Tip na výlet: Trenčianske Teplice, aktívny oddych aj s príspevkom

Urobiť radosť celej rodine, vybehnúť na bike, na wellness a nezaťažiť príliš rodinný rozpočet? Využite príspevok na rekreáciu.

Manželka vás tlačí do rodinného výletu, zabudli ste na výročie alebo sa len snažíte byť pozorný. Vám sa však nikam nechce a najradšej by ste niekde v pokoji bicyklovali. Rodinný rozpočet tiež nechcete príliš zaťažovať a v telke ste počuli niečo o príspevku na rekreáciu. Ako na to?


Kam ísť?

Za účelom preskúmania tejto problematiky (a výročia) sme sa s priateľkou vybrali do Trenčianskych Teplíc. Trenčianske Teplice sú malebné kúpeľné mestečko so sympatickým námestím a dobre udržiavaným parkom. Park má veľkú rozlohu a vaše ratolesti tu nájdu okrem detských ihrísk aj veľké množstvo kačiek, veveričiek a iných bytostí.


Centrum mesta prejdete raz-dva aj s ratolesťami, či starými rodičmi. Sem tam zamrzia ošarpané budovy starých hotelov, ktoré dávajú najavo, že nie je záujem (možnosť, kvôli historikom) tieto monumentálne stavby ani len zbúrať, nie to ešte opraviť. A tak teda potupne chátrajú a čakajú na spadnutie. Samozrejmosťou v kúpeľnom meste je obchod s oplátkami, ako aj všade prítomné zmrzliny, či sorbety. Uloviť v meste večeru, či obed taktiež nie je problém. Príjemným prekvapením boli ceny, ktoré ako keby ani nemali kúpeľnú prirážku. V Piešťanoch si kopček zmrzliny za 70 centov už dávno nekúpim.


Ako sa dopraviť?

Výhodou je vedľajšia obec Trenčianska Teplá, kadiaľ vedie hlavná železničná trasa. Toto asi nevyužijete s kočiarom a ratolesťami. Ak by ste však mali bicykle, tak vás od cieľovej destinácie delí už iba 5 kilometrov po asfalte, ktoré zvládnu aj tí menej zdatní cyklisti. Pozor na premávku.


Ak sa bojíte kombinácie bicykel a vlak, tak rýchliky na hlavnej trase ponúkajú 2 možnosti. Prvou sú háky (za predné koleso) vo vagóne pre cestujúcich, tých je však iba obmedzený počet a je dosť možné, že nenájdete voľné miesto na sedenie a budete pri svojom tátošovi celú cestu stáť. Druhou je priplatiť si k lístku aj miesto pre tátoša (prípadne kočík). Pred nástupom do vlaku ho personál umiestni, resp. zvyčajne vás požiada o uchytenie v špeciálnom vozni a vy si idete pohodlne sadnúť a pri vystúpení si ho prevezmete. Vagón je zamknutý a tátoš by mal byť v bezpečí, chápem však, že nie každý je ochotný svoj stroj spustiť z očí. Menšie vlaky nemávajú vozeň pre bicykle. Pri hľadaní ubytovania sa nezabudnite uistiť, že bude mať tátoš bezpečný nocľah.


Na pešo, či bikom?

Náš výskumný výlet bol krátky a preto padlo rozhodnutie, že biky nechávame doma. Prichádzame o štvrtej poobede a ubytovávame sa. Po krátkom rozkukaní okamžite využívame možnosť zdarma si požičať hotelové bicykle. Dostávame sa k 2 čiernym strojom, ktoré nám boli predstavené ako štýlové retro bicykle. V praxi to znamenalo znovuzrodenie Esky, na ktorej sa vozí vaša babka do kostola. Pánska verzia sa od dámskej líši tým, že je vybavená košíkom na riadidlách. Boli sme upozornení, že sa nejedná o bicykle, na ktoré sme zvyknutý a teda hlavne nech si neublížime. Jazdné vlastnosti by som označil za vtipné a udržanie priameho smeru vyžadovalo plné sústredenie. Na brzdenie šliapnutím dozadu som si tiež už odvykol. Duše sú však nafúkané a my plní elánu vyrážame na východ.


