Bikemaratón Medzihorím - Partizánske

... možno kilometer - dva po občerstvovačke prichádza na rad krásny singel pomedzi ihličnany. Užívam si ho, hrám sa s bikom, klopím zákruty tak ako sa len dá, poskakujem takmer na každom kamienku. Skvelé, toto je to prečo jazdím MTB. Eufória ma prechádza hneď, ako za kúskom dedinky ten istý kopec začíname tlačiť hore...

Je piatok 22.05.2009 vstávam troška neskôr ako zvyčajne. Čo už veď mám dovolenku tak si to môžem dovoliť. Ani neraňajkujem, rovno idem do garáže, kde ma čaká môj dvojkolesový tátoš celý od blata z posledného výjazdu. Poďme ho na dvor a už sa umýva, maže, nastavuje. Ešte zopár úprav na aute, sprcha a už mi aj zvoní telefón: „ Čakám ťa v meste“. Rýchlo nahádžem ešte nezbalené veci do auta a už frčím z domu. V meste nakladám Peťa aj s jeho bikom a ide sa smer Partizánske.
Po ceste ešte nakladáme dvoch juniorov v Prešove. Cesta ubieha plynule a bez nejakých komplikácií. Tesne pred zotmením dochádzame do PE. Ešte stíhame prezenčku tak sa odprezentujeme nech ráno nemusíme stáť v rade. Chalanov z Prešova vyložíme pred ubytovňou a my s Peťom si nájdeme útulné miesto na spanie. Konkrétne na tribúne futbalového štadióna. Neďaleko prebieha nejaký koncert takže je troska problém zaspať, ale únava z cesty sa o to postarala.
Sobota 23.05.2009 budí ma slnko a organizátori, ktorý pilne pracujú na prípravách dnešného maratónu. Známe, aj menej známe tváre z blízkeho, ale i ďalekého okolia sa začínajú zbiehať. Každý sa pripravuje na štart. Je pol desiatej a začínam chytať štarťak. Dvadsať minúť pred štartom kamošku Helen prehováram na dlhú, čo sa nakoniec za pomoci Danky podarí.
„Tri, ... dva, ... jedna, ... ŠTART“ a pelotón sa dáva do pohybu. Začiatok ide po asfalte, ale len na dobu nevyhnutnú. Do lesa sa dostávame po asi pol kilometri, kde hneď začína prvý singel. Keďže, pri presviedčaní Heleny som použil taktiku, pôjdem s tebou až do konca, zvoľňujem a čakám na ňu. Ideme svoje tempo, vykecávame sa. Je krásne slnečno, teplúčko a tak nie je dôvod na to, aby na našich tvárach bolo niečo iné ako úsmev. Trať vedie po lesných cestičkách. Spôsob značenia poznám z minulého ročníka, takže nemám problém sa orientovať. Aj smerníkov je zatiaľ dosť. Keďže naše tempo mi dovoľuje aj pozorovanie okolia vyťahujem telefón a fotím všetko čo sa mi zdá že za to stojí.

Bike Maratón Medzihorím
Kopcov a stúpaní je stále viac a tak už túžobné očakávame prvú občerstvovačku. Prichádza asi po 22. kilometroch. Stojíme. Helen si dáva pohár jontáku a ja sa napchávam banánom a horalkou. Pár metrov za občerstvovačkou začína prudký zjazd. Je rovný a hladký takmer ako asfaltový, takže moja rýchlosť sa približuje k 70. Letím dolu ako blázon a za mnou aj Helena. Už asi 200 metrov som nevidel žiadne značenia a aj Helena sa pýta, či ideme dobre. Na malom kúsku blata vidno stopy asi tak desiatich bikerov, takže v domnienke že ideme dobre pokračujeme.
Zrazu križovatka a na nej nikde nikoho. Čo je horšie, ani žiadna šípka čí kus vápna čo by mohlo označiť smer. Zablúdili sme. Skonštatovala Helena. Nič mi nezostává, len pritakávať.

