sadáme do tieňa k niekomu do záhrady, neboli nadšení, ale kto by vyhadzoval matky s deťmi , a oddychujeme. Tento výlet bude vlastne iba jeden dlhý výlet rozdelený na nekonečné množstvo oddychových bodov, kde si naši prďáci môžu opäť vypýtať sladké! Potom balíme decká do sedačiek a vozíkov, pripevňujeme detské bicykle na vozíky a vyrážame. S hurónskym „Huaaaaaaaaaa” a … nič. Stojíš na mieste . Ale keď to rozbehneš, tak to už ide. Niekedy až moc (keď tretí deň Katka vpredu náhle zastavila, tak kým ja som zabrzdila, už som bola napálená do jej vozíka).


Cesta sa mení z asfaltu na lesnú, no paráda, akože ledva ideš a ešte sa pritom aj natriasaš. Ale ide nám to stabilne. Objavila som, že keď vôjdeš s tým celým cyklo-vlakom do nejakej nerovnosti (jamy), tak vozík ťa vytlačí von, bez námahy . Najlepší bol moment, keď nás dobehol jeden tatino so synom na bicykloch a syn na našej úrovni vraví mamke za sebou: „Skvělé, dala jsi to mami!” A mamka sama na svojom bicykli okolo nás precedila cez zaťaté zuby: „Buď ticho a šlap!”


Okolo nás prešli dvaja e-bikeri s obdivnými pohľadmi a vychádzame na polia pri jazerách Ostrožskej Novej Vsi. Prvý bufet a veľký langoš za odmenu. Vykladáme aj malkáčov, aby sa prebehli, a potom už len dojazd do ubytovania U lázní v Ostrožskej N.Vsi-Lázně. Katka si záverečný špurt na špici vychutnala v poriadnom protivetre, ale keďže nemá tachometer, ani SPD-čka a nemá rada vietor, tak nahodila Saganove tempo a zabezpečila nám dnešnú maximálku. Možno to ale bude aj tým, že tesne predtým si malá Adelka v cyklosedačke pojala sťahovanie Katkiných cyklisťákov ako totálnu srandu (ja odzadu len počujem „Adelaaaaaa, prestáááááň !!!!“ ). Keď však začala strkať tie malé prstíky medzi „púlky”, tak to v Katke rozpútalo draka!

(Katka dopĺňa: Áno, záverečný špurt bol v skutočnosti zúfalý pokus byť čo najrýchlejšie v cieli, keďže mladšie dieťa v cyklosedačke zistilo, že je veľká sranda sťahovať mi gate (akurát v strede dediny) a pchať ruku radšej nepíšem kam. Ale priznávam, funguje to lepšie ako doping!)

Ubytovanie U lázní vrelo odporúčame, my sme si zvolili samostatné chatky, teplá voda, kolárna (cyklo miestnosť), brutál najkrajší detský kútik (pre vyčerpané matky značka Ideál), dobré jedlo, prijateľné ceny. Po ceste sme prechádzali aj okolo kúpaliska Albatros a kempu Slovácky dvúr, ale minimálna doba ubytovania bola 3 noci, čo nám nevyhovovalo. Navyše máme rady taký väčší pokoj a ticho – haha, to by nikto neveril, po celom dni uhučané z detí a na deti, ale ako bolo v S tebou mně baví svět: „... hlavně v noci” , čo v preplnených kempoch je utópia.

Dnešná bilancia: deti prešli 20 km sami a 10 km sme ťahali. Cesta krásna, pohodová, nenáročná, skvelé. Prvý deň za nami, aj spln sme zvládli, aj pivo (alkoholické!), aj sprchu….ó toľká blaženosť, aj keď príjemnejšie to býva bez dvoch detí s vami v jednej pidi sprche, „posuň sa tuna!”, „nie, nechytaj to!”, „nevylievaj to mydlo!”, „ukáž ten chrbát, pazušky …. neeee Mates, nechoď von, tam sa šmýka!”, …. ale dobre .


Ubytovanie 1. noc: hotelmalina
Ubytovanie 2. noc: ulazni

Deň druhý – Ostrožská Nová Ves – Strážnice 29 km

Druhé ráno sme už zohrané jednotky, deti si behajú a naháňajú zajace (v areáli ubytka U lázni majú voľne pobehujúce zdomácnené zajačiky, pre deti zážitok a najlepší animátori voľného času) a my nabaľujeme cyklovozíky a pozeráme do mapy. Už žiadne motýle v bruchu ako predošlé ráno, tešíme sa bez obáv, veľkáči od zajacov odbiehajú a kričia „Už poďme na bicykleee!” a malkáči si sami otvárajú cyklovozíky a chcú nasadať.