Onedlho prichádzame k rybníku, kde stretávame neuveriteľné množstvo kačiek, tie sú zvyknuté na kŕmenie a ratolesti by z nich určite boli nadšené. Nás po chvíli prestávajú baviť a pokračujeme do ďalších dedín v ústrety dobrodružstvu.


Radosť z jazdy kazí nízko nastavené sedlo a jediný prevod, ktorý je do každého stúpania ťažký a pri klesaní ľahký. Zdoláme ešte dedinu, či dve a začíname plánovať romantický večer. Vraciame sa naspäť, navštevujeme miestnu samošku a košík na riadidlách plním fľašou vína a chrumkami. Samoška je dobre zásobená a darí sa mi kúpiť fľašu vína natoľko kvalitnú, že zo samej radosti zabúdam na to, že nedisponujem vývrtkou.


Na Sever

Po výdatných raňajkách plánujeme trasu a vydávame sa smerom hore po mape. Tentokrát peši. Vyberáme žltú značku a snažíme sa vykotúľať hore neupraveným chodníkom. Z chodníka sa stáva cestička a tá zrazu končí. V diaľke už však vidím červenú, na ktorú sa chceme pripojiť, a teda strihneme si to krížom cez les.


Ak dáte šancu červenej, tak vás čaká úplne ukážkový chodníček ako stvorený na bike. Takýmito chodníčkami je popretkávaný celý kopec. Nie sú príliš prudké, a teda sa po ktoromkoľvek dá vyšliapať hore a potom si to iným spustiť dole. Podkladom je hlina, ktorú sem tam spestrí niekoľko koreňov, či kameňov. Erózie, či vymletých rigolov sa báť netreba, rýchlosť treba krotiť iba do užších zákrut. Nezabúdať na turistov. Cez pracovný deň ideálneho júlového počasia sme ich stretli iba jednotky kusov. Väčšina ľudí sa do kúpeľov chodí močiť a nie chodiť. Kto vie, či by im ten pohyb nespravil lepšie.


Z červenej sa odpájame a mierime na vrch Grófovec (557), výhľadu sa na vrchole nedočkáte, dalo by sa tu však dobre opekať. Kráčanie po zelenej nás po chvíli prestáva baviť a krátime si cestu neznačenou skratkou, ktorá nás dovedie na červenú, značenú aj ako Cestu Hrdinov SNP. Po ceste stretávame náznaky ťažby dreva. Okrem neutíchajúcej motorovej píly je aj časť turistickej značky znetvorená ťahaním dreva a je teda nutné zvýšiť opatrnosť.


Na Juh

Obed riešime dojedaním zásob a pri prechádzaní centrom sa nevieme rozhodnúť medzi zlepšením si chuti oplátkou, či zmrzlinou. Volíme kompromis, a teda obe. Sýti a spokojní sa dostávame do parku, kde hľadáme červenú značku. Vedie na vrch Klepáč (575). Čaká nás teda zdolanie výškového rozdielu 300 metrov.


V tom nám pomáha kľukatý chodník, tu by si už aj zdatnejší cyklisti poriadne potrénovali. Dojem trochu kazia padnuté stromy. Niektoré sa obtiažne preliezali, či podliezali aj bez bicykla. Na biku by vedeli veľmi nepríjemne prekvapiť. Podkladom je opäť hlina, tentokrát bez zábavnejších koreňových, či kamenistých úsekov. Stretávame aj turistov. Vrch Klepáč nás odmeňuje prvým poriadnym výhľadom.