Bike Maratón Medzihorím
Voláme časomieru a zisťujeme kde sme. Zároveň oznamujeme, že asi budeme troska meškať. Vraciame sa späť a hľadáme nejakú značku. Tu je. No všimnite si niečo také, keď idete 70 km/h po poľnej ceste. Nejaký smerník alebo páska natiahnutá cez stromy by určíte pomohla. No nevadí, ideme ďalej. Kilometre pomaly ubiehajú a nám sily ubúdajú stále viac a viac. Chcelo by to nejakú občerstvovačku, no žiadna neprichádza. Vyťahujem energeticky gél a jeden ponukám aj Helene. Moja partáčka už začína nadávať, že sa dala na takéto šialenstvo prehovoriť. Úsmev s tváre jej ešte nezmizol čo znamená, že to nie je ešte také zlé. O pár kilometrov ďalej už jej vyraz naznačuje, že sily sú už takmer na minime a čo je horšie, vraví že jej došla voda. Mám našťastie ešte jednu plnú fľašu, takže meníme. V ďalšiu občerstvovačku už ani nedúfame a debatíme o tom, že do cieľa už asi nikoho nestretneme, keď v tom za zákrutou zopár ľudí. Super, to je tá občerstvovačka kde sme stáli prvýkrát. Síce už takmer úplne vyjedená a skoro úplne zbalená, ale nevadí, pomáha. Ak nie inak, tak aspoň morálne. Prichádzajú aj motorkári, hodíme ešte krátky pokec a ideme ďalej. Možno kilometer - dva po občerstvovačke prichádza na rad krásny singel pomedzi ihličnany. Užívam si ho, hrám sa s bikom, klopím zákruty tak ako sa len dá, poskakujem takmer na každom kamienku. Skvelé, toto je to prečo jazdím MTB. Eufória ma prechádza hneď, ako za kúskom dedinky ten istý kopec začíname tlačiť hore.

Bike Maratón Medzihorím
Na vrcholkoch kopcov sa začínajú objavovať výhľady a nádherné scenérie. Znova vyťahujem mobil a fotím. S Helkou konštatujeme, že je nemožné nájsť za vrcholom kopca ďalší kopec bez dlhšieho zjazdu, no organizátorom v Partizánskom sa to úspešne podarilo viac kráť. Naše sily sú už na nule, keď na vrchole jedného kopca, vidím nejaké osoby s bikmi. Super, hádam aj niekoho dobehneme asi po piatich kilometroch aj dobiehame. Je to Saldi. Odhodlane kráča do cieľa jedine čo ju sklamalo je, že ju jej parťák nechal samú a svoje trápenie vzdal. Posledné stúpanie. Helenu cez mobil zháňa azda cela rodina aj kamoši. Začína singel pomedzi porast a stromy, každú chvíľku sa obzerám čí Helen je ešte za mnou. Predsa len tato pasáž je troska náročnejšia na techniku, a nikto by nebol rad keby sa niečo stalo. Schádzame na asfalt a do cieľa je to už len pár metrov. Okruh okolo štadióna Helen zvláda v tempe čo sa mi páči a jej snaha je následné aj odmenená potleskom davu.

Bike Maratón Medzihorím
Tak zvládli sme to. V cieli ešte pokec zo zopár fóristmi, rozlúčka, sprcha, balenie a ide sa domov. Veď cesta je ďaleká. Na Dechtároch ešte povečeriame a stretávame aj Drotára. Ten nás dobieha ešte aj po ceste na diaľnici. Tak až po Spišskú ideme spolu. Cesta ubieha rýchlejšie ako som predpokladal. Aj vďaka našej konverzácií o tom, že to mohlo byt lepšie značené, viac ľudí na trati a ja pridávam aj to že smernici by mohli počkať aj na posledných. Ale inač maratón hodnotíme ako krásny a určíte o rok zase... Prešov, Vranov a už sme doma. Posteľ ... konečne...

Buno

Fotografie v úvode © Matheos

Výsledky : http://www.vos-tpk.sk/2009/partizanske09.txt
Diskusia : http://forum.mtbiker.sk/viewtopic.php?f=6&t=13738
Fotogalérie :
http://www.matheos.sk/Joomla/index.php?option=com_content&view=article&id=83:maraton-medzihorym&catid=14:akcie&Itemid=57
http://picasaweb.google.sk/bikemm.pe
http://picasaweb.google.com/lubo.dizo/Maraton_2009#
http://picasaweb.google.com/m.vojtus/Mtb_maraton_partizanske_235_2009?fgl=true&pli=1#
report_problem Našiel si v texte chybu?
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Poďte sa so mnou pozrieť na trať známeho zimného podujatia, ktoré napísalo už svoju štrnástu kapitolu.
Reportáž: Istrofinal Snežnický MTB maratón – len 200 metrov navyše

Reportáž: Istrofinal Snežnický MTB maratón – len 200 metrov navyše

Pamätám si, ako Michal (organizátor) minulý rok ohlasoval dátum jubilejného 10. ročníka. 2. september je tu a ja sa chystám opäť do Snežnice na preteky.
Reportáž: MTB Singletrack maratón Košice - najkrajšie single v sezóne

Reportáž: MTB Singletrack maratón Košice - najkrajšie single v sezóne

Tohto roku sa konal výročný 20. ročník MTB Singletrack maratónu v Košiciach. Priblížim vám, ako som vnímal svoju druhú účasť na tomto najtrailovejšom maratóne sezóny až do posledných síl.
keyboard_arrow_up