Prvú zastávku dávame asi po 200 m v priľahlých kúpeľoch s fajnovou vajcovkou a čapujeme si pár zdravotných poldecákov. Ďalších 500 m a dávame druhú zastávku (haha tento deň to ide) na perfektnom pumptracku, kde sa veľkáči vybláznia na kopčekoch, aby nevládali zase v tomto dni až príliš .  Pumptrack je hneď pri vjazde do Slováckeho dvora, kde ako už bolo spomenuté, je aj rôznorodé ubytovanie, reštaurácia a lanové ihrisko s vyhliadkovou vežou. Po pumptracku a ihrisku už naozaj seriózne vyrážame a v pláne máme prejsť aspoň 5 km bez zastavenia. Čo sa, až na jednu cik pauzu po 2 km a následnej schovávačke v kukurici, aj podarí.


Cyklocesta z Ostrožskej Novej Vsi do Veselí nad Moravou ide príjemne po asfalte, ale je už trošku zvlnenejšia v porovnaní s totálnou rovinou z prvého dňa. To aj vidíme na deťoch a tak po nájdení potravín vo Veselí nad Moravou a doplnení zásob, nakladáme zase do záprahu aj veľkáčov s príslušenstvom. Zase dumáme nad mapami a rozhodujeme sa ísť cestou popri kanáli (druhá možnosť je ísť priamou cyklocestou cez dedinku Vnorovy), lenže! Namiesto cyklocesty nabehneme na cestu turistickú, ktorá vyzerá zo začiatku veľmi príjemne, no nedáme to? Dáme! Síce oproti idúci ujo na horskom biku krúti hlavou „No s těma kočárkama, nevím, nevím...”. Ale my sme plné optimizmu a neveríme mu. O chvíľu pochopíme, keď treba podísť pod železnicu: chodník strmo dole, chodník strmo hore a my v záprahu 65 kg. Veľkáči von, ale aj tak si musíme navzájom pomôcť a vždy jedna do kopca tlačí bike a druhá vozík. „Maťko, tu si na chvíľku lažkáš, kým pomôžem tete Katke, dobre?” A statočný Maťko sediaci v cyklosedačke zmení polohu spolu s bicyklom z vertikálnej do horizontálnej a poslušne drží .
(Danka dopĺňa: Neeeee, toto si sem nemala dávať. )  

Turistická cesta nás ešte poriadne vydrncá a vypotí, podídeme ešte pár mostov a potom pri treťom alebo štvrtom zisťujeme, že na druhej strane kanála ide paralelne CYKLOcesta. No nekúp to. Hneď sa na ňu napájame, užívame si znovuobjavenú „rýchlosť”, kým prídeme na krásne miesto – prístav Vnorovy a ich dodatok k názvu „přístav plný pohody”, je naozaj pravdivý, lebo Adelka tam hneď zaspí. Zvyšné deti sa začnú harmonicky hrať v pieskovisku a nám vôbec, ale vôbec neprekáža, že to je slepá ulička (o čom sme nevedeli) a musíme sa vracať späť.

(Danka dopĺňa: Na moju obranu, čoby trasy tvoriča, dodávam, že spomínaná cyklocesta z Veselí N.Moravou k inkriminovanému mostu je nová a nie je zaznačená v mapách. Naša turistická je však označená na mapách ako aj cyklo, takže bez priveľkej záťaže ju zvládne aj menej skúsená cyklistka či cyklista).


Po riadne dlhej prestávke v prístave plnom pohody sa ešte s plnou náložou, t.j. veľkáči nasadajú spať do vozíkov, kúsok vraciame (cca 1,5 km), prechádzame cez dedinku Vnorovy a hneď za ňou už vykladáme veľkáčov a po asfaltovej cykloceste pokračujeme hladko až do Strážnic.

(Danka dopĺňa: V dedinke Vnorovy je mega total kopec. Buďte pripravené na Mordor. Navyše ak máte naloženú plnú detskú posádku.)