Klesáme dole a hľadáme zelenú turistickú značku. Klesanie je nepríjemne strmé a snažíme sa ho po prašnom povrchu bezpečne zísť. Zelená značka je širšou lesnou cestou, kde sa uhýbame cyklistovi letiacemu dole nadzvukovou rýchlosťou. Sklon je mierny, iba tesne pred Trenčianskymi Teplicami začína byť klesanie prudšie a lesná cesta sa zužuje na chodník, ktorý sklon kompenzuje kľukatením sa. V centre lovíme večeru v podobe výbornej pizze a cestovín. Potešil aj čapovaný pomelo-grep radler, ktorý sa dá nájsť čoraz častejšie. Po celodennom kráčaní výborne padne wellness.


Kontroverzný príspevok na rekreáciu

Nerád by som začal politickú debatu o príspevku na rekreáciu a u zamestnávateľov to asi nebude populárna téma. Faktom je, že ho tu už máme a môj názor je, že je škoda ho nevyužiť. Ako to v praxi funguje?

„V súlade s § 152a ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok.“ Viac info na tomto odkaze.

Začnite s tým, že sa informujte u svojho zamestnávateľa, aký je postup a čo potrebujete, aby vám bol príspevok na rekreáciu priznaný. Stačiť by mala faktúra na vaše meno, venujte však zvýšenú pozornosť tomu, aby na nej bolo napísané v akom termíne ste boli ubytovaný a že vám bolo poskytnuté ubytovanie na dobu aspoň 2 nocí. Preplatené by malo byť všetko na tejto faktúre. Nielen ubytovanie samotné, ale aj strava, wellness,...


Takúto faktúru môže vystaviť každé ubytovacie zariadenie, radšej sa o tom ale informujte na recepcii. Ja som ubytovanie zakúpil formou poukazu cez zlavomat. Ten garantoval faktúru na účely príspevku na rekreáciu. Po pobyte a obdržaní originálu faktúry ju zanesiete zamestnávateľovi a príspevok na rekreáciu by ste mali dostať s ďalšou výplatou. Zamestnávateľ bude vyžadovať originál faktúry, ktorý prišiel neskôr poštou, pretože ho na recepcii nevedeli vystaviť. Sken bez pečiatky nestačil. U vášho zamestnávateľa môže byť proces odlišný alebo môže byť príspevok riešený napríklad formou čipovej karty.


Trenčianske Teplice, pasívny aj aktívny oddych, pre pár aj pre rodinu.

Ide o fajn destináciu, kde si každý nájde to svoje. Menej aktívny človek si sem príde oddýchnuť aj s rodinou a dokáže sa tu zabaviť niekoľko dní. Aktívnejší príde ráno vlakom a večer sa vracia s tým, že prebicykloval celé okolie, ktoré je na bike ako stvorené. Je to príjemný spôsob ako si vyskúšať časť Novodubnického maratónu a vyskúšať si napríklad výšľap na kopec Baske. Do pozornosti dávam aj známe kúpalisko Zelená žaba, ktorého wellness časť však bola v dobe našej návštevy zatvorená. Ak ste aktívny človek, nechoďte sem na týždeň, to už sa budete nudiť. Ubytovanie patrí medzi drahšie, a teda príspevok na rekreáciu určite poteší.
report_problem Našiel si v texte chybu?
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tip na výlet: Cez Antonstál do Súče - asfaltový únik z civilizácie

Tip na výlet: Cez Antonstál do Súče - asfaltový únik z civilizácie

Tento tip na výlet mám v hlave už veľmi dlho. Zádrheľ je v tom, že vždy, keď túto trasu idem, akosi zabudnem fotiť.
To najlepšie z Podpoľania na bicykli

To najlepšie z Podpoľania na bicykli

Podpoľanie je pre cyklistu čarovným miestom a ponúka množstvo zákutí, ktoré sa oplatí objavovať. A keď o nich viete, vystačia vám na plnohodnotnú niekoľkodňovú cyklodovolenku.
Gravelom okolo Považského Inovca

Gravelom okolo Považského Inovca

Keď som objavil cyklotrasu okolo Inovca, rozmýšľal som nad voľbou bicykla. MTB či gravel? Nakoniec to padlo na gravel a dúfal som, že to neoľutujem. Ako to dopadlo?
keyboard_arrow_up