Reportáž: 2. kolo Hornonitrianskej Enduro Série – vo víre prachu

Reportáž: 2. kolo Hornonitrianskej Enduro Série – vo víre prachu

Enduro pretekov vo Veľkej Lehôtke som sa prvýkrát zúčastnil pred troma rokmi a atmosféra podujatia ma zaujala natoľko, že sa snažím vždy na Hornú Nitru vrátiť.

O jeho úspešnosti svedčí aj fakt, že sa za posledné roky stále zvyšuje počet účastníkov a už dávno nejde len o lokálny formát.



V piatok sa po úmornom pracovnom dni vyberám domov obkľukou cez Prievidzu a idem si narýchlo prejsť trať. Do areálu však prichádzam zhruba o pol siedmej a na „spoznávačku“ mám zhruba hodinu. Ako naschvál sú všetky eresky na západnom svahu, takže ostré slnko miestami sťažuje orientáciu a na poslednej časti mi slnko zapadá takmer úplne. Kritické miesta som si ale prešiel a podľa všetkého nie som jediný, v lese som stretol viacero bikerov. Večer v Žiline potom nasleduje dohadovanie logistiky a vyzerá to tak, že tento rok bude žiaľ naša posádka o poznanie menšia ako naposledy.



V sobotu ráno nakoniec vyrážam sám, zvyšok žilinskej úderky ide po vlastnej osi. Na mieste som pred deviatou a registrujem sa so štartovným číslom 61. Na štartovnej listine je nás nakoniec viac ako osemdesiat, takže je to oproti minulému roku opäť nárast. Okrem množstva miestnych prišlo veľa pretekárov z rôznych kútov Slovenska, na to že ide o lokálne preteky je konkurencia dosť nabitá a je mi jasné, že dnes to bude zábavné.



Keď sa darí


Moja štartovná skupina sa vydáva na trať o jedenástej – teda hodinu po začiatku podujatia. Tak ako celý týždeň, tak aj dnes je extrémne horúco a dusno. Blato by človek v lese hľadal márne, práve naopak, všade je kopec prachu. Po zhruba 40 minútach transferu som na štarte prvého meraného úseku. Ereska mi pripomína Rychlebské enduro trate, ktoré sa jazdili na oči: hrabanka, množstvo kameňov a koreňov v prevažne miernom sklone. Nenachádza sa tu takmer žiadny rovný úsek, trail sa kľukatí v solídnej dĺžke 1 700 m.



Po štarte sa vďaka návalu motivácie takmer nezmestím už do prvej zákruty. Keďže som si vedomý prvej chyby, snažím sa o nápravu a vďaka tomu nedobrzďujem, alebo naopak prebrzďujem niektoré zatáčky a znova robím chyby. Nejde sa mi dobre a mám pocit, že nič nevidím, za čo zrejme môžu nesprávne zvolené sklá okuliarov. Za roadgapom v prvej tretine je ostrá klopenka, no akoby som ju nevidel a pri výjazde strácam rýchlosť. Ďalšiu chybu sa snažím dohnať záberom do pedálov, no zrazu šliapem na prázdno. Tento pocit je mi dôverne známy a nemám ho rád. Snažím sa chvíľu pumpovať, no pri pohľade dozadu vidím zmotanú reťaz a radšej ako by som zničil výplet, zastavím.



Zisťujem, že som „rozobral“ ramienko prehadzovačky, ktoré je pokrivené ako paragraf, reťaz je na tom podobne. Šalter som žiaľ namotal už pred dvoma mesiacmi, no po vyrovnaní fungoval dobre, ale pretekárske nasadenie už nerozdýchal. Vyťahujem tak nitovačku, dávam dole reťaz a na voľnobehu pokračujem do cieľa. Nedokončiť preteky neprichádza do úvahy a tak väčšiu časť transferu pokračujem po svojich. Na prepadlisku – štarte druhého meraného úseku - stretávam parťákov, ktorí sa už tradične dobre zabávajú na mojej schopnosti ničiť materiál. Dvojku som pôvodne chcel odjazdiť len na voľnobehu, no na pár úsekoch do kopca by som musel tlačiť. Marek ma presvedčil, aby som skrátil reťaz, prehadzovačku použil ako napinák a odjazdil na jednom prevode. S týmto „upgrade-om“ už mám skúsenosti, takže som hotový za 5 minút a môžme ísť na to.



Na rade je Antiflow


Dvojka je plná kamenných zjazdov, ktoré striedajú výjazdy do kopca a flow si na nej treba vybojovať. Najmä prvá časť je ako na húpačke, raz si hore, raz dole a treba veľa šľapať. Keďže neviem, akú životnosť bude mať vyrovnávaná reťaz, začínam voľnejšie a intenzitu zvyšujem až neskôr, keď sa kopec trochu dvihne. Nasleduje prudký zráz s odklopenými zátačkami a rýchla pasáž lesom. Na konci sa trail vyrovná a keďže si nemôžem zaradiť ťažší prevod, tak šliapem do pedálov ako kolibrík. Túto eresku mám naozaj rád a vďaka tomu, že už mi nejde o výsledok, som si jazdu poriadne užil.