Ubytovanie v Strážniciach sme si zvolili v chatkách v kempe. Keďže sme tam prišli pomerne skoro, okolo 4-tej poobede, mali sme ešte pár hodín pred sebou. Deti hneď začínajú hľadať ihrisko (zvyknuté z predošlých dvoch ubytovaní), ale, žiaľ, v kempe žiadne nie je. Danka však dostane super nápad. Dáva im fľašky s vodou, a najbližšiu hodinu sa obstrekujú vodou a hrajú na kúpalisko. Druhýkrát by sme asi skúsili ubytovanie v jednom zo strážnických penziónov, pretože pomer cena/výkon v kempe až taký priaznivý pre nás nebol. Aby sme ale boli pozitívne, spomeniem aj plusy kempu:
  • dobrá pizzeria priamo v kempe (síce otvára až o 17:00 h, ale oplatí sa počkať)
  • kemp je hneď vedľa zámockého parku, kde sme ešte pred spaním dali dve kolečká na bicykloch a objavili úžasnú platanovú alej
  • ako v každom kempe, výbeh pre deti je veľký a nie sú ničím obmedzované


Bilancia druhého dňa: Cesta opäť krásna, cez polia a dedinky, naša turistická časť sa dá obísť po zjazdnejšej cyklotrase. Rovinku už sem tam dopĺňajú menšie kopčeky. Deti dali dohromady zase skoro 20 km samé, my sme zvyšok ťahali. Sme upotené, spokojné a hrdé na seba aj svoje detváky.


Ubytovanie 3. noc: camp-straznice

Deň tretí – Strážnice – Hodonín 17 km

Ráno spíme dlhšie ako zvyčajne. Teda namiesto budíčka 6:30 h je budíček až o 7:00 h . Danka a chalani však ťahajú až do 8-ej a z chatky vychádzajú totálne doružova vyspatí. Vôbec to ale nevadí, tretí deň je cítiť. Motáme sa, raňajkujeme (pri kempe je aj pekáreň, takže hladovať nemusíme) a trocha nám aj zaprší. Cyklovozíky balíme pre istotu štýlom „nepremokavá výbava hneď poruke”.

O 10-tej vyrážame, prechádzame cez Strážnice (ktoré z našich rýchlych pohľadov majú celkom peknú historickú časť) a už sme zase na poliach a drncáme sa smer Hodonín. Drncáme preto, lebo v tomto úseku je asfaltových hladkých cyklociest pomenej, ideme po poľných cestách, raz širších, raz užších. Nám sa to páči, ale deti to cítia, ich bicyklíky túto zmenu povrchu registrujú.


Po pár km dávame prestávku v prístave Petrov, kde je ihrisko, dobrá káva aj somárik Vilka. Potom pokračujeme krásnou zelenou cestou s dvoma „jazdnými pruhmi” ďalej popri Baťovom kanáli až do krásneho prístavu Výklopník – Sudoměřice. Tu určite stojí za zastávku – vyhliadková veža, bufet s obstojným výberom jedla a ostrovčeky pospájané mostíkmi. My sme urobili chybu, že sme našu obednú prestávku nedali tu, ale po obhliadke vyhliadkovej veže sadli zase do sedla. Moja veľkáčka Nelka už bola umrnčaná, tak som si ju dala do záprahu (tentokrát do cyklosedačky) a frčali sme rýchlosťou korytnačky za Dankou a chlapcami.

Pár kilometrov a sme pri mostíku cez kanál, ktorým sa dostanete na slovenskú stranu. Lenže mostík je užší, z každej strany 2 schody, treba oddeliť bicykle od vozíkov (so spiacimi malkáčmi) a jeden po druhom ich poprenášať. Ale! Toto miesto sa vyznačuje vysokou koncentráciou nápomocných ľudí. Hneď nám pomôžu traja mladí ľudia a naša karavána je na druhom brehu, rozložená a zase zložená rýchlosťou blesku.


Chvíľu za mostom je prístav Skalica s bufetom, ihriskom, príjemným prostredím. Čo už, že na jedenie majú v ponuke len úzky výber vyprážaných polotovarov (ale zase deti sa tešia z hranoliek a kuracích nugetiek) a v celom objekte nevieme nájsť nebublinkovú pitnú vodu. Vysmädnuté matky s deťmi však vzbudzujú ľútosť a milá teta z pristavenej loďky nám podaruje balenú pitnú vodu. Naša karavána je zachránená!

Tu Baťov kanál končí a ďalej pokračujeme popri Morave. Máme dve možnosti – ísť po slovenskej strane Moravy, alebo si vybrať tú českú. Podľa mapy je cyklocesta na obidvoch, tak skúšame tú slovenskú, vyzerá priamejšie a bude sa dať ľahšie zapnúť autopilot (myslíme si), ak by deti protestovali. Na prvú prekážku narážame hneď pri nájazde na hrádzu – cyklorampy, ktoré sa nedajú obísť, len podísť. Žiaden problém, prvú zvládneme. Dieťa von z cyklosedačky, bike so záprahom popod rampu, dieťa zatiaľ uteká opačným smerom, bike so záprahom za rampou na zem, s utekajúcim dieťaťom sa hrá naháňačka, dieťa späť do sedačky, uff, ale veď rampa je len jedna, nie? Nie, nebola jedna, takéto rampy sa vyskytovali približne každý kilometer, čiže deti bolo treba dať do cyklovozíkov.