Ochutnávam prach


Tretí transfer má našťastie pomerne malé prevýšenie a za chvíľu sme tak znova na štarte ďalšieho meraného úseku. Posledný trail je stará zjazdová trať, začína sa na poľnej ceste, kde si idem opäť nohy vytočiť, no po malom výšľape sa dostávame na pekný singel. Trať je plná prachu a najmä v zatáčkách sa ho nachádza pomerne hrubá vrstva. V spodnej časti dobieham jazdca predo mnou, ktorý ako sa neskôr ukázalo, došiel rovnako bez prehadzovačky ako ja. Kúdol prachu ktorý za sebou zanechal, ma trochu rozhodí (idem bez okuliarov), vďaka čomu mi v poslednom rockgardene skĺzne koleso a ja si tak usteliem mimo trate. Nejde však o nič vážne a tak sa dvíham a ostáva mi posledných 20 metrov.



Napriek počiatočnej smole mám z pretekov výborný pocit. Do vyhlásenia výsledkov máme ešte hodinu, tak sa s Marekom a miestnym borcom Damiánom opäť vyberáme okúsiť prach na dvoch ereskách. Prichádzame akurát včas, keďže letec Damián vyhral svoju kategóriu, ale o výsledkoch pekne po poriadku. Medzi mužmi vyhral Samuel Pivko (Bajkula Riders), na druhom mieste sa s odstupom +10 sekúnd umiestnil Ľubos Staňo (Bajky.sk –CTC) a tretí skončil so stratou +14 sekúnd Ondrej Drozd. V ženskej kategórii si najlepšie počínala Radka Hikaníková, na druhom mieste sa so stratou 1 minúty umiestnila Eva Cifrová a tretia bola Zuzana Osvaldová (TNV Racing) s odstupom +1:37. V junioroch zvíťazil Damián Duchoň, druhý v poradí bol Samuel Bielich (+15s) a tretí skončil Michael Stanko (+42s). Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze.



Ako to už býva v Lehôtke zvykom, podujatie sa nieslo v priateľskej atmosfére. Pretekári sa hecovali navzájom a celkovo vládla skvelá nálada. Opäť potešila výborná občerstvovačka, kde bolo k dispozícii okrem iného dokonca pivo z lokálneho remeselného pivovaru a tentokrát som už neodolal. Terén v okolí Veľkej Lehôtky ukrýva perfektné traily na jazdenie a toto miesto má skutočne veľký potenciál. Ostáva len dúfať, že usporiadatelia budú pokračovať v nastolenom tempe a k dobre organizovanej akcii pridajú ešte pár metrov rýchlostných skúšok, tak ako to tu býva každoročne zvykom. Za mňa teda opäť plný počet bodov a určite sa vidíme na treťom kole série, ktorá sa končí 28. septembra v Bojniciach.

Zdroj fotografií: Vladimír Králik/malykral
report_problem Našiel si v texte chybu?

Hornonitrianska Enduro séria - Veľká Lehôtka

calendar_today 31.08.2019
format_list_numbered 2. kolo - Hornonitrianska Enduro séria
label MTB - Enduro
place Veľká Lehôtka (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up26thumb_down comments 1 komentár report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Ako som prvýkrát okúsil MTBIKER Hornonitriansku sériu

Reportáž: Ako som prvýkrát okúsil MTBIKER Hornonitriansku sériu

Preteky v rámci Hornonitrianskej enduro série som absolvoval prvýkrát v živote. Bol som zvedavý, ako to bude celé zorganizované a aký budem mať z víkendu v Bojniciach pocit.
Reportáž: MTBIKER Hornonitrianska Enduro Séria 3. kolo - prírodný terén vo Veľkej Lehôtke

Reportáž: MTBIKER Hornonitrianska Enduro Séria 3. kolo - prírodný terén vo Veľkej Lehôtke

Trate vo Veľkej Lehôtke sú ozajstné enduro a k tomu sa tam stretla aj dobrá partia. Poďte sa pozrieť, ako to tam vyzeralo...
Reportáž: MTBIKER Hornonitrianska Enduro Séria - 1. kolo za nami

Reportáž: MTBIKER Hornonitrianska Enduro Séria - 1. kolo za nami

SKI Centrum Drozdovo hostilo ako nová lokalita prvé kolo podujatia, na ktoré som už v pozvánke odporúčal prísť v sobotu. Keďže to bola aj pre mňa neznáma oblasť, musím povedať, som veľmi rád, že som sám svoju radu poslúchol.
keyboard_arrow_up