Cesta je ale krásna, z oboch strán lesy, naši veľkáči ju ale až tak neoceňujú. Na scénu prichádza autopilot: rozprávanie rozprávok. Deti sa započúvajú, nasadia plynulé (rýchle!) tempo a my hubu nezavrieme až do Hodonína, základom je neprestať rozprávať! Popoluška, Snehulienka, Tri vlasy deda Vševeda,...keď už začínam rozprávať o Ninja korytnačkách (a fantázia mi dochádza), vidíme na druhom brehu hodonínsky prístav U Jezu – náš cieľ. Na našom brehu vidíme ručne písanú tabuľu s možnosťou prepravy loďkou a vraj prepravujú aj bicykle (juhúúú, dávame taneček, tešíme sa skratke, a deti zážitku na loďke) – podľa inštrukcií búchame, kričíme a mávame, aby nás na druhom brehu začuli. A čakáme.

Popravde, čakáme jednu z motorových výletných lodí, ktoré kotvia v prístave. Trochu zamrzneme, keď z prístavu k nám pádluje chlapík na plechovej bárke. Ale myslí to vážne, neotočí sa ani keď uvidí 2 cyklovozíky, 2 bicykle so sedačkou, 2 detské bicykle a 6 kusov ľudí. „To otočíme v pohodě na dvakrát”. Nie úplne mu veríme, ale zaženieme obraz cyklovozíkov na dne Moravy a pomôžeme mu tie cyklovozíky naložiť. Ja s dievčatami ideme v prvej várke. Cestou na druhý breh ani nedýcham, aby som nerozladila stabilitu „lode”. Ujo to s pádlom asi ale vie, za 3 minúty to máme za sebou.


Danka má menej šťastia. Síce neskončí na dne Moravy ona ani bicykle, ale pri nastupovaní sa loď nečakane pohne od brehu a jej koleno ostane na mieste. Na druhom brehu ako tak vyskáče na jednej nohe z loďky, ale potom už sadá a zisťuje rozsah škôd. Verdikt – ostávame kde sme, pôvodný plán prejsť ešte pár km sa mení na plán „nepohnem sa ani 10 metrov!” Deti dostanú nanuky, skúmajú okolie a ihrisko, sprchujú sa striekacou hadicou. Ja zatiaľ prenášam všetky bicykle a príslušenstvo od vody na vhodnejšie miesto a čakáme na odvoz (týmto ti Joži veľmi ďakujem aj ja a ten bordel v aute po chrumkách mojich detí sľubujem, že povysávam) .

Takže euforický taneček v cieli sa nekoná (iba ak vlnenie rukami), ale eufóriu a radosť, že sme to zvládli, silne pociťujeme. A sme neskutočne hrdé na tých našich väčších aj menších škriatkov, že to s prehľadom zvládli a užívali si to úprimne celé spolu s nami. Na všetky vresky tresky sa zabúda, ostáva len skvelý pocit. OUTDOORMAMAS, WELL DONE!


Trasa cyklocesty okolo Baťovho kanála
mapa cyklotrasy
mapa cyklookruhy
report_problem Našiel si v texte chybu?
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Video: Rekordný počet pamiatok na kilometer cyklocesty - Valtice, Hlohovec, Lednice

Video: Rekordný počet pamiatok na kilometer cyklocesty - Valtice, Hlohovec, Lednice

Existuje iné miesto, kde je aspoň podobný počet historických pamiatok na kilometer cyklocesty?
Tip na výlet: Lednicko-valtický areál s cyklovozíkom

Tip na výlet: Lednicko-valtický areál s cyklovozíkom

Známy región Južnej Moravy bol jednoznačnou voľbou pre náš krátky rodinný cyklovýlet s dvomi malými deťmi. Nie(len) kvôli tradičnému vínu, ale najmä pre množstvo zaujímavých miest popretkávaných ľahkými cyklo spojkami.
Poľský Karibik? Alebo bicyklami po pobreží Baltského mora

Poľský Karibik? Alebo bicyklami po pobreží Baltského mora

Široké, biele, piesočné pláže a v Poľsku? Áno, je to tak. Baltské more to všetko ponúka. Navyše tu nájdete prehľadne značené cyklotrasy vedúce cez prekrásne borovicové lesy.
keyboard_arrow_up